Ako genetika ovplyvňuje fyzický vývin dieťaťa

Každé dieťa prichádza na svet s jedinečnou genetickou výbavou. Tá predstavuje biologický plán organizmu, ktorý ovplyvňuje rast, telesné proporcie, dozrievanie orgánov, fungovanie nervového systému aj rozvoj pohybových schopností. Genetika však nie je "program", ktorý presne určuje budúcnosť dieťaťa. Predstavuje súbor predispozícií, ktorých prejav závisí aj od prostredia, výživy, zdravotného stavu, pohybových skúseností, kvality spánku či psychickej pohody. Súčasná vývinová biológia opisuje rast dieťaťa ako výsledok neustálej interakcie medzi genetickou informáciou a prostredím. Odborníci tento jav označujú ako interakciu génov a prostredia. Inými slovami, gény vytvárajú možnosti, prostredie rozhoduje o tom, do akej miery sa tieto možnosti naplnia.

Čo všetko genetika ovplyvňuje?

Genetické faktory sa podieľajú prakticky na všetkých oblastiach telesného vývinu:

Telesná výška

Najvýraznejší genetický vplyv sa prejavuje na telesnej výške. Odhaduje sa, že približne 60 až 80 % rozdielov vo výške dospelých ľudí možno vysvetliť genetickými faktormi, pričom zvyšok ovplyvňuje výživa, zdravotný stav, hormonálne faktory a životné podmienky. Pediatri pri hodnotení rastu využívajú orientačný výpočet genetického rastového potenciálu dieťaťa.

Výsledok predstavuje predpokladanú dospelú výšku s prirodzenou odchýlkou približne ± 8,5 cm. Tento výpočet slúži iba ako orientačný nástroj a nikdy nenahrádza sledovanie rastových grafov ani pediatrické vyšetrenie.

Telesné proporcie

Genetika ovplyvňuje aj dĺžku končatín, šírku panvy a ramien, tvar chodidla, stavbu chrbtice, hustotu kostí, telesnú konštitúciu. Tieto znaky vysvetľujú, prečo sa dve zdravo sa vyvíjajúce deti môžu navzájom výrazne líšiť.

Dozrievanie nervového systému

Motorický vývin nie je riadený svalmi, ale predovšetkým mozgom. Genetické faktory ovplyvňujú dozrievanie nervovej sústavy, vytváranie nervových spojení, rýchlosť vedenia nervových impulzov aj koordináciu pohybov. Práve preto sa u jednotlivých detí prirodzene líši:

koordinácia pohybov,
rovnováha,
priestorová orientácia,
jemná motorika,
schopnosť plánovať pohyb.

Mozog však zostáva počas detstva mimoriadne plastický. Každá pohybová skúsenosť vytvára nové nervové spojenia, preto pravidelný pohyb významne podporuje dozrievanie nervového systému.

Svalový tonus

Často sa hovorí, že dieťa má "vyšší" alebo "nižší" svalový tonus. Svalový tonus predstavuje prirodzené napätie svalov potrebné na udržiavanie polohy tela a vykonávanie pohybov. Jeho úroveň vzniká vzájomným pôsobením nervového systému, svalov a genetických predispozícií. Niektoré deti pôsobia pevnejšie a stabilnejšie, iné uvoľnenejšie. Ani jeden z týchto prejavov sám osebe neznamená lepší alebo horší vývin. Rozhodujúce je, ako dieťa postupne napreduje a či motorické zručnosti získava primerane svojmu individuálnemu tempu.

Pružnosť väzov a pohyblivosť kĺbov

Genetika významne ovplyvňuje vlastnosti spojivového tkaniva. Niektoré deti majú prirodzene väčšiu pohyblivosť kĺbov (hypermobilitu), iné sú menej flexibilné. Vyššia pohyblivosť môže byť výhodou pri niektorých aktivitách, zároveň však môže znižovať stabilitu kĺbov. Naopak, nižšia pohyblivosť často prináša lepšiu stabilitu, ale menší rozsah pohybu. Ani jeden z týchto prejavov nemožno automaticky považovať za problém.

Ovplyvňuje genetika aj silu?

Áno, ale iba čiastočne. Genetické faktory ovplyvňujú typ svalových vlákien, schopnosť budovať svalovú hmotu či prirodzenú silu organizmu. V detskom veku sú však tieto rozdiely oveľa menej významné ako dostatok prirodzeného pohybu, hier a pravidelných pohybových skúseností.

Tempo motorického vývinu

Deti často dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v odlišnom čase.

Rozdiely môžeme pozorovať napríklad v tom,

kedy začnú samostatne sedieť,
kedy sa postavia,
kedy urobia prvé kroky,
ako rýchlo získajú istotu pri behu, skákaní alebo lezení.

Súčasné výskumy ukazujú, že u zdravých detí existuje pomerne široké rozpätie normálneho vývinu. Samotné skoršie alebo neskoršie zvládnutie jednotlivých míľnikov ešte nehovorí o budúcich pohybových schopnostiach ani o inteligencii dieťaťa.

Čo genetika neurčuje

Napriek významnému vplyvu génov neexistuje gén pre šikovnosť, športový talent ani pohybovú zručnosť. Tieto schopnosti vznikajú dlhodobým pôsobením pohybových skúseností, učenia, motivácie, podpory rodiny, kvalitného prostredia, dostatku príležitostí na pohyb. Práve preto môže dieťa s priemernými genetickými predispozíciami dosiahnuť vynikajúce pohybové schopnosti, ak vyrastá v podnetnom prostredí.

Epigenetika – keď prostredie ovplyvňuje gény

Jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich oblastí súčasnej vedy je epigenetika. Ukazuje, že prostredie môže ovplyvniť aktivitu niektorých génov bez toho, aby sa menila samotná genetická informácia. Výživa, pohyb, stres, spánok či dlhodobé ochorenia môžu ovplyvniť, ktoré gény budú aktívnejšie a ktoré menej. To je jeden z dôvodov, prečo kvalitné podmienky počas raného detstva zohrávajú takú významnú úlohu.

Genetika vytvára biologický základ rastu a fyzického vývinu dieťaťa, no neurčuje jeho budúcnosť. Každé dieťa dozrieva vlastným tempom a jeho vývin je výsledkom neustáleho spolupôsobenia génov, prostredia a každodenných skúseností. Pochopenie týchto princípov nám pomáha prijímať prirodzenú rozmanitosť medzi deťmi, neporovnávať ich navzájom a vytvárať podmienky, v ktorých môže každé dieťa naplno rozvíjať svoj genetický potenciál.