Maľba mokré do mokrého je výtvarná technika, pri ktorej sa farba nanáša na vopred navlhčený papier. Na mokrom podklade sa farby voľnejšie rozpíjajú, stretávajú, prelínajú a vytvárajú mäkké prechody aj nečakané farebné stopy. Voda tu nie je iba pomocným materiálom – stáva sa prirodzenou súčasťou tvorivého procesu. Pri tejto podobe techniky môžeme papier navlhčiť aj jemným rozprašovaním vody, takže deťom môže celý proces pripomínať dážď dopadajúci na zem. Po nanesení farieb môžu deti papier jemne nakláňať alebo otáčať a pozorovať, ako sa farby pohybujú, stekajú a premieňajú obraz. Nejde o to, aby všetkým vznikol rovnaký výsledok. Podstatné je skúmanie, rozhodovanie a radosť z toho, čo voda a farba spoločne vytvoria.

Čo budeme potrebovať?

• pevnejší papier vhodný na mokré techniky,
• vodové alebo akvarelové farby,
• štetce rôznej hrúbky,
• čistú vodu,
• malý rozprašovač s čistou vodou,
• nádobku na vodu,
• handričku alebo papierové utierky,
• podložku na ochranu pracovnej plochy.

Ako na to?

Najskôr papier jemne navlhčíme. Môžeme použiť širší štetec alebo rozprašovač s čistou vodou. Papier má byť vlhký, nie premočený. Na pripravený mokrý podklad začneme nanášať farby. Deti môžu vytvárať škvrny, farebné plochy, ťahy štetcom alebo voľné kompozície. Nemusia maľovať konkrétny predmet ani obrázok podľa predlohy. Počas maľovania môžeme papier znovu jemne postriekať čistou vodou. Deti sledujú, ako voda mení podobu farebných stôp, zjemňuje ich okraje alebo ich necháva rozbehnúť sa do strán. Ak chceme skúmať pohyb farby ešte viac, môžeme papier jemne nakláňať alebo otáčať. Farby sa začnú presúvať, stretávať a vytvárať nové stopy. Deti tak objavujú, že výsledok ovplyvňuje nielen farba a voda, ale aj samotný pohyb papiera. Hotovú prácu necháme voľne vyschnúť.

Čo deti pri technike objavujú?

Deti skúmajú, ako sa farba správa na mokrom papieri, ako sa mení jej stopa a čo všetko dokáže voda. Pozorujú rozpíjanie, prelínanie farieb, ich pohyb aj vznik nových odtieňov.

Objavujú, že:

• viac vody môže farbu rozhýbať výraznejšie,
• farby sa môžu stretávať a miešať,
• pohyb papiera mení smer aj podobu farebných stôp,
• rovnaký materiál môže v rukách každého dieťaťa vytvoriť iný výsledok.

Keď dážď rozhýbe farby

Techniku môžeme prirodzene prepojiť aj s rozprávkou o gumákoch, ktoré milovali dážď, vietor a mláky. Môžeme deťom povedať: "Naše gumáky sa najviac tešili, keď začalo pršať. Kvapky dopadali na zem, na mláky aj na všetko okolo. Dnes si skúsime predstaviť, že dážď prišiel aj na náš papier. Čo urobí s farbami? Kam ich rozbehne? Ako sa zmenia, keď papier nakloníme alebo otočíme?" Takto sa technika prirodzene prepája s príbehom, no zostáva otvorená vlastnému výtvarnému objavovaniu.

Tip pre učiteľku

Papier navlhčujte jemne. Ak je vody priveľa, farby môžu stekať nekontrolovane alebo sa zlievať do jednej plochy. Deťom ponúknite dostatok priestoru na samostatné skúšanie, no bez očakávania konkrétneho výsledku. Rozprašovač používajte tak, aby voda smerovala iba na papier. Menším deťom môže s rozprašovaním pomáhať dospelý, staršie deti ho môžu skúšať samy. Nakláňanie a otáčanie papiera ponúkame ako možnosť, nie ako povinný krok. Každé dieťa môže skúmať techniku iným spôsobom.

Od detskej hry k umeniu 

Voda a farba fascinovali aj veľkých maliarov. Objavovali, ako sa pigment správa na vlhkom papieri, ako sa farby rozpíjajú, prelínajú a vytvárajú jemné prechody. Technika mokré do mokrého im umožňovala zachytiť svetlo, atmosféru krajiny aj pohyb vody.

Anglický maliar Joseph Mallord William Turner (1775 – 1851) patril k významným majstrom akvarelu. Papier často najskôr navlhčil a až potom naň nanášal farebné vrstvy. Využíval ich jemné prelínanie na zachytenie oblohy, hmly, svetla a atmosféry krajiny.

Americký maliar Winslow Homer (1836 – 1910) využíval techniku mokré do mokrého najmä pri maľovaní krajiny a mora. Zaujímavé je, že pri práci dokázal nakláňať papier, aby usmerňoval pohyb mokrej farby. Práve tento jednoduchý princíp môžu objavovať aj deti, keď svoj papier jemne otáčajú a sledujú, kam sa farby rozbehnú.

Aj maliar John Singer Sargent (1856 – 1925) experimentoval s akvarelom na suchom i vlhkom papieri. Kombinoval voľne rozpité farebné plochy s výraznejšími ťahmi štetca a dokázal tak zachytiť svetlo, vodu i pohyb.

Deti, samozrejme, nemusia maľovať ako slávni umelci. Ich tvorenie má vlastný význam. Keď pozorujú rozpíjanie farieb, skúšajú množstvo vody alebo nakláňajú papier, objavujú rovnaké vlastnosti výtvarného materiálu, s ktorými pracovali aj skúsení maliari.

Veľké umenie sa nemusí začínať dokonalým obrázkom. Niekedy sa začína obyčajnou kvapkou vody, zvedavosťou a otázkou: "Čo sa stane, keď to skúsim inak?"