Pri mnohých hrách nestačí iba správne vykonať pohyb. Dieťa musí zároveň sledovať predmet alebo cieľ, odhadnúť jeho smer a vzdialenosť a prispôsobiť tomu pohyb ruky alebo nohy. Túto schopnosť využíva napríklad vtedy, keď kotúľa, hádže alebo chytá loptu, mieri na cieľ, kope do lopty alebo reaguje na predmet, ktorý sa pohybuje smerom k nemu. V predškolskom veku sa tieto schopnosti postupne spresňujú. Dieťa sa učí lepšie načasovať pohyb, regulovať jeho silu a prispôsobiť ho pohybu predmetu alebo polohe cieľa. Medzi deťmi rovnakého veku môžu byť výrazné rozdiely, ktoré súvisia aj s tým, koľko príležitostí mali podobné činnosti skúšať. Preto nesledujte iba to, či dieťa loptu chytilo alebo trafilo cieľ. Všímajte si aj spôsob, akým situáciu rieši.

KEDY POUŽIŤ TENTO NÁSTROJ?

Použite ho vtedy, keď vás pri bežnej hre dieťaťa niečo zaujme a chcete sa cielenejšie pozrieť na to, ako prepája zrakové informácie s pohybom ruky alebo nohy.

Môže vám pomôcť napríklad vtedy, keď si všimnete, že dieťa:

• má opakovane ťažkosti pri chytaní alebo hádzaní,
• reaguje na prichádzajúcu loptu neskoro alebo neisto,
• má problém nasmerovať hod alebo kop,
• ťažšie odhaduje, kam sa pohybujúci predmet dostane,
• pôsobí neisto pri hrách vyžadujúcich sledovanie predmetu a následnú pohybovú reakciu,
• vyhýba sa loptovým hrám,
• alebo si nie ste istí, či ide len o nedostatok skúseností.

Najskôr pozorujte dieťa pri prirodzenej hre. Hravé aktivity použite až vtedy, keď potrebujete získať ďalšie pozorovania. Cieľom nie je zistiť, koľkokrát dieťa trafí cieľ, ale lepšie porozumieť tomu, ako prepája videnie s pohybom.

ČO SI MÔŽETE VŠIMNÚŤ V BEŽNÝCH SITUÁCIÁCH

Všímajte si napríklad:

• či dieťa sleduje pohybujúcu sa loptu,
• ako pripravuje ruky na jej zachytenie,
• či dokáže prispôsobiť pohyb ruky smeru predmetu,
• ako hádže smerom k osobe alebo cieľu,
• či dokáže regulovať približnú silu hodu,
• ako reaguje na kotúľajúcu sa loptu,
• ako pristupuje k lopte pred kopnutím,
• či dokáže kopnúť približne zvoleným smerom,
• či sa jeho reakcia s opakovaním spresňuje.

Jednotlivý nevydarený hod, kop alebo nezachytená lopta majú malú výpovednú hodnotu. Dôležitejší je opakujúci sa spôsob reakcie v rôznych situáciách.

VYBERTE VEK DIEŤAŤA

3–4 roky

Čo pozorujem

V tomto veku sledujeme najmä základnú schopnosť dieťaťa sledovať predmet a reagovať naň pohybom.

Všímajte si, či dieťa:

☐ sleduje kotúľajúcu sa alebo pomaly sa pohybujúcu loptu,

☐ dokáže loptu kotúľať približne smerom k druhej osobe,

☐ pokúša sa hodiť väčšiu loptu smerom k osobe alebo veľkému cieľu,

☐ reaguje rukami na pomaly prichádzajúcu väčšiu loptu,

☐ pokúša sa zachytiť väčšiu loptu rukami a telom,

☐ pristúpi ku stojacej lopte a pokúsi sa do nej kopnúť,

☐ dokáže kopnúť loptu približne dopredu,

☐ pri opakovaní postupne prispôsobuje svoj pohyb.

NIE STE SI ISTÍ? VYSKÚŠAJTE

Pošli mi loptu

Sadnite si oproti dieťaťu a kotúľajte si väčšiu loptu. "Pošli mi loptu späť."

Všímajte si

• či dieťa sleduje prichádzajúcu loptu,
• či sa na ňu pripraví,
• ako ju zastaví,
• či dokáže nasmerovať kotúľanie približne k vám,
• či sa po niekoľkých pokusoch prispôsobuje.

Neočakávajte presné mierenie.

Veľký kôš

Pripravte veľký otvorený cieľ – napríklad väčšiu škatuľu alebo kôš – z malej vzdialenosti. Dieťa doň skúša vhodiť mäkkú loptu.

Všímajte si

• či sa pozrie na cieľ,
• ako pripraví pohyb ruky,
• či smeruje hod približne k cieľu,
• či dokáže prispôsobiť silu hodu,
• či svoj ďalší pokus mení podľa predchádzajúcej skúsenosti.

Nezaznamenávajte počet zásahov ako skóre.

Kopni ku mne

Položte väčšiu loptu pred dieťa a postavte sa oproti nemu. "Skús mi poslať loptu nohou."

Všímajte si

• či dieťa sleduje loptu,
• ako k nej pristúpi,
• či trafí loptu nohou,
• či dokáže pohyb nasmerovať približne dopredu,
• ako po kope stabilizuje telo.

4–5 rokov

Čo pozorujem

V tomto období sa postupne zlepšuje načasovanie a presnosť pohybovej reakcie.

Všímajte si, či dieťa:

☐ sleduje letiacu alebo kotúľajúcu sa loptu,

☐ dokáže hodiť loptu zvoleným smerom,

☐ pokúša sa prispôsobiť silu hodu vzdialenosti,

☐ pripravuje ruky na zachytenie prichádzajúcej lopty,

☐ dokáže zachytiť väčšiu loptu pri primerane jednoduchom hode,

☐ mieri na väčší cieľ,

☐ dokáže kopnúť loptu zvoleným smerom,

☐ reaguje na pomaly sa pohybujúcu loptu nohou,

☐ pri opakovaní dokáže pohyb postupne spresňovať.

NIE STE SI ISTÍ? VYSKÚŠAJTE

Pošli a chyť

Postavte sa kúsok od dieťaťa. Použite väčšiu mäkkú loptu a hádžte ju pokojne a predvídateľne.

Všímajte si

• či dieťa sleduje loptu počas jej pohybu,
• kedy pripraví ruky,
• či prispôsobí polohu rúk smeru lopty,
• či sa pokúsi loptu zachytiť,
• ako reaguje, keď lopta nejde presne k nemu.

Nejde o počet úspešných chytení.

Traf ostrov

Na zem položte väčší kruh, obruč alebo inú výraznú značku. "Dokážeš poslať loptu na ostrov?" Dieťa môže loptu hádzať alebo kotúľať.

Všímajte si

• pohľad na cieľ,
• smer pohybu ruky,
• reguláciu sily,
• či dieťa po neúspešnom pokuse svoj pohyb upraví.

3. Futbalová bránka

Vytvorte širokú bránku z dvoch značiek. Dieťa sa pokúsi kopnúť loptu medzi ne.

Všímajte si

• prístup k lopte,
• načasovanie kopu,
• kontakt nohy s loptou,
• smer lopty,
• či dieťa dokáže pri ďalšom pokuse pohyb prispôsobiť.

Bránku nechajte dostatočne širokú. Cieľom nie je skúšať presnosť futbalistu.

5–6 rokov

Čo pozorujem

U staršieho predškoláka sledujeme väčšiu schopnosť predvídať pohyb predmetu, načasovať reakciu a prispôsobiť smer i silu vlastného pohybu.

Všímajte si, či dieťa:

☐ sleduje pohyb lopty a primerane naň reaguje,

☐ dokáže hodiť loptu zvoleným smerom,

☐ prispôsobuje silu hodu vzdialenosti,

☐ zachytáva primerane veľkú loptu pri rôznych jednoduchých hodoch,

☐ dokáže reagovať, keď lopta neprichádza úplne priamo,

☐ mieri na primerane veľký cieľ,

☐ dokáže kopnúť loptu zvoleným smerom,

☐ prispôsobuje krok a kop pohybujúcej sa lopte,

☐ dokáže svoje ďalšie pokusy upravovať podľa predchádzajúcej skúsenosti.

NIE STE SI ISTÍ? VYSKÚŠAJTE

Chyť ma

Hádžte dieťaťu mäkkú loptu z primeranej vzdialenosti. Najskôr smerujte hody približne k stredu tela. Neskôr môžete loptu poslať mierne do strany.

Všímajte si

• sledovanie lopty očami,
• prípravu rúk,
• načasovanie reakcie,
• prispôsobenie polohy tela,
• reakciu na miernu zmenu smeru.

Ak je základná úloha náročná, nezvyšujte jej obtiažnosť.

Traf cieľ

Použite väčší cieľ na stene alebo na zemi a mäkkú loptu.

Všímajte si

• orientáciu na cieľ,
• smer hodu,
• primeranosť sily,
• schopnosť upraviť ďalší pokus.

Cieľom nie je zaznamenať úspešnosť v percentách.

Pošli loptu bránkou

Vytvorte primerane širokú bránku. Najskôr môže dieťa kopať do stojacej lopty. Ak to zvláda s istotou, môžete mu loptu pomaly prikotúľať.

Všímajte si

sledovanie lopty,

načasovanie kroku a kopu,

smer pohybu,

prispôsobenie sily,

rozdiel medzi stojacou a pohybujúcou sa loptou.

ZAZNAMENAJTE SI POZOROVANIE

Úspešný zásah do cieľa alebo chytenie lopty nie sú jedinými ukazovateľmi koordinácie. Sledujte najmä: sledovanie predmetu → prípravu pohybu → načasovanie → smer a silu → prispôsobenie ďalšieho pokusu. Výkon môže výrazne ovplyvniť predchádzajúca skúsenosť. Dieťa, ktoré sa s loptou hrá často, môže pôsobiť podstatne istejšie než dieťa, ktoré má takýchto príležitostí málo. Preto dieťa neporovnávajte s najšikovnejšími deťmi v triede. Sledujte jeho vlastný spôsob pohybu a zmenu v čase.

AKO POZOROVANIE VYHODNOTIŤ

Nevytvárajte celkové bodové skóre a neposudzujte dieťa podľa počtu úspešných zásahov či chytení.

Položte si radšej tieto otázky:

1. Sleduje dieťa predmet a primerane naň reaguje?

Všímajte si celý priebeh – od zachytenia predmetu pohľadom až po pohybovú reakciu.

2. Dokáže pohyb načasovať?

Nejde iba o úspešný výsledok. Sledujte, či dieťa reaguje príliš skoro, príliš neskoro alebo dokáže svoju reakciu postupne prispôsobovať.

3. Dokáže regulovať smer a silu?

Pri opakovaní sledujte, či dieťa dokáže hod alebo kop meniť podľa vzdialenosti a polohy cieľa.

4. Pomáha skúsenosť?

Ak sa výkon po niekoľkých pokusoch viditeľne zlepšuje, je to dôležitá informácia.

5. Objavujú sa ťažkosti vo viacerých situáciách?

Väčšiu pozornosť si zaslúži opakujúca sa neistota pri rôznych činnostiach než problém s jednou konkrétnou hrou.

ČO ĎALEJ?

🟢 Pohyb pôsobí primerane

Dieťa sleduje predmet, pokúša sa prispôsobovať pohyb jeho smeru a s pribúdajúcimi skúsenosťami sa jeho reakcie spresňujú. Pokračujte v pestrej pohybovej skúsenosti.

🟡 Niektoré prejavy ma zaujali

Dieťa pri niektorých činnostiach reaguje neisto, potrebuje viac pokusov alebo sa mu darí výrazne lepšie pri jednoduchšej podobe úlohy. Pozorujte ďalej. Ponúkajte podobné situácie pri prirodzenej hre a sledujte, či skúsenosť prináša zlepšenie.

🔴 Ťažkosti sú výrazné a opakujú sa

Dieťa má opakovane výrazné ťažkosti pri sledovaní predmetu a prispôsobení pohybu, prejavy sa objavujú pri rôznych činnostiach alebo ho obmedzujú pri bežných hrách. Zaznamenajte konkrétne situácie a pozorujte ich v čase. Zistenia je vhodné citlivo komunikovať s rodičom. Podľa charakteru a pretrvávania ťažkostí môže byť vhodné odborné posúdenie. Samotné pedagogické pozorovanie neurčuje diagnózu.

AKO DIEŤA PODPORIŤ

Začínajte činnosťami, pri ktorých má dieťa dostatok času predmet sledovať a pripraviť svoju reakciu.

Kotúľanie

Kotúľajte si väčšie lopty medzi sebou, cez bránku alebo k veľkému cieľu.

Hádzanie

Začnite mäkkými, väčšími a ľahko uchopiteľnými loptami. Postupne meňte vzdialenosť a veľkosť cieľa.

Chytanie

Najskôr používajte pomalé, predvídateľné hody väčšou mäkkou loptou.

Mierenie

Hádzanie do veľkej škatule, koša, obruče alebo na veľký cieľ.

Kopanie

Začnite stojacou loptou a širokým cieľom. Neskôr môžete zaradiť pomaly sa pohybujúcu loptu.

Hry s pohybujúcim sa predmetom

Kotúľanie, odrážanie, zastavovanie a posielanie lopty partnerovi vytvárajú prirodzené príležitosti na prepájanie zraku a pohybu.

AKO ZVYŠOVAŤ NÁROČNOSŤ

Meňte vždy prednostne jednu podmienku.

Jednoduchšie:

väčšia lopta
↓
pomalší pohyb
↓
menšia vzdialenosť
↓
väčší cieľ
↓
predvídateľný smer

Náročnejšie:

menší predmet
↓
väčšia vzdialenosť
↓
menší cieľ
↓
pohybujúca sa lopta
↓
mierna zmena smeru alebo rýchlosti

Ak dieťa opakovane neuspeje, úlohu zjednodušte. Cieľom nie je vytvoriť čo najťažšiu úlohu, ale umožniť dieťaťu úspešne prepájať to, čo vidí, s tým, ako sa pohybuje.