Dobrý pohyb nie je jeden pohyb. Je to spolupráca mnohých pohybov naraz. Chytiť loptu, preskočiť prekážku, vyliezť na preliezačku alebo sa pri behu vyhnúť kamarátovi vyzerá jednoducho. Dieťa však pri takýchto činnostiach potrebuje zosúladiť pohyby rôznych častí tela, správne ich načasovať a priebežne ich prispôsobovať tomu, čo sa okolo neho deje.

Čo je koordinácia pohybov?

Koordinácia pohybov je schopnosť zosúladiť jednotlivé pohyby tela tak, aby spolu vytvorili účelnú a primerane plynulú činnosť. Dieťa ju využíva pri chôdzi, behu, lezení, skákaní, hádzaní a chytaní, pri pohybových hrách aj pri mnohých každodenných činnostiach. Niekedy potrebujú spolupracovať ruky a nohy, inokedy obe strany tela alebo pohyb so zrakovou informáciou. Koordinácia sa neobjaví naraz. Rozvíja sa postupne prostredníctvom pohybových skúseností, opakovania a stále rozmanitejších situácií. Nový pohyb preto môže byť spočiatku pomalý, neistý alebo rozdelený na jednotlivé kroky. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa môže stávať istejším, presnejším a plynulejším.

Pre pedagóga preto nie je dôležité iba to, či dieťa pohybovú úlohu zvládne. Veľa nám napovie aj spôsob, akým ju vykonáva – ako pohyb začne, ako jednotlivé pohyby zosúladí, čo urobí pri zmene situácie a či sa jeho výkon postupne mení.

Koordinácia pohybov vzniká spoluprácou mozgu, zmyslov a pohybového systému, vďaka ktorej dieťa dokáže jednotlivé pohyby zosúladiť, správne načasovať a prispôsobiť tomu, čo práve robí. Postupne sa tak učí spájať pohyby rôznych častí tela do čoraz istejších, presnejších a účelnejších pohybových činností.

Z denníka pedagóga:

Hrávajú sa to aj vaše deti?

Organizovaný útvar sa mi pravidelne "rozsype" pri presune do školskej jedálne. Dlhá chodba. Dlaždice. Čiary. A zrazu sa z pokojného presunu stane dobrodružná výprava. Jedno dieťa preskakuje škáry. Druhé sa im oblúkom vyhýba. Tretie ide výlučne po jednej farbe. Štvrté hlasno upozorňuje ostatných: "Pozor! Tam je láva!"

Dospelý vidí chodbu, ktorou sa potrebujeme dostať z jedného miesta na druhé. Deti v nej dokážu objaviť prekážkovú dráhu. Z obyčajného presunu sa zrazu stáva príležitosť pozorovať, ako deti svoje pohyby koordinujú, načasujú a prispôsobujú situácii. Možno ich preto nemusíme vždy zastaviť vetou: "Poďte už normálne." Niekedy stojí za to chvíľu sledovať, čo všetko sa v tom ich "nenormálnom" pohybe vlastne deje.

A ruku na srdce – nespustí sa vám vtedy v hlave Lara Croft a "laserové lúče"? Mne áno. A tak občas balansujem vo svojej trochu tvrdej pracovnej obuvi po úzkych okrajoch dlaždíc a čakám, čo sa stane, keď sa špičkou topánky zámerne dotknem čiary. :)

Nové a náročnejšie pohyby potrebujú čas, skúsenosť a opakovanie. Pri pozorovaní preto nehľadáme jeden "varovný znak". Všímame si najmä opakujúce sa prejavy, ich vývoj v čase, situácie, v ktorých sa objavujú, a to, či dieťa obmedzujú pri hre, pohybe alebo každodennom fungovaní.

Úlohou pedagóga nie je určiť príčinu koordinačných ťažkostí, ale pozorovať ich v rôznych situáciách, sledovať vývin v čase, vytvárať primerané príležitosti na pohyb a vedieť, kedy svoje pozorovanie posunúť ďalej.

Dieťa často zakopáva, padá alebo naráža

Občasné zakopnutie či pád sú prirodzenou súčasťou detského pohybu, najmä pri rýchlej hre, únave alebo skúšaní novej pohybovej výzvy.

Čo si všímať:
Sledujte, či dieťa zakopáva alebo padá opakovane aj v známom prostredí, pri akých činnostiach sa to deje a či sa situácia s pribúdajúcimi skúsenosťami mení. Všímajte si aj narážanie do predmetov alebo detí a spôsob, akým dieťa reaguje na prekážky.

Ako podporiť:
Ponúkajte rozmanité možnosti pohybu – chôdzu po rôznych povrchoch, prekračovanie a obchádzanie prekážok, zmeny smeru či primerané pohybové dráhy. Náročnosť prispôsobujte tak, aby dieťa mohlo pohyb skúšať bezpečne a opakovane.

Kedy spozornieť:
Ak sú pády, zakopávanie alebo narážanie veľmi časté, objavujú sa v rôznych situáciách, dlhodobo sa nemenia alebo dieťa výraznejšie obmedzujú pri bežnom pohybe.

Dieťa má ťažkosti zosúladiť pohyby oboch strán tela

Pri mnohých pohybových činnostiach potrebuje pravá a ľavá strana tela spolupracovať. Niekedy vykonávajú rovnaký pohyb, inokedy má každá inú úlohu.

Čo si všímať:
Pozorujte dieťa pri lezení, skákaní, pohybových hrách či činnostiach, pri ktorých potrebuje zosúladiť ruky a nohy. Všímajte si, či dokáže pohyby oboch strán tela spojiť a či sa ich koordinácia postupne zlepšuje.

Ako podporiť:
Využívajte lezenie, preliezanie, pohyb po štyroch, hry s loptou, jednoduché pohybové zostavy či činnosti, pri ktorých sa prirodzene zapájajú obe strany tela.

Kedy spozornieť:
Ak má dieťa výrazné a pretrvávajúce ťažkosti pri širokom spektre činností vyžadujúcich spoluprácu oboch strán tela alebo jednu stranu tela používa nápadne menej.

Dieťa má opakované ťažkosti pri hrách s loptou

Chytiť, hodiť alebo kopnúť loptu nie je jednoduchá úloha. Dieťa potrebuje sledovať jej pohyb a zároveň správne nasmerovať a načasovať vlastný pohyb.

Čo si všímať:
Sledujte, ako dieťa reaguje na letiacu alebo kotúľajúcu sa loptu, či dokáže prispôsobiť polohu tela, smer a načasovanie pohybu a ako sa jeho schopnosti menia pri opakovaných skúsenostiach.

Ako podporiť:
Začínajte s väčšími a pomalšie sa pohybujúcimi loptami, kratšou vzdialenosťou alebo kotúľaním. Náročnosť postupne zvyšujte podľa toho, ako dieťa získava istotu.

Kedy spozornieť:
Ak sú ťažkosti výrazné a dlhodobé aj pri primerane jednoduchej úlohe a dieťa napriek dostatku skúseností len málo napreduje alebo ho tieto ťažkosti obmedzujú pri spoločných hrách.

Dieťa si nové pohybové zručnosti si osvojuje výrazne pomalšie

Nový pohyb môže spočiatku vyžadovať veľa pozornosti, pokusov aj opráv. Deti sa zároveň líšia v tom, koľko skúseností potrebujú, kým získajú istotu.

Čo si všímať:
Sledujte, koľko ukážok a opakovaní dieťa potrebuje, či dokáže nadviazať na predchádzajúci pokus a či sa jeho pohyb postupne mení. Všímajte si aj to, či zvládnutú zručnosť dokáže použiť v trochu inej situácii.

Ako podporiť:
Rozdeľte náročnejšiu činnosť na jednoduchšie kroky, doprajte dostatok času a opakovania a podľa potreby upravte náročnosť. Pomoc postupne znižujte.

Kedy spozornieť:
Ak dieťa potrebuje výrazne viac podpory a opakovaní pri rôznych pohybových činnostiach a ani pri pravidelných príležitostiach nevidíme postupný posun.

Pohyb dieťaťa je často pomalý, namáhavý alebo málo plynulý

Dieťa môže pohybovú úlohu zvládnuť, ale spôsob jej vykonania nám môže povedať viac než samotný výsledok.

Čo si všímať:
Pozorujte, či dieťa pohyb často prerušuje, potrebuje veľa priebežných opráv, pôsobí pri ňom veľmi napäto alebo musí jednotlivé časti pohybu vedome skladať. Sledujte aj to, či sa známy pohyb postupne stáva istejším a plynulejším.

Ako podporiť:
Doprajte dieťaťu dostatok času a nevyžadujte rýchlosť. Ponúkajte známe pohybové situácie v mierne obmenených podobách a nechajte priestor na opakovanie bez tlaku na výkon.

Kedy spozornieť:
Ak je široké spektrum bežných pohybov dlhodobo výrazne namáhavé alebo málo plynulé a dieťa musí na ich zvládnutie vynakladať neprimerane veľké úsilie.

Dieťa má ťažkosti prispôsobiť pohyb novej alebo meniacej sa situácii

Pohyb sa odohráva v prostredí, ktoré sa neustále mení. Objaví sa prekážka, lopta zmení smer, kamarát pribehne do cesty alebo pohybová hra dostane nové pravidlo.

Čo si všímať:
Sledujte, či dieťa dokáže zmeniť smer, tempo, rozsah alebo spôsob pohybu podľa aktuálnej situácie. Všímajte si, čo urobí, keď prvý spôsob nefunguje alebo sa podmienky úlohy zmenia.

Ako podporiť:
Ponúkajte pohybové hry s jednoduchými zmenami smeru, tempa, trasy alebo pravidiel. Dajte dieťaťu čas nájsť riešenie a neponúkajte ho automaticky pri prvom zaváhaní.

Kedy spozornieť:
Ak zmena podmienok dieťa opakovane výrazne zneistí, nedokáže svoj pohyb primerane upraviť ani v známych situáciách alebo potrebuje pri každej malej zmene výraznú pomoc.

Koordinačné ťažkosti obmedzujú dieťa v hre alebo každodennom fungovaní

Samotná odlišnosť pohybu nemusí byť problémom. Dôležité je všímať si aj to, čo pre dieťa znamená v každodennom živote.

Čo si všímať:
Pozorujte, či sa dieťa dokáže zapájať do spoločných pohybových hier, zvláda bežné presuny a pohybové požiadavky dňa a či nepotrebuje výrazne viac pomoci. Všímajte si aj situácie, ktorým sa opakovane vyhýba.

Ako podporiť:
Upravte náročnosť tak, aby sa dieťa mohlo zapojiť bez zbytočného tlaku. Ponúknite jednoduchšiu variantu, viac času alebo menšiu mieru pomoci a postupne náročnosť zvyšujte.

Kedy spozornieť:
Ak ťažkosti dlhodobo obmedzujú účasť dieťaťa na hre, pohybe alebo každodenných činnostiach. Samotné vyhýbanie sa pohybu však nevysvetľuje jeho príčinu – vždy ho posudzujeme spolu s ďalšími pozorovaniami.

Dieťa stráca pohybovú zručnosť, ktorú už malo

Strata už nadobudnutej schopnosti má iný význam než pomalšie osvojovanie nového pohybu. Ak dieťa prestane zvládať pohyb, ktorý predtým bežne vykonávalo, jeho koordinácia sa náhle výrazne zhorší, začne sa pohybovať nápadne inak alebo sa objaví nová výrazná asymetria, nie je vhodné zostať iba pri dlhodobom pedagogickom pozorovaní. Pozorovanie je vhodné komunikovať s rodičmi a odporučiť odborné posúdenie.

Ako podporovať koordináciu pohybov

Koordinácia potrebuje viac než samotný pohyb. Dieťa potrebuje situácie, v ktorých musí pohyb zosúladiť, načasovať, zmeniť alebo prispôsobiť tomu, čo sa práve deje. Preto nemusíme hľadať špeciálne "koordinačné cvičenia". Mnohé príležitosti vznikajú pri hrách s loptou, pohybových hrách, prekážkových dráhach, rytmických činnostiach aj spontánnom pohybe detí.

Hrajte sa s loptou rôznymi spôsobmi

Kotúľanie, hádzanie, chytanie, odrážanie či kopanie vytvárajú rozdielne pohybové situácie. Dieťa pri nich sleduje pohybujúci sa predmet a potrebuje prispôsobiť smer, silu aj načasovanie vlastného pohybu. Začnite tým, čo dieťa zvláda. Väčšia lopta, kratšia vzdialenosť alebo kotúľanie po zemi môžu byť vhodnejším začiatkom než opakované chytanie malej letiacej lopty.

Vytvárajte pohybové cesty

Čiara na zemi, lavička, obruč, tunel, nízka prekážka či niekoľko vankúšov dokážu vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa potrebuje meniť spôsob pohybu podľa toho, čo nasleduje. Nemusí ísť o komplikovanú prekážkovú dráhu. Zaujímavá je práve kombinácia: prejsť – podliezť – preskočiť – otočiť sa – pokračovať iným smerom.

Meňte smer, tempo a pravidlá

Koordináciu dobre preverí situácia, ktorá nezostáva stále rovnaká. Bežíme – zastavíme. Ideme pomaly – zrýchlime. Pohybujeme sa dopredu – zmeníme smer. Na určitý signál urobíme iný pohyb. Dieťa sa tak neučí iba vykonať pohyb, ale meniť ho podľa aktuálnej situácie.

Spájajte pohyby do jednoduchých sekvencií

Tlesknúť – otočiť sa – skočiť. Prekročiť obruč – podliezť – hodiť loptu. Dva kroky dopredu – krok nabok – skok. Začínajte krátkymi kombináciami a ďalší prvok pridávajte až vtedy, keď dieťa predchádzajúcu zostavu zvláda. Nejde o bezchybné zapamätanie zostavy. Zaujímavé je sledovať, ako dieťa dokáže jednotlivé pohyby spojiť do jedného celku.

Využívajte rytmus

Rytmus poskytuje pohybu prirodzenú časovú štruktúru. Tlieskanie, dupanie, pochodovanie, pohyb na hudbu alebo jednoduché rytmické hry dávajú dieťaťu príležitosť zladiť pohyb s pravidelným tempom a meniť ho podľa zvukového signálu. Môžeme meniť rýchlosť, striedať pohyb a zastavenie alebo nechať deti vytvárať vlastné rytmické kombinácie.

Nechajte deti reagovať na seba

Naháňačka, jednoduché hry vo dvojici, podávanie lopty či napodobňovanie pohybu prinášajú niečo, čo pevne pripravená dráha nedokáže – pohyb druhého človeka nie je úplne predvídateľný. Dieťa preto musí svoj pohyb priebežne meniť podľa toho, kam sa pohne spoluhráč, kedy mu pošle loptu alebo čo urobí ako ďalšie.

Využite to, čo už deti objavili

Čiary na chodníku, obrubník, mláka, kamene, korene stromov alebo dlaždice na chodbe môžu byť pre dieťa prirodzenou pohybovou výzvou. Nemusíme z každej situácie vytvárať riadenú aktivitu. Niekedy je hodnotnejšie pozorovať, aké pohybové pravidlá si deti vytvoria samy a ako svoj pohyb prispôsobujú tomu, čo práve vymysleli.

Koordinácia potrebuje zmenu. Ak dieťa vždy vykonáva rovnaký pohyb v rovnakých podmienkach, učí sa najmä túto konkrétnu situáciu. Keď sa zmení lopta, smer, tempo, vzdialenosť, poradie alebo pravidlo, musí svoje riešenie upraviť. Práve rozmanitosť pohybových situácií dáva dieťaťu príležitosť učiť sa svoje pohyby nielen vykonať, ale aj zosúladiť a prispôsobiť.

Pozorovacie materiály pre prax

Koordináciu pohybov najlepšie spoznávame vtedy, keď dieťa pozorujeme v prirodzenom pohybe a v rôznych situáciách. Jeden skok, hod či prejdená prekážka nám povedia málo. Dôležitejšie je sledovať, ako dieťa svoje pohyby zosúlaďuje, ako reaguje na zmenu a ako sa jeho schopnosti postupne menia. Praktické pozorovacie materiály pomáhajú zamerať pozornosť na konkrétne oblasti koordinácie, zaznamenávať pozorovania v čase a využívať ich pri plánovaní ďalšej podpory dieťaťa.

Profesijná reflexia

Pri koordinácii pohybov nepozorujeme iba to, čo dieťa dokáže. Stojí za to všímať si aj pohybové situácie, ktoré mu počas dňa vytvárame. Koordinácia potrebuje rozmanitosť. Dieťa ju využíva, keď mení smer, reaguje na pohybujúci sa predmet, spája viac pohybov za sebou, prispôsobuje tempo alebo hľadá nové riešenie pohybovej situácie. Profesijná reflexia preto obracia pozornosť aj k tomu, či prostredie materskej školy ponúka dostatok takýchto skúseností.

Skúste sa pozrieť na bežný deň vo svojej triede:

Majú deti príležitosť pohyb nielen opakovať, ale aj meniť a prispôsobovať?
Ponúkam hry, pri ktorých deti menia smer, tempo alebo reagujú na signál či pohyb druhého?
Majú možnosť hádzať, chytať, kotúľať a kopať predmety rôznych veľkostí?
Vytváram situácie, pri ktorých potrebujú zosúladiť obe strany tela alebo viac pohybov za sebou?
Nechávam deti hľadať vlastné pohybové riešenie, alebo im príliš rýchlo ukazujem "správny" spôsob?
Dokážem zmeniť náročnosť úlohy tak, aby sa mohlo zapojiť aj dieťa, ktorému koordinácia robí väčšie ťažkosti?
Všímam si iba to, či dieťa úlohu zvládlo, alebo aj ako pohyb načasovalo, zosúladilo a prispôsobilo situácii?
Sledujem, či sa pohyb konkrétneho dieťaťa mení s pribúdajúcimi skúsenosťami, alebo ho porovnávam s ostatnými?
Dávam priestor aj spontánnym pohybovým hrám, ktoré si deti vytvoria samy?
Ktoré dieťa by som chcela v najbližších dňoch pozorovať v rôznych pohybových situáciách pozornejšie?

Niekedy nemusíme dieťaťu pripraviť ďalšie cvičenie. Stačí zmeniť podmienky a sledovať, ako na ne dokáže svojím pohybom odpovedať.

Koordinácia pohybov vzniká spoluprácou mozgu, zmyslov a pohybového systému. Dieťa sa postupne učí jednotlivé pohyby zosúladiť, načasovať a prispôsobiť situácii tak, aby boli čoraz istejšie, presnejšie a plynulejšie.

Lateralita

Fyzický vývin