Prečo koordinácia pohybov ovplyvňuje školskú pripravenosť?

Dieťa prechádza po nízkej balančnej dráhe. Rozpaží ruky, pozorne sleduje podložky a opatrne prenáša hmotnosť z jednej nohy na druhú. Keď sa dostane na koniec, otočí sa a skúša to znova. O chvíľu sedí pri stole. Jednou rukou pridŕža papier, druhou kreslí čiaru. Potrebuje sledovať jej smer, prispôsobovať pohyb ruky a udržať pozornosť pri činnosti. Tieto dve situácie vyzerajú odlišne. V oboch však dieťa využíva schopnosť koordinovať pohyby, spracúvať zrakové informácie a prispôsobovať svoje konanie požiadavkám úlohy. Koordinácia pohybov nie je dôležitá iba pri športových aktivitách. Uplatňuje sa aj pri mnohých činnostiach, s ktorými sa dieťa stretáva v materskej škole a neskôr v základnej škole. Aký je však jej skutočný vzťah k školskej pripravenosti? A čo o ňom hovoria odborné výskumy?

Školská pripravenosť nie je iba o vedomostiach

Keď sa hovorí o pripravenosti dieťaťa na vstup do základnej školy, pozornosť sa často sústreďuje na poznávanie farieb, tvarov, čísel či písmen. Školská pripravenosť je však širší pojem. Zahŕňa rozvoj viacerých vzájomne súvisiacich oblastí – poznávacích, jazykových, sociálno-emocionálnych aj pohybových. Dieťa sa v škole potrebuje orientovať v priestore, manipulovať s pomôckami, zvládať sebaobslužné činnosti a zapájať sa do rozmanitých úloh. Pri mnohých z nich využíva jemnú aj hrubú motoriku.

Na Slovensku je pohybový rozvoj prirodzenou súčasťou predprimárneho vzdelávania. Štátny vzdelávací program pre materské školy vytvára rámec pre rozvoj kompetencií dieťaťa v jednotlivých vzdelávacích oblastiach vrátane oblasti Zdravie a pohyb.  Dôležité je však rozlišovať dve veci: pohybové schopnosti môžu súvisieť s pripravenosťou na školské činnosti, no samotná dobrá koordinácia nezaručuje úspech v škole. Školská pripravenosť nevzniká rozvojom jednej schopnosti. Je výsledkom pôsobenia viacerých vývinových procesov a skúseností dieťaťa.

Rovnováha a stabilita tela: opora pre ďalšie pohyby

Predstavme si dieťa, ktoré kreslí pri stole. Aby mohlo rukou vykonávať presnejšie pohyby, potrebuje si vytvoriť primerane stabilnú polohu tela. Pri sedení sa zapájajú svaly trupu a dieťa priebežne upravuje svoju polohu. Podobné mechanizmy využíva aj pri pohybových aktivitách, hoci požiadavky sú odlišné. Pri chôdzi po lavičke musí udržiavať rovnováhu počas prenášania hmotnosti. Pri preskakovaní prekážky koordinuje odraz, pohyb tela a dopad. Pri lezení potrebuje zosúladiť pohyby horných a dolných končatín. Takéto skúsenosti rozširujú možnosti, ako dieťa dokáže svoje telo ovládať. Stabilita tela a koordinácia pohybov vytvárajú podmienky na účinné vykonávanie mnohých činností. Neznamená to však, že dieťa musí najskôr dokonale zvládnuť rovnovážne úlohy, aby sa mohlo učiť kresliť alebo písať. Motorické schopnosti sa rozvíjajú súbežne, navzájom sa ovplyvňujú a ich vývin nemusí u každého dieťaťa prebiehať rovnakým tempom.

Keď oči a ruky spolupracujú

Jednou z oblastí, ktorá má k budúcim školským činnostiam obzvlášť blízko, je zrakovo-pohybová koordinácia. Dieťa pri nej využíva zrakové informácie na usmerňovanie pohybu. Keď vkladá dielik do stavebnice, potrebuje odhadnúť jeho polohu a prispôsobiť pohyb ruky. Pri strihaní sleduje líniu a súčasne usmerňuje nožnice. Pri kreslení koordinuje pohyb ruky s tým, čo vidí na papieri. Súčasťou týchto činností býva aj spolupráca oboch rúk. Jedna môže stabilizovať papier alebo predmet, zatiaľ čo druhá vykonáva presnejší pohyb.

Výskum ukazuje, že jemnomotorické schopnosti, najmä zrakovo-motorická integrácia, súvisia s neskoršími vzdelávacími výsledkami. Systematický prehľad a metaanalýza publikované v roku 2025, ktoré zahŕňali 11 štúdií, zistili pozitívne súvislosti medzi jemnou motorikou a schopnosťami v oblasti čítania a matematiky. Autori však upozorňujú, že väčšina dostupných výskumov skúma vzájomné súvislosti, nie priame príčiny.  Rozsiahlejšia metaanalýza z roku 2025, zahŕňajúca 118 štúdií s deťmi a dospievajúcimi, tiež potvrdila súvislosti medzi jemnou motorikou a vzdelávacími schopnosťami. Najvýraznejšie sa prejavili pri grafomotorických zručnostiach a písaní. 

Pre učiteľku materskej školy je preto dôležité vytvárať rozmanité príležitosti na manipuláciu s predmetmi, kreslenie, konštruovanie a používanie nástrojov. Nie preto, aby sa každá hra zmenila na prípravu na písanie, ale preto, že tieto činnosti majú vlastnú vývinovú hodnotu. 

Súvisí pohybová koordinácia aj s pozornosťou?

Táto otázka je zaujímavá, ale vyžaduje presnú odpoveď. Keď dieťa prechádza pohybovou dráhou podľa pravidiel, nestačí mu iba udržiavať rovnováhu. Musí si zapamätať postup, reagovať na pokyny a niekedy potlačiť prvú spontánnu reakciu. Do činnosti sa tak zapájajú aj exekutívne funkcie – poznávacie procesy, ktoré pomáhajú usmerňovať správanie a dosahovať cieľ. Patrí medzi ne pracovná pamäť, schopnosť potláčať nevhodnú reakciu a kognitívna flexibilita, teda schopnosť prispôsobiť sa zmene pravidiel alebo situácie.

Systematický prehľad Malamba a spolupracovníkov z roku 2022 skúmal vzťahy medzi pohybovými schopnosťami a exekutívnymi funkciami u detí vo veku 3 až 6 rokov. Autori našli určité súvislosti, najmä medzi motorickou kompetenciou a pracovnou pamäťou, no zároveň upozornili na rozdielnu kvalitu výskumov a nejednoznačnosť výsledkov.  Novšia metaanalýza publikovaná v januári 2026, ktorá vyhodnotila desať intervenčných štúdií s 2 039 predškolskými deťmi, zaznamenala zlepšenie exekutívnych funkcií po programoch zameraných na základné pohybové zručnosti. Výsledky sú povzbudivé, no neznamenajú, že každá pohybová aktivita automaticky zlepší pozornosť alebo učenie. 

Pohybové a poznávacie procesy sa môžu pri konkrétnej činnosti vzájomne prepájať. Ich vzťah však nie je jednoduchý ani jednosmerný.

Čo má koordinácia spoločné so samostatnosťou?

Školská pripravenosť sa prejavuje aj pri bežných praktických činnostiach. Dieťa si potrebuje obliecť bundu, manipulovať s príborom, otvoriť nádobu, upratať pomôcky alebo si pripraviť pracovné miesto. Každá z týchto činností vyžaduje určitú mieru pohybovej koordinácie. Pri zapínaní gombíka spolupracujú prsty oboch rúk. Pri nalievaní vody dieťa reguluje silu úchopu a sleduje polohu nádoby. Pri prenášaní predmetov potrebuje prispôsobovať polohu tela a pohyb rúk. Samostatnosť však nezávisí iba od motoriky. Ovplyvňujú ju aj skúsenosti, motivácia, porozumenie úlohe a možnosti, ktoré dieťa dostáva. Ak dospelý pravidelne vykonáva činnosti namiesto dieťaťa, nemusí mať dieťa dostatok príležitostí na ich osvojovanie. Preto je v materskej škole dôležité nielen organizovať pohybové aktivity, ale aj umožniť deťom aktívne sa zapájať do každodenných úloh.

Ako rozvíjať koordináciu bez predčasného školského tréningu?

Predprimárne vzdelávanie nemá napodobňovať vyučovanie v prvom ročníku základnej školy. Vhodnejšie je vytvárať situácie, v ktorých dieťa rozvíja pohybové schopnosti prirodzene, prostredníctvom hry a praktických skúseností.

Pohybové dráhy s meniacimi sa podmienkami

Prechádzanie po nízkych balančných podložkách, prekračovanie prekážok či podliezanie tunela poskytujú príležitosti na koordináciu celého tela. Náročnosť možno meniť vzdialenosťou medzi prekážkami, ich výškou alebo spôsobom prechodu. Cieľom nie je dosiahnuť čo najrýchlejší čas, ale umožniť dieťaťu skúšať a prispôsobovať pohyb.

Hry s pravidlami a pohybovou reakciou

Pri hre, v ktorej sa deti pohybujú podľa zvukového alebo farebného signálu, musia spojiť pohyb s porozumením pravidlu. Ak sa pravidlá postupne menia, dieťa potrebuje prispôsobiť svoju reakciu. Takéto činnosti môžu zapájať pohybové aj poznávacie procesy. Dôležité je však zachovať primeranú náročnosť, aby sa hra nezmenila na sériu neúspešných pokusov.

Konštrukčné a manipulačné činnosti

Stavanie podľa predlohy, skladanie dielikov, presúvanie predmetov alebo práca s jednoduchými nástrojmi rozvíjajú presnosť pohybov a koordináciu očí a rúk. Pri týchto aktivitách sa oplatí sledovať, ako dieťa predmet uchopí, otáča, stabilizuje a prispôsobuje jeho polohu. Systematické prehľady potvrdzujú, že vhodne pripravené pohybové programy môžu zlepšovať základné pohybové zručnosti predškolských detí. Výsledky však závisia od obsahu programu, spôsobu realizácie aj kvality jednotlivých štúdií.

Čo by si mala učiteľka všímať?

Pri pedagogickom pozorovaní je užitočné sledovať, ako dieťa zvláda primerané pohybové požiadavky v rôznych situáciách. Dokáže prispôsobiť krok nerovnému povrchu? Ako reaguje, keď sa lopta pohybuje iným smerom, než očakávalo? Vie pri práci s predmetom zapojiť obe ruky? Mení svoj postup, keď prvý pokus nevyjde? Dôležitá je aj zmena v čase. Dieťa, ktoré dnes potrebuje pri prechode po balančnej dráhe častejšie zastavovať, môže o niekoľko týždňov zvládať rovnakú úlohu plynulejšie. Takýto pokrok môže byť pedagogicky významnejší než porovnávanie s výkonmi ostatných detí. Zároveň však platí, že pohybová neobratnosť sama osebe neurčuje školskú pripravenosť ani nepredstavuje diagnózu. Ak sa výrazné koordinačné ťažkosti opakovane prejavujú pri viacerých činnostiach a obmedzujú každodenné fungovanie dieťaťa, je vhodné ich konkrétne zaznamenať a citlivo konzultovať s rodičmi, prípadne s príslušným odborníkom. Úlohou učiteľky nie je stanovovať príčinu ťažkostí, ale všímať si ich prejavy a vytvárať primerané podmienky na rozvoj.

Pohyb je súčasťou učenia, nie iba prestávkou od neho

V materskej škole má pohyb vlastnú vzdelávaciu hodnotu. Keď dieťa preskakuje prekážky, chytá loptu, manipuluje s predmetmi alebo sa učí samostatne obliekať, nezískava iba nové pohybové skúsenosti. Učí sa tiež prispôsobovať svoje konanie konkrétnej situácii, riešiť praktické problémy a postupne zvládať čoraz náročnejšie úlohy. Výskumy naznačujú, že niektoré pohybové schopnosti súvisia s poznávacím vývinom a neskoršími školskými výsledkami. Tieto súvislosti však nemožno zamieňať za dôkaz, že precvičovanie jedného pohybu priamo spôsobí zlepšenie čítania, matematiky alebo sústredenia.

Najväčšou hodnotou pohybových aktivít nie je prísľub lepších známok v budúcnosti. Je ňou možnosť podporovať všestranný vývin dieťaťa už dnes.