Po búrlivom prvom roku života, počas ktorého dieťa narastie približne o 25 centimetrov, sa tempo rastu postupne spomaľuje. Rast však pokračuje a v predškolskom veku sa spolu s telesnou výškou a hmotnosťou postupne menia aj proporcie detského tela. Medzi deťmi rovnakého veku môžu existovať výrazné rozdiely v telesnej výške a samotná výška dieťaťa preto neposkytuje úplný obraz o priebehu jeho rastu. Dôležité je sledovať, ako sa rast mení v čase – teda jeho rastovú trajektóriu a rýchlosť rastu. Rast ovplyvňujú genetické predpoklady, výživa, hormonálne faktory aj zdravotný stav dieťaťa. Jeho pravidelné sledovanie preto predstavuje dôležitú súčasť hodnotenia telesného vývinu a zdravia dieťaťa.

Čo je rast

Rast je súčasťou telesného vývinu dieťaťa a prejavuje sa zväčšovaním telesných rozmerov a zmenami jednotlivých častí tela. V priebehu detstva sa mení najmä telesná výška a hmotnosť, ale aj vzájomné proporcie jednotlivých častí tela. Rast neprebieha počas celého detstva rovnakou rýchlosťou. Je veľmi intenzívny najmä v prvých rokoch života, neskôr sa jeho tempo spomaľuje a ďalšie výrazné zrýchlenie nastáva v období puberty. Pri hodnotení rastu preto nie je dôležitá iba aktuálna výška alebo hmotnosť dieťaťa. Významný je aj ich vývoj v čase – teda tempo, akým dieťa rastie.

Každé dieťa rastie vlastným tempom

Medzi deťmi rovnakého veku existujú prirodzené rozdiely vo výške, hmotnosti aj telesných proporciách. Rast ovplyvňujú genetické predpoklady, výživa, hormonálne faktory, zdravotný stav a ďalšie podmienky, v ktorých dieťa vyrastá. Preto samotný rozdiel vo výške či hmotnosti medzi rovesníkmi nemusí znamenať, že sa dieťa nevyvíja primerane. Dôležité je sledovať rast v čase a všímať si, či dieťa pokračuje vo svojom rastovom vývine. Úlohou pedagóga nie je hodnotiť rast dieťaťa podľa rastových grafov ani určovať, či je jeho rast v norme. Môže si však v každodennom kontakte všímať zmeny a pri pretrvávajúcich alebo nápadných odchýlkach svoje pozorovania citlivo komunikovať s rodičmi.

Rast je potrebné sledovať v čase

Jednorazové meranie výšky alebo hmotnosti poskytuje informáciu o aktuálnych telesných rozmeroch dieťaťa. Na posúdenie priebehu rastu sú však potrebné opakované merania v čase. Porovnávaním meraní možno sledovať, ako sa výška a hmotnosť dieťaťa menia a akou rýchlosťou dieťa rastie. Práve priebeh rastu môže poskytnúť dôležité informácie, ktoré z jedného merania nemožno získať. Odborné hodnotenie rastu patrí do kompetencie zdravotníckych pracovníkov. Pedagóg rast neposudzuje ani nediagnostikuje jeho odchýlky. V každodennom kontakte s dieťaťom si však môže všimnúť výraznejšie alebo pretrvávajúce telesné zmeny a svoje pozorovania citlivo komunikovať s rodičmi.

Rast nie je len pribúdanie centimetrov. Je výsledkom komplexných biologických procesov a jeho priebeh je dôležitým ukazovateľom telesného vývinu dieťaťa.

Z denníka pedagóga:

Dnes to naša najmladšia drobná Hanka dokázala celkom sama. Rozhodla sa, že si sama prinesie obed. Pri okienku v jedálni si opatrne prevzala naložený tanier a pomalými krokmi ho so širokým úsmevom víťazstva doniesla až na stôl. 

S hrdosťou som jej darovala obrovskú pochvalu pred celou triedou. Nie za šikovnosť, za odvahu! Skúste si položiť tanier s jedlom na skriňu a zložiť ho bez toho, aby ste doň strčili prsty alebo sa obliali omáčkou… To, čo my dospelí často považujeme za samozrejmosť, je pre dieťa priam nadpozemským výkonom. O niekoľko mesiacov už bude na ten istý pult dočahovať bez námahy a ani si nespomenie, že kedysi musela pri ňom stáť na špičkách.

Aj takto vyzerá rast – nenápadne, v obyčajných situáciách, ktoré si všimneme až vtedy, keď sa na ne pozrieme očami dieťaťa. Tak sa občas skloňme, aby sme zistili, aké to je pozerať sa na svet z výšky jedného metra. 

Nie každá odlišnosť alebo zmena vo vývine dieťaťa znamená problém. Pozornosť si zaslúžia najmä prejavy, ktoré pretrvávajú, opakujú sa, výrazne sa menia alebo ovplyvňujú každodenné fungovanie dieťaťa. Úlohou pedagóga nie je určovať ich príčinu, ale pozorovať ich v súvislostiach a podľa potreby svoje pozorovania komunikovať s rodičmi. 

Dieťa sa telesnou výškou nápadne odlišuje od rovesníkov

Čo to môže znamenať
Medzi deťmi rovnakého veku existujú prirodzené rozdiely v telesnej výške. Výrazne nižšia alebo vyššia postava preto sama osebe neznamená, že rast dieťaťa nie je primeraný. Výšku ovplyvňujú okrem iného genetické faktory a pri odbornom hodnotení je dôležitý najmä priebeh rastu v čase. Napríklad familiárne nízky vzrast patrí medzi časté príčiny nízkej postavy. 

Čo to znamená pre pedagóga
Pedagóg nemusí posudzovať, či je dieťa "príliš malé" alebo "príliš vysoké". Môže si však všimnúť výraznú odlišnosť a sledovať ju v kontexte ďalších zmien. Dôležité je vyhnúť sa hodnotiacim poznámkam a porovnávaniu detí pred kolektívom.

Telesný rast dieťaťa sa v čase nápadne mení

Čo to môže znamenať
Pre hodnotenie rastu je dôležitá nielen dosiahnutá výška, ale aj rýchlosť rastu. Zmena rastovej trajektórie môže byť pri odbornom hodnotení významnejšia než samotná nižšia alebo vyššia postava. Pediater ju posudzuje pomocou opakovaných presných meraní a rastových grafov. 

Čo to znamená pre pedagóga
Pedagóg rastovú rýchlosť nevypočítava ani nehodnotí rastové krivky. Pri dlhodobom kontakte si však môže všimnúť, že sa telesný rast dieťaťa javí inak než predtým. Takéto pozorovanie je vhodné zaznamenať a pri pretrvávaní citlivo komunikovať s rodičmi.

Dieťa má nápadné telesné proporcie

Čo to môže znamenať
Proporcie tela sa počas detstva prirodzene menia – jednotlivé časti tela nerastú rovnakou rýchlosťou. Nápadné telesné disproporcie môžu byť jedným z dôvodov na odborné posúdenie rastu dieťaťa.

Čo to znamená pre pedagóga
Pedagóg neposudzuje, či sú telesné proporcie "normálne". Môže si však všimnúť nápadnú alebo postupne vznikajúcu zmenu vo vzájomnom pomere jednotlivých častí tela. Dôležité je opisovať konkrétne pozorovanie, nie určovať jeho príčinu.

Rast sprevádzajú ďalšie nápadné zmeny

Čo to môže znamenať
Odchýlka v raste nemusí byť izolovaným javom. Pri odbornom hodnotení lekár posudzuje rastovú krivku spolu s anamnézou, telesným vyšetrením a ďalšími príznakmi, pretože zmenená rastová rýchlosť môže mať rôzne príčiny – od normálnych variantov rastu až po zdravotné ochorenia. 

Čo to znamená pre pedagóga
Ak si pedagóg spolu s nápadnou zmenou telesného rastu opakovane všíma aj zmeny v každodennom fungovaní dieťaťa, nemal by z nich vyvodzovať diagnózu. Užitočné je zaznamenať konkrétne pozorovania – čo sa zmenilo, odkedy, ako často sa prejav objavuje a v akých situáciách – a komunikovať ich s rodičmi. 

Podpora zdravého rastu

Pedagóg nemôže ovplyvniť genetické predispozície dieťaťa ani priamo riadiť jeho telesný rast. Môže však významne ovplyvňovať prostredie, v ktorom sa dieťa každý deň pohybuje, učí a získava nové skúsenosti. Každodenné podmienky v materskej škole tak môžu podporovať zdravý telesný vývin, pohybové schopnosti aj pozitívny vzťah dieťaťa k vlastnému telu. 

Doprajte deťom dostatok prirodzeného pohybu

Pohyb je v predškolskom veku prirodzenou súčasťou každodenného života aj učenia. Striedajte riadené pohybové aktivity so spontánnou hrou, využívajte pobyt vonku a vytvárajte príležitosti na beh, lezenie, skákanie, hádzanie či prekonávanie primeraných prekážok. Dieťa sa pohybovo nerozvíja len počas organizovaného cvičenia. Dôležité sú aj rozmanité pohybové skúsenosti počas celého dňa.

Vytvárajte prostredie, ktoré podporuje zdravé návyky

Pravidelný denný režim, primerané podmienky na stravovanie a pitný režim, dostatok pohybu a priestor na odpočinok vytvárajú prostredie podporujúce zdravie a telesný vývin dieťaťa. Pedagóg pritom nemusí hodnotiť, koľko má dieťa jesť, koľko má vážiť alebo ako rýchlo má rásť. Jeho úlohou je vytvárať podmienky, v ktorých si dieťa môže postupne osvojovať zdravé každodenné návyky.

Podporujte pozitívny vzťah dieťaťa k vlastnému telu

Deti si všímajú rozdiely medzi sebou aj spôsob, akým dospelí hovoria o tele a pohybových schopnostiach. Vyhýbajte sa preto hodnotiacemu porovnávaniu detí podľa výšky, telesnej stavby, vzhľadu alebo pohybového výkonu. Oceňujte snahu, pokrok a získavanie nových schopností. Pozornosť upriamujte skôr na to, čo telo dokáže, než na to, ako vyzerá alebo ako sa porovnáva s telom iného dieťaťa.

Pozorujte vývin v čase

Jedno pozorovanie neposkytuje úplný obraz o vývine dieťaťa. Všímajte si preto zmeny počas dlhšieho obdobia a pozorujte dieťa v rôznych situáciách. Dlhodobé pedagogické pozorovanie môže pomôcť zachytiť zmeny, ktoré pri každodennom kontakte nemusia byť na prvý pohľad nápadné. Pedagóg však rast dieťaťa diagnosticky neposudzuje – zaznamenáva konkrétne pozorovania a vníma ich v širších súvislostiach.

Spolupracujte s rodičmi

Ak si opakovane všímate nápadné alebo pretrvávajúce zmeny, komunikujte s rodičmi vecne, citlivo a na základe konkrétnych pozorovaní. Namiesto určovania možnej príčiny opisujte, čo ste pozorovali, ako často sa to objavuje a či sa prejav v čase mení. Pedagóg môže rodičom sprostredkovať svoje pozorovania; odborné posúdenie rastu a prípadných odchýlok patrí zdravotníckym pracovníkom. 

Podpora zdravého telesného vývinu nespočíva v porovnávaní detí ani v hľadaní odchýlok. Spočíva vo vytváraní prostredia, ktoré poskytuje dostatok pohybu, primeraný odpočinok, podporuje zdravé návyky a pomáha dieťaťu vytvárať si pozitívny vzťah k vlastnému telu.

Profesijná reflexia 

Pozorovanie telesného vývinu dieťaťa je prirodzenou súčasťou každodennej pedagogickej práce. Skúste sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad tým, ako k nemu pristupujete vo svojej praxi.

  • Keď si všimnem rozdiel v telesnej výške detí, porovnávam ich medzi sebou alebo sa snažím vnímať každé dieťa v kontexte jeho vlastného vývinu?
  • Dokážem oddeliť to, čo som skutočne pozoroval/a, od vlastnej interpretácie toho, čo by daná zmena mohla znamenať?
  • Všímam si telesné zmeny dieťaťa v dlhšom časovom období, alebo ma k pozornosti vedie až výrazná jednorazová zmena?
  • Ako hovorím pred deťmi o výške, telesnej stavbe a vzhľade? Môžu moje slová nevedomky vytvárať dojem, že určitý typ postavy je "lepší" alebo "správnejší"?

Poznanie zákonitostí rastu nám pomáha lepšie porozumieť telesnému vývinu dieťaťa. Rast je však len jednou časťou celkového obrazu. V nasledujúcej kapitole sa pozrieme na hrubú motoriku – na to, ako dieťa svoje telo ovláda a využíva pri pohybe, hre a objavovaní sveta.