Prečo plastelína dokáže viac než drahé pomôcky?

Kúsok plastelíny nemá tlačidlá, svetlá ani presne určený postup. Dieťa ju môže stlačiť, roztrhnúť, spojiť, rozvaľkať, vyštipnúť z nej malý kúsok, vytvoriť guľôčku, krájať ju, prepichovať alebo do nej vtláčať predmety. Práve v tejto jednoduchosti sa skrýva jej hodnota. Nie preto, že by plastelína bola zázračnou pomôckou na jemnú motoriku. A nemáme ani výskum, ktorý by dokazoval, že je všeobecne účinnejšia než drahé didaktické materiály. Ukazuje však dôležitý princíp: Rozvojovú hodnotu pomôcky neurčuje jej cena. Rozhoduje najmä to, aké pohybové problémy umožňuje dieťaťu riešiť. Pri plastelíne môže jedno dieťa počas niekoľkých minút meniť úchop, používať jednotlivé prsty, obe dlane, obe ruky spoločne, regulovať silu a neskôr pridať nožnice, valček či ďalší nástroj. Jednoduchý materiál tak môže vytvoriť pre ruky prekvapivo bohaté prostredie.

Jemná motorika nie je iba pohyb prstov

Keď hovoríme o jemnej motorike, ľahko si predstavíme pinzetový úchop alebo držanie ceruzky. V skutočnosti je manipulácia rukami oveľa komplexnejšia. Dieťa potrebuje predmet uchopiť, udržať, premiestniť a podľa potreby meniť jeho polohu. Musí prispôsobiť silu vlastnostiam predmetu, koordinovať pohyb prstov a zápästia, používať zrakové informácie a pri mnohých činnostiach spolupracovať oboma rukami. Medzi tretím a šiestym rokom sa pritom nemení iba rýchlosť manipulácie. Výskum ukazuje aj kvalitatívne zmeny: staršie predškolské deti častejšie využívajú presnejšie úchopy, pohyb distálnejších častí ruky, manipuláciu predmetom v jednej ruke a účinnejšie zapájajú druhú ruku pri stabilizácii materiálu. Pre rozvoj jemnej motoriky preto nestačí, aby dieťa stále opakovalo jeden presný pohyb. Potrebuje rôzne spôsoby manipulácie. A práve to plastelína prirodzene umožňuje.

Stlačiť, zatlačiť, vyštipnúť, rozvaľkať

Skúsme sa na prácu s plastelínou pozrieť nie podľa toho, čo dieťa vyrobilo, ale podľa toho, čo počas toho robili jeho ruky. Keď plastelínu stláča v dlani, potrebuje vytvoriť silu väčšou časťou ruky. Keď z nej odštipuje malé kúsky, pohyb sa presúva viac k prstom. Pri tvorbe malej guľôčky medzi palcom a ukazovákom potrebuje presnejšie dávkovať pohyb. Pri vaľkaní používa obe dlane alebo ruku proti podložke. Pri splošťovaní musí prispôsobiť tlak tomu, aký výsledok chce dosiahnuť. Pri vytváraní malého detailu pracuje iným spôsobom než pri stlačení veľkého kusa. Jedna vlastnosť materiálu je pritom mimoriadne užitočná: kladie odpor, ale zároveň mení tvar podľa pôsobiacej sily. Dieťa tak okamžite vidí a cíti následok vlastného pohybu. Príliš slabý tlak materiál takmer nezmení. Silnejší ho sploští. Presný tlak jedného prsta vytvorí jamku. Plastelína teda poskytuje prirodzenú spätnú väzbu o tom, čo ruka urobila.

Nejde iba o silu ruky

Pri plastelíne sa často uvádza, že "posilňuje svaly ruky". Manipulácia s odporovým materiálom nepochybne vyžaduje vytváranie sily a opakovanú prácu ruky. Výskum jemnej motoriky však nepodporuje predstavu, že rozvoj ruky možno zredukovať na jej "posilňovanie". Pre funkčnú manipuláciu je rovnako dôležité vedieť silu regulovať. Dieťa potrebuje použiť inú silu pri zdvíhaní veľkej drevenej kocky, inú pri držaní tenkého papiera a inú pri kreslení ceruzkou. Už u detí vo veku 3–5 rokov sa s vekom mení nielen maximálna sila ruky, ale aj schopnosť kontrolovať silu pri presnejších úlohách. Pri plastelíne preto nie je hodnotné iba silné stláčanie. 

Hodnotné je aj to, keď dieťa zisťuje:

Koľko musím zatlačiť?

Ako jemne môžem chytiť malý kúsok?

Ako silno môžem stlačiť, aby som tvar úplne nezničil?

To je oveľa bližšie skutočným požiadavkám každodenného používania ruky.

Plastelína prirodzene zapája obe ruky

Pri tvorení sa často objaví aj ďalšia dôležitá zložka jemnej motoriky – bimanuálna koordinácia. Dieťa drží väčší kus plastelíny jednou rukou a druhou oddeľuje menšiu časť. Jednou rukou stabilizuje výtvor a druhou doň vkladá detail. Pri vaľkaní používa ruky symetricky. Pri práci s nožíkom alebo vykrajovačkou môže jedna ruka manipulovať nástrojom a druhá materiál stabilizovať. Tak vznikajú veľmi rozdielne formy spolupráce oboch rúk. Pre pedagóga je to zaujímavé aj preto, že môže pozorovať nielen výsledný výrobok, ale ako si dieťa úlohu medzi rukami rozdeľuje. To priamo nadväzuje na princíp z predchádzajúcej témy: cieľom nie je, aby obe ruky robili to isté. Potrebujú sa naučiť spolupracovať.

Jeden materiál, veľa úrovní náročnosti

Veľkou výhodou jednoduchého materiálu je, že úlohu nemusíme meniť výmenou celej pomôcky. Stačí zmeniť podmienky. Veľký mäkký kus plastelíny je možné stláčať celou rukou. Z menšieho kúsku sa dajú tvoriť guľôčky. Ešte menšie kúsky vyžadujú presnejšiu manipuláciu končekmi prstov. Môžeme pridať valček. Neskôr nožík. Nožnice. Špachtľu. Štipce. Veľké koráliky alebo iné vekovo bezpečné predmety, ktoré dieťa do materiálu zatláča a vyberá. Tá istá základná pomôcka tak môže vytvárať rôzne motorické požiadavky bez toho, aby bolo potrebné kupovať ďalšiu sadu "pomôcok na jemnú motoriku". A to je podstatné: dieťa nepotrebuje stále novú hračku. Potrebuje novú pohybovú výzvu.

Otvorený materiál nemá iba jedno správne riešenie

Mnohé didaktické pomôcky sú postavené na jednej úlohe. Vlož tvar do správneho otvoru. Presuň predmet pinzetou. Zasuň kolík na určené miesto. Takéto činnosti môžu byť veľmi užitočné. Ich výhodou je jasne definovaná požiadavka a možnosť konkrétnu zručnosť opakovať. Otvorený materiál, akým je plastelína, ponúka niečo iné. Dieťa si môže samo vytvárať cieľ. Najskôr plastelínu iba skúma. Potom chce vyrobiť hada. Z hada slimáka. Potrebuje malú guľôčku na oko. Zistí, že je príliš veľká, odoberie materiál a skúsi znova. Motorická požiadavka tak nevzniká iba z pokynu dospelého. Môže vzniknúť z vlastného zámeru dieťaťa.

Výskum intervencií zameraných na jemnú motoriku u detí od narodenia do šiestich rokov ukazuje, že jemné motorické zručnosti je možné cielene rozvíjať. Systematický prehľad 31 štúdií zistil pozitívny efekt v 25 z nich a metaanalýzy ukázali stredne veľké účinky na jemnú motoriku, vizuomotorické schopnosti a manuálnu zručnosť. Programy sa pritom výrazne líšili obsahom aj použitými materiálmi (Strooband et al., 2020). Výskum teda nepodporuje predstavu, že existuje jedna "najlepšia pomôcka". Podporuje skôr význam opakovaných a primerane zvolených skúseností s manipuláciou.

A čo špeciálne pomôcky na jemnú motoriku?

Majú svoje miesto. Pinzety, navliekačky, skrutkovacie materiály, mozaiky či špecifické manipulačné hry môžu cielene vytvárať veľmi dobré úlohy. Problém vzniká až vtedy, keď cenu alebo zložitosť pomôcky začneme zamieňať za jej vývinovú hodnotu. Drahá pomôcka môže ponúknuť vynikajúcu motorickú skúsenosť. Ale môže ponúknuť aj jediný opakujúci sa pohyb. Obyčajná plastelína môže naopak počas jednej hry vyvolať stláčanie, štipkanie, váľanie, koordináciu oboch rúk, manipuláciu malými predmetmi aj používanie nástrojov.

Rozhodujúca teda nie je pomôcka sama. Rozhoduje činnosť, ktorú umožňuje. To je užitočný princíp pri výbere akéhokoľvek materiálu do materskej školy. Namiesto otázky: "Akú pomôcku na jemnú motoriku ešte potrebujeme?" môžeme skúsiť: "Aké pohyby a spôsoby manipulácie táto pomôcka dieťaťu ponúka?"

Nemusíme určovať, čo má dieťa vyrobiť

Ak chceme plastelínu využiť na rozvoj manipulácie, nie vždy potrebujeme pripraviť presný výrobok podľa vzoru. Práve naopak. Ak všetky deti dostanú pokyn vytvoriť rovnakého snehuliaka presne podľa postupu, časť pozornosti sa presunie k napodobňovaniu výsledku.

Niekedy je hodnotnejšie ponúknuť materiál a problém:

Dokážeš vytvoriť niečo, čo bude stáť?

Ako spojíš tieto dve časti?

Dokážeš vyrobiť čo najmenšie guľôčky?

Čo sa stane, keď použiješ iba jeden prst?

Ako môžeš plastelínu rozdeliť bez trhania?

Úlohou pedagóga nemusí byť ukázať správny pohyb. Môže vytvoriť situáciu, v ktorej dieťa hľadá vlastné motorické riešenie.

Čo si môže pedagóg pri plastelíne všímať?

Nie to, kto vyrobil najkrajšiu postavičku. Zaujímavejšie je sledovať samotnú manipuláciu.

Používa dieťa prevažne celú dlaň alebo začína viac zapájať jednotlivé prsty?

Dokáže oddeliť malý kúsok materiálu?

Ako reguluje tlak?

Dokáže vytvoriť malý tvar medzi prstami?

Zapája obe ruky?

Dokáže jednou rukou materiál stabilizovať a druhou manipulovať?

Ako používa nástroje?

Mení svoj spôsob práce, keď je materiál tvrdší, mäkší, väčší alebo menší?

Takéto pozorovanie poskytuje o jemnej motorike dieťaťa oveľa viac informácií než samotný výrobok. Kvalitatívne výskumy jemnej motoriky u detí vo veku 3–6 rokov ukazujú, že práve spôsob vykonania úlohy – typ úchopu, zapojenie druhej ruky, používanie prstov či manipulácia predmetom – sa počas predškolského obdobia výrazne mení.

Plastelína nie je zázračná. Je jednoducho veľmi dobrý materiál.

Priamo o plastelíne existuje podstatne menej kvalitného výskumu než o rozvoji jemnej motoriky všeobecne. Menšie intervenčné štúdie síce nachádzajú po aktivitách s modelovacími hmotami zlepšenie jemnomotorických ukazovateľov, ich rozsah a metodická kvalita však zatiaľ neumožňujú tvrdiť, že plastelína je účinnejšia než iné vhodné manipulačné aktivity. A ani to nemusíme dokazovať. Jej hodnota je zrejmá z vlastností úlohy, ktorú poskytuje. Je tvárna. Reaguje na veľkosť použitej sily. Dá sa používať jednou aj oboma rukami. Umožňuje veľké aj veľmi malé pohyby. Dá sa kombinovať s nástrojmi. Náročnosť možno meniť bez toho, aby sme museli meniť celú aktivitu. A výsledok neúspešného pokusu možno jednoducho zmeniť a skúsiť znova. Preto môže obyčajný kus plastelíny ponúknuť viac jemnomotorických skúseností než pomôcka navrhnutá iba na jeden konkrétny pohyb.

Nie preto, že je plastelína lepšia než drahé pomôcky. Ale preto, že dobrá pomôcka nie je tá, ktorá robí veľa. Dobrá pomôcka je tá, pri ktorej veľa robí dieťa.