Otázky z praxe

Nie za každú cenu. Odmietanie činnosti samo osebe nehovorí, prečo sa dieťa nezapája. Úloha môže byť príliš náročná, zdĺhavá, málo zaujímavá alebo pri nej dieťa opakovane zažíva neúspech. Skúste zmeniť materiál, zjednodušiť úlohu alebo umožniť dieťaťu zapojiť sa vlastným spôsobom. Cieľom nie je dokončená aktivita, ale skúsenosť, pri ktorej dieťa svoje ruky aktívne používa.

V priemere sa v niektorých výskumoch objavujú medzi dievčatami a chlapcami rozdiely vo vybraných jemnomotorických úlohách. To však neznamená, že dievčatá sú "prirodzene šikovnejšie" v jemnej motorike alebo že podľa pohlavia môžeme predpokladať schopnosti konkrétneho dieťaťa. Jemnomotorické zručnosti ovplyvňuje viacero faktorov – individuálny priebeh vývinu, skúsenosti, príležitosti na manipuláciu, záujem o konkrétne činnosti aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Pre pedagóga je preto oveľa užitočnejšie sledovať konkrétne dieťa a jeho vývin v čase než posudzovať jeho zručnosti podľa toho, či ide o dievča alebo chlapca.

Každé dieťa potrebuje rovnakú príležitosť stavať, skladať, modelovať, manipulovať s drobnými predmetmi, používať nástroje a získavať samostatnosť v každodenných činnostiach.

Nie je potrebné vyberať medzi nimi. Pri bežných činnostiach dieťa potrebuje primerane prispôsobiť silu a zároveň pohyb koordinovať a spresňovať. Inú silu potrebuje na otvorenie štipca, inú pri manipulácii s krehkým predmetom a inú pri otváraní nádoby. Zároveň potrebuje pohyb nasmerovať a prispôsobiť tomu, čo práve robí. Preto má väčší význam ponúkať rozmanité činnosti a materiály než izolovane "posilňovať prsty".

Praktické činnosti sú bežné situácie, pri ktorých dieťa používa ruky na dosiahnutie skutočného cieľa. Nejde o "cvičenie prstov" – dieťa manipuluje s predmetmi preto, že niečo reálne robí. Môže napríklad nalievať vodu, prestierať, vešať pomocou štipcov, otvárať nádoby, skrutkovať, presýpať, pripravovať jednoduché jedlo alebo sa starať o prostredie triedy. Takéto činnosti prirodzene prinášajú rôzne spôsoby uchopovania, manipulácie a spolupráce oboch rúk.

Rozvíjať jemnú motoriku preto nemusí znamenať vyčleniť čas na jej "tréning". Znamená to vytvárať počas dňa príležitosti, pri ktorých dieťa svoje ruky zmysluplne používa.

V bežnej pedagogickej praxi väčšinou nie je potrebné izolovane "posilňovať" jednotlivé svaly ruky. Dôležitejšie je, aby dieťa malo dostatok príležitostí ruky používať rôznymi spôsobmi a pri rôznej náročnosti. Modelovanie, štipce, stavebnice, otváranie nádob, skrutkovanie, presýpanie či praktické činnosti poskytujú rukám prirodzenú záťaž a zároveň vyžadujú koordináciu a presnosť. Ak má dieťa výrazné alebo pretrvávajúce ťažkosti pri používaní rúk, úlohou pedagóga nie je zostavovať špeciálny posilňovací program, ale svoje pozorovanie komunikovať s rodičmi a podľa potreby odporučiť odborné posúdenie.

Áno. Pri mnohých činnostiach dieťa obe ruky potrebuje. Často pritom nemajú rovnakú úlohu – jedna predmet pridržiava alebo stabilizuje a druhá s ním manipuluje. Vidíme to pri otváraní nádoby, navliekaní, zapínaní oblečenia, skladaní či mnohých ďalších činnostiach. Postupne sa môže prejavovať preferencia jednej ruky pri niektorých úlohách. Dieťa však nenútime používať konkrétnu ruku ani jeho prirodzenú preferenciu meniť.

Najskôr sa pokúste zistiť, pri ktorom kroku dieťa pomoc potrebuje. Niekedy stačí predmet pridržať, činnosť začať, ukázať jeden krok alebo dopriať viac času. Ak za dieťa pravidelne dokončíme to, čo je preň náročné, prichádza o príležitosť skúšať a získavať vlastnú skúsenosť. Dobrá pomoc uľahčí ďalší krok, ale ponechá čo najväčšiu časť činnosti dieťaťu.

Ak sa určitá ťažkosť opakuje, pretrváva v čase, objavuje sa pri rôznych činnostiach alebo dieťa výraznejšie obmedzuje pri hre, manipulácii či sebaobsluhe, je vhodné pozorovanie s rodičmi zdieľať. Hovorte o konkrétnych situáciách: "Všimla som si...", "Opakovane sa stáva...", "Pri tejto činnosti potrebuje..." Pedagóg opisuje svoje pozorovanie, neurčuje príčinu ani diagnózu. Ak dieťa stráca zručnosť, ktorú už malo, začne nápadne menej používať jednu ruku alebo sa jeho schopnosť manipulovať s predmetmi náhle výrazne zmení, nie je vhodné zostať iba pri dlhodobom pedagogickom pozorovaní.