Otázky z praxe

U detí do 6 rokov sú občasné pády prirodzenou súčasťou učenia sa pohybu. Pozornosť si však zaslúži situácia, keď dieťa padá alebo naráža nápadne častejšie než rovesníci, a to aj v známom prostredí a pri bežných činnostiach. Sledujte tiež, či má problém včas zastaviť, obísť prekážku, zmeniť smer alebo prispôsobiť rýchlosť pohybu.

Čo môže pedagóg urobiť: Vytvorte bezpečné pohybové situácie s postupne rastúcou náročnosťou – chôdza po vyznačenej trase, obchádzanie kužeľov, prekračovanie nízkych prekážok či jednoduché prekážkové dráhy. Nehodnoťte iba počet pádov. Sledujte, či sa pohyb s opakovaním stáva istejším.

Jednotlivá nezvládnutá úloha ešte nie je dôvodom na obavy. Rovnováha sa počas predškolského obdobia výrazne vyvíja a výkon ovplyvňuje vek, skúsenosť aj náročnosť úlohy. Dôležité je, či sa problém s udržaním stability prejavuje vo viacerých situáciách – pri schodoch, skákaní, doskoku, lezení, behu alebo bežnej hre.

Čo môže pedagóg urobiť: Začnite jednoduchšou verziou. Namiesto úzkej čiary použite široký pás, namiesto vysokej prekážky nízku a umožnite dieťaťu najskôr pomalé tempo. Postupne pridávajte zmeny smeru, rôzne povrchy a krátke státie na jednej nohe. Cieľom nie je "vydržať čo najdlhšie", ale postupne získavať stabilitu a kontrolu tela.

Môže ísť o náročnosť v oblasti bilaterálnej koordinácie – schopnosti zosúladiť obe strany tela. Viditeľná môže byť pri skákaní, lezení, tlieskaní do rytmu, chytaní lopty oboma rukami alebo pri pohyboch, v ktorých ruky a nohy vykonávajú rozdielne úlohy.

Čo môže pedagóg urobiť: Začnite jednoduchými symetrickými pohybmi: tlieskanie, dupanie, skoky znožmo alebo dotyky oboma rukami. Neskôr kombinujte dva pohyby a až potom vytvárajte krátke pohybové sekvencie. Pomáha názorná ukážka, rytmus a rozdelenie zložitého pohybu na menšie časti.

Chytanie lopty je pomerne komplexná koordinačná úloha. Dieťa musí sledovať letiaci predmet, odhadnúť jeho smer a rýchlosť, pripraviť ruky a správne načasovať ich pohyb. Preto samotné neúspešné chytenie ešte veľa nehovorí.

Čo môže pedagóg urobiť: Výrazne zjednodušte podmienky. Začnite veľkou, mäkkou a pomaly sa pohybujúcou loptou. Najskôr ju môžete kotúľať, potom hádzať oblúkom z malej vzdialenosti. Až po zvládnutí úlohy zväčšujte vzdialenosť alebo zmenšujte loptu. Dieťa tak precvičuje presne tú zručnosť, ktorú potrebuje, namiesto všeobecných "koordinačných cvičení".

Niektoré deti potrebujú na osvojenie motorickej zručnosti viac ukážok a podstatne viac opakovaní. Problém môže byť viditeľný najmä pri nových alebo viacstupňových činnostiach. Dieťa pritom môže rozumieť slovnej inštrukcii, ale nedokáže ju jednoducho premeniť na požadovanú pohybovú sekvenciu.

Čo môže pedagóg urobiť: Menej vysvetľujte a viac ukazujte. Rozdeľte pohyb na malé kroky: "najskôr toto – potom toto". Po zvládnutí ich spojte. Zachovajte podobné podmienky dostatočne dlho na upevnenie zručnosti a až následne ich obmieňajte. Porovnávajte predovšetkým pokrok dieťaťa s jeho vlastným predchádzajúcim výkonom.

To je dôležité pozorovanie. Motorická kompetencia nie je iba otázkou toho, či dieťa niečo dokáže. Dôležitá je aj presnosť, plynulosť a množstvo úsilia. Dieťa môže úlohu dokončiť, ale potrebuje veľké sústredenie, často zastavuje, kontroluje svoje končatiny alebo opakovane opravuje pohyb.

Čo môže pedagóg urobiť: Nedávajte na dieťa tlak, aby iba zrýchlilo. Znížte počet požiadaviek, doprajte mu viac času a umožnite opakovanie bez súťaženia. Keď sa pohyb začne automatizovať, jeho rýchlosť a plynulosť sa môžu postupne zlepšovať.

Problém nemusí byť v sile ani v pochopení zadania. Náročné môže byť motorické plánovanie – pripraviť a usporiadať jednotlivé pohyby potrebné na dosiahnutie cieľa. Zvlášť náročné sú nové situácie alebo úlohy pozostávajúce z viacerých krokov.

Čo môže pedagóg urobiť: Skráťte sekvenciu. Namiesto piatich stanovíšť začnite dvoma. Prejdite trasu spolu s dieťaťom a jednotlivé kroky názorne ukážte. Keď ich zvládne, pridajte ďalší. Postupne skúste zmeniť poradie alebo podmienky a sledujte, či dieťa dokáže naučené riešenie prispôsobiť novej situácii.

Nie kvôli jednému nevydarenému pohybu. Dôležitý je opakujúci sa vzorec: ťažkosti pretrvávajú, objavujú sa vo viacerých pohybových situáciách a začínajú ovplyvňovať hru, sebaobsluhu, učenie alebo zapojenie medzi rovesníkov.

Rozhovor s rodičom má vychádzať z konkrétneho pozorovania. Vhodnejšie je povedať: "Všímam si, že pri chytaní lopty a prekážkových hrách potrebuje výrazne viac podpory a napriek opakovaniu je to preň stále veľmi náročné," než "Má problém s koordináciou."

Pri výrazných alebo pretrvávajúcich ťažkostiach je vhodné odporučiť rodičovi konzultáciu s pediatrom a podľa potreby odborné motorické alebo vývinové posúdenie.

V pedagogickom prostredí má veľký význam predovšetkým nácvik konkrétnej funkčnej zručnosti, ktorú dieťa potrebuje. Ak je problémom chytanie, precvičujte vhodne zjednodušené chytanie. Ak schody, pracujte so schodmi. Ak skok a doskok, vytvorte bezpečné situácie na ich nácvik.

Práve prístupy orientované na konkrétne úlohy a každodenné aktivity patria medzi odporúčané postupy pri podpore detí s koordinačnými ťažkosťami. Úlohu možno meniť tak, aby dieťa zažívalo úspech, a potom ju po malých krokoch približovať reálnej situácii.

Zásada pre pedagóga:

Nezameriavajte sa na jeden "varovný príznak". Všímajte si, či sa viacero ťažkostí opakuje, ako dlho pretrvávajú, či sa dieťa pri primeranom nácviku zlepšuje a predovšetkým ako motorické ťažkosti ovplyvňujú jeho každodenné fungovanie a participáciu.