Čo keby sme dnes najskôr všetky farby ukryli a potom ich postupne objavovali? Na papier nanesieme pestré vrstvy voskových pasteliek, prekryjeme ich čiernou farbou a necháme zaschnúť. Na prvý pohľad zostane iba tmavá plocha. Keď však po nej prejdeme dreveným nástrojom, začnú sa objavovať farebné čiary, bodky a tvary. Niektoré budú žlté, iné červené, modré alebo zelené – podľa toho, aké farby sme predtým ukryli pod povrch.

Vyškrabávanie je výtvarný postup, pri ktorom sa odstraňovaním vrchnej vrstvy odhaľuje farebný podklad. Tento princíp je blízky technike sgrafita (sgraffito), ktorej názov pochádza z taliančiny a súvisí so škrabaním či vyškrabávaním. Detská verzia vytvorená pomocou voskoviek a čiernej farby je v angličtine známa aj ako scratch art. Na rozdiel od bežnej kresby, pri ktorej dieťa nanáša farbu na papier, tu obraz vzniká jej odoberaním. Dieťa rozhoduje, kde čiernu vrstvu odstráni, akým smerom povedie nástroj a ako širokú alebo dlhú stopu vytvorí. Nie vždy pritom vopred vie, aká farba sa pod tmavým povrchom objaví. Práve spojenie ukrývania a odhaľovania vytvára priestor na experimentovanie, skúmanie vrstiev a objavovanie nových možností výtvarného vyjadrenia.

Čo budeme potrebovať?

• pevnejší biely papier alebo tenší kartón,

• klasické voskové pastelky v rôznych farbách,

• čiernu netoxickú temperovú farbu vhodnú pre deti,

• malé množstvo jemného tekutého prostriedku na umývanie riadu (podľa potreby),

• širší mäkký alebo penový štetec,

• nádobku na miešanie farby,

• drevené paličky s hladkým, tupým koncom,

• podložku na ochranu pracovnej plochy,

• handričku alebo papierové utierky.

Na farebný podklad sú najvhodnejšie klasické, vodou nezmývateľné voskové pastelky, ktoré na papieri vytvoria súvislú voskovú vrstvu. Čierna farba musí po zaschnutí prekryť farebný podklad, ale zároveň umožniť jej postupné odstraňovanie škrabaním. Pre deti predškolského veku odporúčame predovšetkým čiernu temperovú farbu vhodnú na detské výtvarné činnosti. Použiť možno aj čierny tuš, no niektoré druhy trvalo zafarbujú pokožku, textílie a pracovnú plochu. Tempera je preto pri práci v materskej škole spravidla praktickejšou voľbou. Keďže vosk odpudzuje vodu, niektoré temperové farby sa na jeho povrchu zhlukujú alebo vytvárajú nerovnomerný povlak. V takom prípade môže pomôcť malé množstvo tekutého prostriedku na umývanie riadu, ktorý ovplyvní povrchové napätie farby a uľahčí jej rozotieranie. Konkrétne množstvo závisí od vlastností použitej tempery, preto je vhodné pripravenú zmes najskôr vyskúšať na menšej ploche.

Jednoduchý postup

Na pevnejší papier nanesieme voskovými pastelkami rôzne farby. Môžeme vytvárať farebné pásy, škvrny, kruhy alebo celkom nepravidelné plochy. Dôležité je pokryť papier čo najdôkladnejšie a nenechávať medzi voskovými stopami veľké nepokryté miesta. Voskovky nanášame s primeraným tlakom, aby vznikla súvislá vrstva, ktorá bude chrániť papier pred čiernou farbou. Potom pripravíme čiernu temperovú farbu. Ak sa pri skúške ukáže, že na voskovom povrchu nedrží a vytvára kvapky, môžeme do nej pridať malé množstvo jemného tekutého prostriedku na umývanie riadu. Zmes opatrne premiešame tak, aby sa nadmerne nespenila. Túto časť prípravy zabezpečuje dospelý. Širším štetcom alebo penovým štetcom prekryjeme farebný povrch rovnomernou čiernou vrstvou. Farbu sa snažíme naniesť tak, aby prekryla pôvodné odtiene, ale nevytvárala zbytočne hrubé nánosy. Príliš hrubá vrstva môže po zaschnutí praskať alebo sa pri vyškrabávaní odlupovať vo väčších častiach. Ak jedna vrstva nestačí, môžeme po jej zaschnutí naniesť ďalšiu tenkú vrstvu. Papier necháme úplne vyschnúť, najlepšie do nasledujúceho dňa. Suchý povrch by sa pri bežnom dotyku nemal rozmazávať ani výrazne otierať.

Keď je čierna vrstva pripravená, začneme do nej jemne vyškrabávať dreveným nástrojom. Môžeme vytvoriť prvú čiaru, niekoľko bodiek alebo jednoduchú špirálu. Na miestach, kde odstránime vrchnú vrstvu, sa začnú objavovať ukryté farby. Deti postupne skúšajú rôzne pohyby, menia smer nástroja a sledujú, ako sa tmavá plocha premieňa. Niektoré stopy zostávajú tenké, iné môžu byť širšie alebo prerušované. Pri vyškrabávaní prirodzene vznikajú drobné čiastočky odstránenej farby, ktoré môžeme priebežne opatrne odstrániť z pracovnej plochy.

Jedna čiara, mnoho farieb

Začnime jednoduchou dlhou čiarou cez celú plochu papiera. Aké farby sa objavia na jej začiatku? Sú rovnaké aj na konci? Čo sa stane, keď čiaru zatočíme alebo zmeníme smer? Objaví sa pod čiernou vrstvou ďalší odtieň? Deti môžu skúšať rovné, zvlnené, prerušované aj kľukaté línie. Pri každom pohybe sledujú, ako sa postupne odhaľuje farebný podklad. Ak sme pod čiernu vrstvu ukryli viacero farebných plôch, jedna vyškrabaná čiara môže prechádzať niekoľkými farbami.

Tenké a široké stopy

Podoba vyškrabanej kresby závisí aj od nástroja, ktorý používame. Vyskúšajme drevené nástroje s rôzne širokými, bezpečne zaoblenými koncami. Ktorý vytvorí tenšiu čiaru? Ktorým sa nám podarí odkryť širší pás? Čo sa stane, keď po rovnakom mieste prejdeme viackrát? Deti zisťujú, že výsledný obraz neovplyvňuje iba pohyb ruky, ale aj tvar a šírka nástroja. Jemnejšia stopa odhaľuje úzky farebný pás, zatiaľ čo širšie škrabanie umožňuje odkryť väčšiu časť voskového podkladu. Dôležité je viesť nástroj primeraným tlakom, aby sme odstránili vrchnú farbu, ale nepoškodili samotný papier.

Bodky, čiarky a opakujúce sa vzory

Na čiernom povrchu nemusíme vytvárať iba súvislé línie. Skúsme krátke čiarky, bodky, krúžky alebo drobné oblúky. Čo sa stane, keď rovnaký pohyb niekoľkokrát zopakujeme? Ako bude vyzerať plocha zaplnená krátkymi farebnými stopami? A čo ak ich usporiadame vedľa seba alebo necháme voľne rozptýlené? Deti môžu vytvárať vlastné rytmy a vzory bez predlohy. Niektoré budú pravidelné, iné nepravidelné. Opakovaním jednoduchých pohybov vznikajú zložitejšie štruktúry, ktoré môžu pripomínať dážď, trávu, hviezdnu oblohu alebo celkom abstraktné obrazce.

Čo sa skrýva pod čiernou?

Farebný podklad si môžeme pripraviť aj tak, aby sme jeho podobu po prekrytí čiernou farbou už presne nepoznali. Keď je vrchná vrstva suchá, začneme postupne vyškrabávať rôzne časti papiera. Akú farbu objavíme na jednom mieste? Čo sa ukáže na opačnej strane? Podarí sa nám nájsť všetky farby, ktoré sme použili? Zaujímavou možnosťou je aj výmena pripravených papierov medzi deťmi. Jedno dieťa vytvorí farebný podklad a druhé doň po zaschnutí čiernej vrstvy vyškrabáva vlastnú kresbu. Farebné usporiadanie zostáva pre druhého tvorcu prekvapením.

Keď odkrývame väčšie plochy

Nie každá vyškrabaná stopa musí zostať úzkou čiarou. Skúsme vytvoriť malý uzavretý tvar a postupne odstrániť čiernu vrstvu aj z jeho vnútra. Čo sa zmení? Ako pôsobí drobná farebná bodka vedľa väčšej odkrytej plochy? Kde zostáva čierna farba dominantná a kde už prevládajú pestré odtiene? Deti prirodzene objavujú vzťah medzi tmavou a farebnou plochou. Môžu ponechať väčšinu papiera čiernu a vytvoriť iba niekoľko farebných prvkov alebo postupne odkryť podstatnú časť podkladu. Obe možnosti môžu viesť k odlišnému výtvarnému účinku.

Skúsme iné farebné podklady

Výsledok ovplyvňujú aj farby, ktoré ukryjeme pod čiernu vrstvu. Na jednom papieri môžeme použiť prevažne svetlé odtiene, na druhom sýte a tmavšie farby. Ako sa budú líšiť odkryté stopy? Ktoré farby vytvárajú s čiernym povrchom výraznejší kontrast? Ako bude vyzerať kresba vytvorená iba jednou podkladovou farbou? Deti tak môžu skúmať, ako farebnosť spodnej vrstvy ovplyvňuje výsledný obraz. Svetlé a sýte odtiene spravidla výraznejšie vystupujú z tmavého pozadia, zatiaľ čo tmavšie voskové farby môžu vytvárať jemnejšie rozdiely.

Keď sa z farebných stôp stane obraz

Po dokončení si vytvorené práce spoločne prezrieme. Čo nám vyškrabané čiary a tvary pripomínajú? Možno ohňostroj, nočnú oblohu, kvety, pavučinu, farebné cestičky alebo celkom neznáme obrazce. Ak chce dieťa svoju kresbu ďalej rozvíjať, môže doplniť ďalšie línie, rozšíriť niektoré plochy alebo vytvoriť nové vzory. Nie je však potrebné, aby každá práca predstavovala konkrétny predmet či výjav. Aj samotná hra s kontrastom, rytmom a postupným odhaľovaním farieb je plnohodnotným výtvarným vyjadrením.

Tip pre učiteľku

Pri tejto technike zohráva príprava podkladu významnú úlohu. Pred samotnou činnosťou preto odporúčame vyskúšať kombináciu voskových pasteliek, papiera a čiernej farby. Nie každá tempera sa správa na voskovom povrchu rovnako. Niektoré farby vytvárajú rovnomerný povlak, iné sa zhlukujú, po zaschnutí praskajú alebo sa pri škrabaní odlupujú.

Pre materské školy odporúčame čiernu temperovú farbu vhodnú pre deti. V porovnaní s čiernym tušom býva praktickejšia pri príprave, upratovaní aj manipulácii s výtvarnými pomôckami. Čierny tuš môže vytvárať jemné a výrazné vyškrabané stopy, no jeho vlastnosti sa líšia podľa výrobcu. Niektoré druhy sú po zaschnutí vodeodolné a môžu trvalo zafarbiť oblečenie či pracovnú plochu. Preto ho považujeme skôr za alternatívu vhodnú na dôkladne pripravené a kontrolované činnosti.

Ak temperová farba na voskovom podklade nedrží, môžeme vyskúšať pridanie niekoľkých kvapiek jemného tekutého prostriedku na umývanie riadu. Takýto postup sa využíva aj vo výtvarných aktivitách zameraných na prípravu vlastného vyškrabávacieho papiera. Prostriedok môže pomôcť zmesi rovnomernejšie pokryť voskový povrch a uľahčiť následné vyškrabávanie. Nie je však nevyhnutný pri každej farbe a príliš veľké množstvo môže zhoršiť krytie, schnutie alebo pevnosť vrstvy. Zmes pripravuje dospelý, používa ju len v malom množstve a dbá na to, aby sa nedostala deťom do očí či úst.

Dôležitá je aj hrúbka čiernej vrstvy. Ak je príliš tenká, farebný podklad môže presvitať. Ak je príliš hrubá, môže sa pri vyškrabávaní odlupovať vo väčších kusoch. Osvedčuje sa nanášanie rovnomernej vrstvy a prípadné doplnenie ďalšej až po zaschnutí prvej. Pred odovzdaním papiera deťom skontrolujeme, či je čierny povrch úplne suchý a či sa pri jemnom dotyku nerozmazáva.

Techniku je vhodné rozdeliť do dvoch častí. Počas prvého dňa deti pripravia farebný voskový podklad a prekryjú ho čiernou farbou. V druhej časti, po úplnom zaschnutí, sa venujú samotnému vyškrabávaniu. Takéto rozdelenie umožňuje pokojnejšiu prácu a zároveň predchádza problémom s nedostatočne suchou vrstvou.

Pri vyškrabávaní používame drevené paličky s hladkým, bezpečne zaobleným koncom. Vyhýbame sa ostrým kovovým predmetom, ihlám a nožom. Nástroj má postupne odstraňovať čiernu vrstvu, nie prerezať papier. Nie je potrebné vyvíjať veľkú silu. Ak sa farba odstraňuje iba pri silnom tlaku, je vhodnejšie upraviť podklad alebo zvoliť inú kombináciu materiálov.

Pri vyškrabávaní vzniká malé množstvo farebného prachu a drobných čiastočiek odstránenej vrstvy. Pracovnú plochu preto pravidelne čistíme a deti vedieme k tomu, aby si počas činnosti nesiahali znečistenými rukami na tvár. Po skončení si ruky umyjeme.

Ak chceme deťom ponúknuť vyškrabávanie bez zdĺhavej prípravy podkladu, môžeme využiť aj hotové vyškrabávacie papiere určené na detskú tvorbu. Ich vrchná vrstva je prispôsobená odstraňovaniu škrabaním a môže poskytovať rovnomernejší výsledok. Príprava vlastného podkladu má však osobitnú hodnotu, pretože dieťa získava skúsenosť s vrstvením materiálov a pozoruje celý proces od farebnej plochy až po jej postupné odhaľovanie.

Pri tvorení nevytvárajte tlak na presnosť výsledného obrázka. Dieťa môže začať jednoduchým experimentovaním a až neskôr objaviť tvar alebo motív, ktorý chce rozvíjať. Povzbudzujte ho otázkami: Čo sa stane, keď zmeníš smer nástroja? Ako môžeš vytvoriť širšiu stopu? Ktoré farby si už objavil? Čo sa zmení, keď necháš väčšiu časť papiera čiernu?

Od detskej hry k umeniu

Princíp vytvárania obrazu odstraňovaním vrchnej vrstvy má vo výtvarnom umení dlhú tradíciu. Technika sgrafita sa využíva v architektúre, keramike aj ďalších oblastiach výtvarnej tvorby. Jej podstatou je vytvorenie kontrastných vrstiev a následné odkrytie spodnej vrstvy pomocou vyškrabávania.

V architektúre sa sgrafito používalo napríklad pri výzdobe fasád. Na povrch sa nanášali vrstvy omietky rozdielnych farieb a následným odstraňovaním vrchnej vrstvy vznikali ornamenty, geometrické vzory alebo figurálne motívy. Na rozdiel od klasickej maľby, pri ktorej umelec farbu pridáva, tu výsledný obraz vzniká aj jej odoberaním.

Podobný princíp nachádzame v keramike. Na povrch hlinenej nádoby sa nanesie farebná vrstva engoby, do ktorej umelec vyškrabáva línie a vzory. Odstránením povrchovej vrstvy sa odhaľuje odlišná farba podkladu. Tento postup umožňuje vytvárať výrazné kontrastné dekorácie aj jemné kresliarske detaily.

Vyškrabávanie možno využívať aj pri práci s pastelmi. Spoločnosť Canson vo svojich odborných materiáloch predstavuje sgrafito ako spôsob, pri ktorom sa odstránením vrchnej farebnej vrstvy odkrýva kontrastná farba pod ňou. Dôležitú úlohu pritom zohráva hrúbka nanesenej vrstvy, vlastnosti podkladu aj spôsob vedenia nástroja.

Hoci sa materiály a postupy v jednotlivých oblastiach umenia líšia, spoločná zostáva myšlienka, že obraz môže vzniknúť aj odstraňovaním vrstvy, nie iba jej nanášaním. Keď dieťa vedie drevený nástroj po čiernom papieri a sleduje, ako sa za ním objavuje farebná stopa, objavuje rovnaký výtvarný princíp, ktorý umelci využívajú pri zdobení keramiky, vytváraní ornamentov či práci s vrstvenými farbami.

Niekedy totiž nemusíme farby na papier pridávať. Stačí odkryť tie, ktoré sa už pod jeho povrchom skrývajú.