Otázky z praxe

Vo všeobecnosti áno – ale len čiastočne. Výskumy ukazujú, že dievčatá v predškolskom veku dosahujú v priemere o niečo lepšie výsledky v niektorých úlohách jemnej motoriky, ako je manipulácia s drobnými predmetmi, kreslenie či sebaobslužné činnosti. Rozdiely však bývajú malé a medzi jednotlivými deťmi sa výrazne prekrývajú.

Znamená to, že mnohí chlapci sú jemnomotoricky zručnejší než väčšina dievčat a naopak. O schopnostiach konkrétneho dieťaťa preto nerozhoduje jeho pohlavie, ale najmä dozrievanie nervového systému, temperament, príležitosti na praktické činnosti a množstvo skúseností, ktoré pri práci rukami získava.

Svoju úlohu zohráva aj prostredie. Dievčatá bývajú od útleho veku častejšie vedené ku kresleniu, tvoreniu alebo hrám s drobnými predmetmi, zatiaľ čo chlapci dostávajú viac príležitostí na pohybové aktivity. Aj tieto skúsenosti môžu ovplyvniť rozdiely, ktoré neskôr pozorujeme.

Pre učiteľov aj rodičov je preto dôležité vyhnúť sa očakávaniam typu: "To je normálne, veď je to chlapec." Rovnako nie je správne predpokladať, že každé dievča bude mať jemnú motoriku automaticky dobre rozvinutú. Oveľa dôležitejšie je sledovať pokrok konkrétneho dieťaťa a vytvárať mu dostatok príležitostí na prirodzené rozvíjanie zručností.

Pohlavie môže jemnú motoriku ovplyvniť, ale nikdy ju neurčuje. Oveľa viac než to, či je dieťa dievča alebo chlapec, rozhoduje jeho individuálny vývin a každodenné skúsenosti. 

Obe schopnosti sa navzájom dopĺňajú. Dieťa potrebuje dostatočnú silu na manipuláciu s predmetmi, ale zároveň aj schopnosť pohyb presne dávkovať. Ak chýba jedna z nich, bežné činnosti, ako zapínanie gombíkov či používanie štipca, môžu byť veľmi náročné.

Praktické činnosti sú bežné každodenné aktivity, pri ktorých dieťa používa ruky na dosiahnutie skutočného cieľa. Nejde o cvičenia jemnej motoriky ani o pracovné listy. Dieťa nemanipuluje s predmetmi preto, aby si precvičovalo prsty, ale preto, že niečo reálne robí.

V prostredí materskej školy to môže byť napríklad:

• prestieranie a upratovanie po jedle,
• nalievanie vody do pohárov alebo krhličiek,
• presýpanie ryže, šošovice či piesku,
• prenášanie predmetov pinzetou, klieštikmi alebo lyžicou,
• vešanie bielizne pomocou štipcov,
• zapínanie zipsov, gombíkov a patentiek,
• skrutkovanie matíc a skrutiek,
• modelovanie z plastelíny alebo hliny,
• krájanie mäkkých potravín detským nožom,
• umývanie hračiek, utieranie stolov či starostlivosť o rastliny.

Spoločným znakom týchto činností je, že sú pre dieťa zmysluplné. Vyžadujú plánovanie pohybu, koordináciu oboch rúk, primeranú silu prstov, zrakovo-pohybovú spoluprácu aj pozornosť. Práve preto podporujú rozvoj jemnej motoriky prirodzeným spôsobom.

Zaraďovať praktické činnosti do programu teda neznamená vyčleniť každý deň dvadsať minút na "tréning jemnej motoriky". Znamená vytvárať počas celého dňa situácie, v ktorých deti môžu svoje ruky aktívne používať pri činnostiach, ktoré majú skutočný význam.

Dieťa nerozvíja jemnú motoriku preto, že dostane pracovný list. Rozvíja ju preto, že počas dňa opakovane používa svoje ruky na riešenie skutočných úloh. 

Áno, existujú. V rehabilitácii, fyzioterapii či ergoterapii sa používajú rôzne cvičenia a pomôcky na posilňovanie svalov ruky, prstov a zápästia. Sú určené najmä pre deti, ktoré majú oslabenú svalovú silu, prekonali úraz alebo majú zdravotný stav ovplyvňujúci funkciu ruky.

U väčšiny zdravých predškolských detí však jemná motorika nepotrebuje izolované posilňovanie jednotlivých svalov. Oveľa dôležitejšie je, aby dieťa malo dostatok príležitostí používať ruky pri prirodzených každodenných činnostiach.

Modelovanie, strihanie, navliekanie korálikov, manipulácia so stavebnicami, používanie štipcov na bielizeň, skrutkovanie, presýpanie, nalievanie vody či zapínanie gombíkov zapájajú svaly ruky prirodzene, ale zároveň rozvíjajú aj koordináciu, plánovanie pohybu, citlivosť prstov a zrakovo-pohybovú spoluprácu. Práve táto komplexnosť je pre rozvoj jemnej motoriky rozhodujúca.

Ak má dieťa oslabené svalstvo rúk, výrazné ťažkosti pri bežných činnostiach alebo sa jemnomotorické zručnosti napriek primeraným príležitostiam dlhodobo nerozvíjajú, je vhodné odporučiť odborné vyšetrenie. O potrebe špecifických cvičení potom rozhoduje fyzioterapeut alebo ergoterapeut na základe individuálneho posúdenia.

Vo väčšine prípadov teda platí, že najlepším "cvičením" pre detskú ruku nie je izolované posilňovanie, ale pestrá škála zmysluplných činností, pri ktorých dieťa svoje ruky používa každý deň.

Áno. V predškolskom veku sa postupne rozvíja spolupráca oboch rúk. Postupne by sa však mala jedna ruka prirodzene stávať dominantnou a druhá by mala plniť stabilizačnú funkciu. Ak dieťa tesne pred nástupom do školy stále ruky bez jasného dôvodu strieda pri väčšine činností, je vhodné sledovať vývin laterality.

Najskôr je dobré zistiť, prečo pomoc potrebuje. Ak je úloha primeraná veku a dieťa sa snaží, je vhodnejšie ponúknuť slovnú podporu alebo rozdeliť činnosť na menšie kroky než urobiť ju zaň. Práve opakované samostatné pokusy vytvárajú nové nervové spojenia, ktoré vedú k zlepšeniu zručností.

Sledujem, či sa ťažkosti objavujú opakovane a vo viacerých situáciách, nielen pri jednej aktivite. Pozornosť si zaslúži dieťa, ktoré sa dlhodobo vyhýba jemnomotorickým činnostiam, pri práci sa rýchlo unaví, má výrazné ťažkosti v sebaobsluhe (napríklad pri obliekaní, zapínaní gombíkov alebo používaní príboru), manipulácia s bežnými predmetmi je preň neprimerane náročná alebo napriek pravidelnej podpore nepozorujeme primeraný pokrok.

Prečo sa to deje? 

Jemná motorika je výsledkom spolupráce viacerých systémov. Nestačí, aby boli prsty dostatočne silné. Mozog musí spracovať zrakové, hmatové a pohybové informácie, naplánovať pohyb, primerane dávkovať silu a priebežne kontrolovať jeho presnosť. Ak niektorá z týchto oblastí dozrieva pomalšie alebo nefunguje optimálne, môže sa to prejaviť ťažkosťami pri bežných činnostiach. Preto sa problémy často neobjavujú len pri jednej aktivite, ale naprieč viacerými oblasťami každodenného fungovania.

Čo môžem urobiť v triede?

Najskôr vytváram dieťaťu dostatok príležitostí na prirodzené rozvíjanie jemnej motoriky. Zaraďujem praktické činnosti, modelovanie, manipuláciu s rôznymi predmetmi, stavebnice, presýpanie, strihanie či aktivity podporujúce koordináciu oboch rúk. Úlohy primerane prispôsobujem jeho možnostiam, oceňujem snahu a pravidelne sledujem, či sa jeho zručnosti postupne zlepšujú. Zároveň si zapisujem konkrétne pozorovania, aby som mala objektívny obraz o vývine dieťaťa.

Kedy už spozornieť?

Ak sa výrazné ťažkosti objavujú vo viacerých oblastiach naraz, dieťa dlhodobo nenapreduje napriek cielenej podpore alebo jemná motorika výrazne obmedzuje jeho každodenné fungovanie v sebaobsluhe, hre či príprave na školu, je vhodné odporučiť rodičom konzultáciu s odborníkom. Odporúčanie by malo vychádzať z dlhodobého pozorovania vývinu dieťaťa, nie z jedného nepodareného výkonu alebo porovnania s ostatnými deťmi v triede.