Košík
0
0,00 €
Aj ten najmenší pohyb vzniká skúsenosťou. Zapnúť gombík, navliecť korálik, otočiť stránku, postaviť drobnú stavebnicu alebo viesť ceruzku po papieri. Činnosti, ktoré dospelému pripadajú jednoduché, vyžadujú od dieťaťa presnosť, koordináciu a postupnú kontrolu pohybov rúk a prstov. Jemná motorika sa rozvíja postupne prostredníctvom každodenných skúseností. Dieťa sa učí predmet uchopiť, prispôsobiť silu, koordinovať pohyb ruky so zrakom, používať obe ruky spoločne a postupne zvládať čoraz presnejšiu manipuláciu. Niektoré deti drobné predmety vyhľadávajú a dokážu pri nich pracovať dlho. Iné sa pri kreslení, strihaní, zapínaní či skladaní rýchlejšie unavia alebo sa takýmto činnostiam vyhýbajú. Rozdiely medzi deťmi sú prirodzené a jedna nezvládnutá činnosť ešte nemusí znamenať problém. Pre pedagóga je preto dôležité nesledovať iba výsledok – či dieťa správne drží ceruzku alebo zapne gombík. Oveľa viac nám napovie spôsob, akým s predmetmi manipuluje, ako používa obe ruky, koľko úsilia činnosť vyžaduje a či sa jeho schopnosti postupne rozvíjajú. Nejde iba o to, čo ruky dieťaťa dokážu. Dôležité je sledovať, ako sa ich obratnosť postupne mení v každodenných činnostiach.
Čo je jemná motorika?
Jemná motorika je schopnosť vykonávať presné a koordinované pohyby najmä rukami a prstami. Dieťa ju využíva vždy, keď uchopuje a manipuluje s menšími predmetmi, stavia, navlieka, otáča stránky, zapína gombíky, používa príbor, strihá, kreslí alebo pracuje s ceruzkou. Nejde pritom iba o "šikovné prsty". Pri týchto činnostiach dieťa potrebuje primerane nastaviť a koordinovať pohyb ruky a prstov, spolupracovať oboma rukami, prispôsobiť silu a často zosúladiť pohyb s tým, čo vidí. Jemná motorika sa preto neukazuje iba pri kreslení či grafomotorických úlohách. Môžeme ju pozorovať počas hry, tvorenia, jedenia, obliekania aj pri mnohých ďalších každodenných činnostiach.
Jemná motorika sa najlepšie ukazuje v bežných činnostiach dieťaťa. To, čo vieme o jej vývine, nám pomáha lepšie rozumieť tomu, čo pri dieťati vidíme. V pedagogickej praxi však nie je najdôležitejšie sledovať, či dieťa drží ceruzku "správne" alebo zvládne určitú úlohu rovnako ako ostatné. Oveľa viac nám napovie, ako svoje ruky používa, ako manipuluje s predmetmi, ako zapája obe ruky, koľko úsilia činnosť vyžaduje a či sa jeho zručnosti postupne menia.
Jemná motorika nie je len zručnosť rúk. Aj ten najmenší presný pohyb vzniká spoluprácou mozgu, zraku a pohybového systému. Dieťa sa postupne učí prepájať to, čo vidí, s pohybom rúk a prstov a využívať túto koordináciu pri hre, tvorení aj každodenných činnostiach.
Z denníka pedagóga:
Na jednu školskú akciu si spomínam dodnes.
Dostala som za úlohu pripraviť pre deti aktivitu. Potrebovala som niečo jednoduché, zábavné, rýchle, trochu netradičné a také, do čoho sa budú môcť zapojiť všetky deti. Rozhodla som sa pre vešanie bielizne. Natiahla som šnúru, z farebného papiera vystrihla tričká, nohavice, ponožky aj svetríky a pripravila košík plný farebných štipcov. Bola som presvedčená, že to bude hit.
Nebol.
Deti prichádzali s nadšením, ale len niekoľkým sa podarilo štipec vôbec otvoriť. V tej chvíli mi došlo, že som od nich očakávala niečo, čo som sama považovala za úplnú maličkosť. Veď to bol predsa len obyčajný štipec... Lenže pri jeho používaní musí dieťa štipec vhodne uchopiť, stlačiť ho prstami, druhou rukou pridržať papier a všetky tieto pohyby navzájom zosúladiť. V jednej zdanlivo jednoduchej činnosti sa zrazu ukázalo oveľa viac, než som očakávala.
Od toho dňa som sa na podobné každodenné činnosti začala pozerať inak. Zapínanie gombíkov, otváranie dózy, presýpanie, miešanie, navliekanie či používanie štipcov už pre mňa neboli iba obyčajné úlohy. Stali sa príležitosťou pozorovať, ako dieťa svoje ruky používa, čo už zvláda a pri čom ešte potrebuje čas, skúsenosť alebo podporu.
Niekedy nám o jemnej motorike dieťaťa nepovie najviac pracovný list, ale celkom obyčajný štipec.
Zručnosti rúk sa vyvíjajú postupne a deti sa môžu líšiť skúsenosťami, tempom aj spôsobom, akým jednotlivé činnosti zvládajú. Pri pozorovaní preto nehľadáme jeden "varovný znak". Všímame si najmä opakujúce sa prejavy, ich vývoj v čase, situácie, v ktorých sa objavujú a to, či dieťa obmedzujú pri hre, tvorení, sebaobsluhe alebo ďalších každodenných činnostiach.
Úlohou pedagóga nie je určiť, prečo má dieťa pri práci rukami ťažkosti. Jeho úlohou je pozorovať, zachytiť zmenu, vytvárať príležitosti na rozvoj a vedieť, kedy svoje pozorovanie posunúť ďalej.
Dieťa sa vyhýba činnostiam, ktoré vyžadujú prácu rúk
Nie každé dieťa vyhľadáva skladanie, navliekanie, modelovanie, strihanie či manipuláciu s drobnými predmetmi rovnako často. Samotná nechuť k jednej činnosti ešte nemusí znamenať ťažkosť s jemnou motorikou.
Čo si všímať
Sledujte, ktorým činnostiam sa dieťa vyhýba a pri ktorých svoje ruky používa spontánne. Zapojí sa, keď má dostatok času? Skúsi činnosť opakovane? Čo robí, keď sa mu nedarí?
Ako podporiť
Ponúkajte rôzne možnosti práce rukami – stavebnice, plastelínu, presýpanie, triedenie, navliekanie, otváranie nádob či praktické činnosti. Začnite tým, pri čom sa dieťa cíti istejšie.
Kedy spozornieť
Ak sa dieťa dlhodobo vyhýba širokému spektru činností vyžadujúcich presnejšiu manipuláciu alebo ho tieto ťažkosti obmedzujú v hre a každodennom fungovaní.
Dieťa sa pri práci rukami rýchlo unaví
Niektoré jemnomotorické činnosti môžu byť pre dieťa náročné, najmä ak sú nové alebo vyžadujú dlhšiu a presnejšiu manipuláciu. Jednorazová únava preto sama osebe nemusí znamenať problém.
Čo si všímať
Pri ktorých činnostiach sa únava objavuje? Ako dlho dieťa pri manipulácii vydrží? Potrebuje často meniť činnosť alebo robiť prestávky? Objavuje sa únava pri jednej aktivite alebo pri viacerých?
Ako podporiť
Prispôsobte dĺžku a náročnosť činnosti, striedajte rôzne typy manipulácie a doprajte dieťaťu prestávky. Náročnosť zvyšujte postupne.
Kedy spozornieť
Ak sa výrazná únava opakovane objavuje aj pri bežných činnostiach, dieťa sa sťažuje na bolesť alebo ho únava výrazne obmedzuje.
Dieťa má ťažkosti prispôsobiť silu pri manipulácii
Pri práci s predmetmi potrebujeme používať rôznu mieru sily. Inak uchopujeme krehký predmet, inak stláčame štipec a inú silu potrebujeme pri otváraní nádoby.
Čo si všímať
Stláča dieťa predmety príliš silno alebo naopak nedostatočne? Padajú mu z rúk? Má problém otvoriť štipec, vytlačiť predmet, zasunúť dielik alebo manipulovať s predmetom bez jeho poškodenia?
Ako podporiť
Ponúkajte materiály s rôznym odporom a rôznymi spôsobmi manipulácie – plastelínu, cesto, štipce, hubky, klieštiky, nádoby či predmety na stláčanie a otváranie.
Kedy spozornieť
Ak má dieťa výrazné a pretrvávajúce ťažkosti prispôsobiť silu pri rôznych činnostiach a komplikuje mu to bežnú manipuláciu.
Dieťa má ťažkosti so spoluprácou oboch rúk
Pri mnohých každodenných činnostiach majú obe ruky rozdielne úlohy, ale potrebujú spolupracovať. Jedna môže predmet pridržiavať, zatiaľ čo druhá s ním manipuluje.
Čo si všímať
Zapája dieťa pri činnosti obe ruky? Dokáže jednou rukou predmet stabilizovať a druhou pracovať? Ako si poradí pri navliekaní, otváraní nádoby, strihaní, skladaní alebo zapínaní?
Ako podoriť
Ponúkajte činnosti prirodzene vyžadujúce spoluprácu rúk – miesenie, otváranie a zatváranie, navliekanie, skladanie, strihanie, prenášanie či manipuláciu s väčšími predmetmi.
Kedy spozornieť
Ak dieťa pri rôznych činnostiach jednu ruku nápadne nezapája alebo mu spolupráca oboch rúk dlhodobo výrazne sťažuje bežné činnosti.
Pohyby rúk sú pri manipulácii nepresné alebo málo plynulé
Presnosť a plynulosť pohybov sa rozvíjajú skúsenosťou. Pri novej alebo náročnejšej úlohe je prirodzené, že dieťa potrebuje viac pokusov.
Čo si všímať
Ako dieťa vkladá, ukladá, navlieka, stavia, otáča alebo zbiera drobné predmety? Často mu predmety padajú? Dokáže pohyb pri opakovaní postupne spresniť?
Ako podporiť
Ponúkajte predmety rôznych veľkostí, tvarov a spôsobov manipulácie. Začnite jednoduchšou úlohou a náročnosť postupne meňte.
Kedy spozornieť
Ak je manipulácia výrazne nepresná pri širokom spektre bežných činností, ťažkosti pretrvávajú napriek skúsenostiam a obmedzujú dieťa v hre alebo samostatnosti.
Dieťa má výrazné ťažkosti pri sebaobsluhe
Jemnú motoriku dieťa využíva každý deň aj pri starostlivosti o seba. Zapínanie a rozopínanie oblečenia, používanie príboru, otváranie nádoby či manipulácia s osobnými vecami však vyžadujú skúsenosť a postupné učenie.
Čo si všímať
Čo dieťa zvládne samostatne? Pri ktorom kroku potrebuje pomoc? Objavuje sa ťažkosť pri jednej konkrétnej činnosti alebo pri viacerých? Potrebuje postupne menej pomoci?
Ako podporiť
Doprajte mu čas, rozdeľte náročnejšiu činnosť na menšie kroky a pomôžte iba tam, kde je to potrebné. To, čo už dieťa dokáže urobiť samo, nechajte naň.
Kedy spozornieť
Ak ťažkosti s používaním rúk výrazne a dlhodobo obmedzujú samostatnosť dieťaťa vo viacerých každodenných činnostiach.
Zručnosti rúk sa aj napriek skúsenostiam nemenia
Pri pozorovaní nie je najdôležitejší výkon v jednom okamihu, ale vývin dieťaťa v čase.
Čo si všímať
Je manipulácia postupne istejšia a presnejšia? Potrebuje dieťa menej pomoci? Zvládne postupne náročnejšie úlohy? Dokáže skúsenosť z jednej činnosti využiť aj pri podobnej?
Ako podporiť
Poskytujte primerané príležitosti na opakovanie, postupne upravujte náročnosť a zaznamenávajte konkrétne pozorovania. Dieťa porovnávajte predovšetkým s jeho vlastným predchádzajúcim výkonom, nie s ostatnými.
Kedy spozornieť
Ak sa napriek dostatku primeraných skúseností a podpory dlhodobo neobjavuje posun a ťažkosti zasahujú viacero každodenných činností.
Dieťa stráca zručnosť, ktorú už malo
Strata už nadobudnutej zručnosti má iný význam než pomalšie osvojovanie novej. Ak dieťa prestane zvládať činnosť, ktorú predtým bežne vykonávalo, začne nápadne menej používať jednu ruku alebo sa jeho spôsob manipulácie výrazne zmení, nie je vhodné zostať iba pri dlhodobom pedagogickom pozorovaní. Pozorovanie je potrebné komunikovať s rodičmi a odporučiť odborné posúdenie.
Ako podporovať rozvoj jemnej motoriky
Jemná motorika sa rozvíja najmä tým, že dieťa svoje ruky používa. Nepotrebuje na to množstvo špeciálnych cvičení ani pomôcok. Množstvo príležitostí prináša samotný deň – hra, tvorenie, manipulácia s predmetmi, sebaobsluha aj pomoc pri bežných činnostiach. Úlohou pedagóga preto nie je precvičovať jednotlivé pohyby izolovane. Dôležitejšie je vytvárať prostredie, v ktorom môže dieťa uchopovať, stláčať, otáčať, spájať, oddeľovať, vkladať, vyberať, prenášať a používať obe ruky rôznymi spôsobmi. Nejde pritom o rýchlosť ani dokonalé prevedenie. Dieťa potrebuje predovšetkým čas, opakovanie, primeranú výzvu a možnosť skúšať vlastným spôsobom.
Ponúkajte rozmanité možnosti manipulácie
Ruky získavajú skúsenosti vtedy, keď môžu pracovať rôznymi spôsobmi. Dieťa môže stavať, skladať, navliekať, triediť, presýpať, modelovať, trhať, otvárať, zatvárať, skrutkovať alebo pracovať so štipcami a klieštikmi. Nie je potrebné zamerať sa na jednu "správnu" aktivitu. Pestrosť činností umožňuje dieťaťu používať ruky a prsty rôznymi spôsobmi a postupne svoje pohyby spresňovať.
Využívajte každodenné činnosti
Veľa príležitostí na rozvoj jemnej motoriky vzniká mimo pripravenej aktivity. Zapnúť si oblečenie, otvoriť nádobu, naliať vodu, použiť príbor, ošúpať banán, utrieť stôl alebo zavesiť niečo štipcom môže byť pre detské ruky hodnotnou skúsenosťou. Ak všetko urobíme za dieťa preto, že je to rýchlejšie, časť týchto príležitostí mu vezmeme. Sebaobsluha a bežné praktické činnosti nie sú prestávkou od učenia. Sú jeho prirodzenou súčasťou.
Zapájajte obe ruky
Mnohé činnosti vyžadujú spoluprácu oboch rúk. Jedna ruka môže predmet pridržiavať, zatiaľ čo druhá s ním manipuluje. Tak je to napríklad pri otváraní nádoby, navliekaní, strihaní, skladaní či zapínaní oblečenia. Vhodné sú preto aktivity, pri ktorých dieťa prirodzene potrebuje obe ruky, nie činnosti, pri ktorých ho k ich používaniu musíme neustále upozorňovať.
Meňte materiály, nielen úlohy
Rovnaký pohyb môže byť úplne inou skúsenosťou podľa toho, s čím dieťa pracuje. Mäkké cesto kladie rukám iné nároky než pevnejšia plastelína. Veľký predmet sa uchopuje inak než drobný. Inú silu potrebuje štipec, inú viečko nádoby. Ponúkajte preto predmety a materiály rôznych veľkostí, tvarov, povrchov a odporu. Dieťa sa pri nich učí prispôsobovať spôsob uchopenia aj množstvo použitej sily konkrétnej situácii.
Ponúkajte primeranú výzvu
Príliš jednoduchá úloha neprináša veľa nových skúseností. Príliš náročná môže viesť k tomu, že dieťa činnosť rýchlo vzdá. Náročnosť môžeme meniť veľkosťou predmetov, ich počtom, odporom materiálu, počtom krokov alebo mierou pomoci. Cieľom nie je odstrániť každú náročnosť, ale ponúknuť dieťaťu výzvu, ktorú môže postupne zvládnuť.
Doprajte čas a opakovanie
To, čo dospelý urobí za niekoľko sekúnd, môže od dieťaťa vyžadovať množstvo pokusov. Potrebuje zistiť, ako predmet uchopiť, kam položiť prsty, koľko sily použiť a čo zmeniť, keď prvý pokus nevyjde. Preto nemusíme pri každom zaváhaní okamžite ukázať riešenie. Čas na vlastné skúšanie je súčasťou učenia.
Pomáhajte len natoľko, nakoľko je potrebné
Pomoc nemusí znamenať, že činnosť dokončíme za dieťa. Niekedy stačí predmet pridržať, ukázať prvý krok, zjednodušiť úlohu alebo nechať dieťa pokračovať od miesta, ktoré už zvládne samo. Keď jeho istota rastie, pomoc môžeme postupne znižovať. Dobrá podpora otvára cestu k samostatnosti, nenahrádza vlastnú aktivitu dieťaťa.
Nechajte priestor na vlastné riešenia
Deti nemusia s každým predmetom pracovať presne tak, ako by sme to urobili my. Pri manipulácii skúšajú, menia úchop, hľadajú vhodnú polohu a zisťujú, čo funguje. Ak je spôsob bezpečný a funkčný, nemusíme každý odlišný postup opravovať. Pozorovanie vlastného pokusu a jeho výsledku je dôležitou súčasťou získavania skúseností. Nejde o to, aby všetky deti robili veci rovnako, ale aby postupne dokázali urobiť viac samy.
Najlepšie "cvičenie" nemusí vyzerať ako cvičenie. Niekedy je ním štipec na bielizeň, inokedy viečko na nádobe, lyžica, gombík, kúsok cesta alebo rozsypané predmety, ktoré treba pozbierať. Malé ruky potrebujú predovšetkým príležitosti používať ich v činnostiach, ktoré majú pre dieťa zmysel.
Profesijná reflexia
Keď pozorujeme ruky dieťaťa, stojí za to pozrieť sa aj na príležitosti, ktoré im počas dňa ponúkame.
Jemná motorika sa nerozvíja iba pri pripravenej aktivite. Množstvo skúseností vzniká pri hre, stolovaní, obliekaní, upratovaní či drobných každodenných úlohách. Profesijná reflexia preto obracia pozornosť od toho, čo dieťa ešte nedokáže, aj k tomu, aké podmienky na získavanie skúseností vytvárame my.
Skúste sa na chvíľu pozrieť na bežný deň vo svojej triede:
- Majú deti dostatok príležitostí manipulovať s rôznymi predmetmi a materiálmi?
- Ponúkam im činnosti, pri ktorých prirodzene používajú ruky rôznymi spôsobmi?
- Využívam sebaobsluhu a praktické činnosti ako príležitosť na samostatnosť, alebo ich často robím za deti, pretože je to rýchlejšie?
- Dávam dieťaťu dostatok času skúšať, keď mu niečo nejde?
- Pomáham iba tam, kde je pomoc potrebná, alebo niekedy zasahujem príliš skoro?
- Ponúkam rôznu úroveň náročnosti, aby mohli zažiť primeranú výzvu aj deti s rozdielnymi skúsenosťami?
- Opravujem spôsob manipulácie preto, že dieťaťu skutočne sťažuje činnosť, alebo preto, že ju robí inak, než by som očakávala?
- Sledujem iba výsledok činnosti, alebo si všímam aj spôsob, akým dieťa svoje ruky používa?
- Porovnávam dieťa s ostatnými, alebo sledujem jeho vlastný posun v čase?
- Ktorému dieťaťu v mojej triede by som sa po tejto kapitole chcela pri každodenných činnostiach pozornejšie venovať?
Niekedy dieťa nepotrebuje ďalšie cvičenie. Potrebuje viac času, menej pomoci a viac príležitostí urobiť niečo vlastnými rukami.
Dieťa svoje zručnosti využíva pri hre, sebaobsluhe aj mnohých každodenných činnostiach a postupne vďaka nim dokáže zvládať čoraz viac vecí samostatne. Najväčšou podporou je prostredie, ktoré mu dáva priestor skúšať, manipulovať, objavovať a získavať vlastné skúsenosti – bez zbytočného tlaku na rýchlosť či dokonalosť. Nejde o to, aby malé ruky všetko zvládli čo najskôr. Dôležité je, aby dostávali príležitosť skúšať a postupne dokázali viac samy.