Čo keby sme dnes vytvorili obrázok, ktorý ožije až vtedy, keď cez neho prejde svetlo? Na priehľadnú podložku poukladáme kúsky farebného papiera, niektoré vedľa seba, iné cez seba. Na stole môžu pôsobiť celkom obyčajne, no keď hotovú prácu priložíme k oknu, farby sa rozžiaria a objavia sa nové odtiene. Červená sa stretne so žltou, modrá so zelenou a miesta, kde sa papiere prekrývajú, získajú odlišnú farebnosť. 

Vitrážová koláž je výtvarný postup, pri ktorom sa obraz vytvára skladaním a vrstvením priesvitných farebných materiálov. Inšpiruje sa tradičnými vitrážami, ktoré využívajú farebné sklo a svetlo na vytváranie obrazov, ornamentov a svetelných účinkov. V detskej tvorbe sklo nahrádzame bezpečnejšími materiálmi, napríklad hodvábnym papierom, priesvitným farebným papierom alebo celofánom.

Na rozdiel od bežnej koláže, pri ktorej pozorujeme predovšetkým farby a tvary nalepené na podklade, tu zohráva významnú úlohu svetlo. To preniká cez jednotlivé vrstvy a ovplyvňuje, ako výsledný obraz vnímame. Niektoré materiály prepúšťajú svetla viac, iné menej. Tam, kde sa vrstvy prekrývajú, sa môže meniť intenzita svetla aj výsledná farba. Dieťa tak objavuje, že farba nemusí byť iba vlastnosťou nanesenej výtvarnej hmoty. Jej vzhľad ovplyvňuje aj svetlo, priehľadnosť materiálu a vzájomné usporiadanie jednotlivých vrstiev. Práve spojenie skladania, prekrývania a pozorovania svetelných zmien vytvára priestor na experimentovanie a objavovanie.

Čo budeme potrebovať?

• farebný priesvitný hodvábny papier alebo iné tenké farebné papiere prepúšťajúce svetlo,

• priehľadnú samolepiacu fóliu,

• čierny alebo tmavý výkres na vytvorenie rámu (podľa potreby),

• detské nožnice,

• podložku na pracovný stôl,

• lepiacu pásku na upevnenie fólie,

• okno alebo inú bezpečnú presvetlenú plochu.

Najvýraznejší svetelný účinok vytvárajú materiály, cez ktoré môže prenikať dostatočné množstvo svetla. Vhodný je najmä tenký hodvábny papier určený na výtvarnú tvorbu. Bežný hrubý farebný papier môže byť príliš nepriehľadný a pri umiestnení na okno nemusí vytvoriť očakávaný účinok. Priehľadná samolepiaca fólia umožňuje pracovať bez tekutého lepidla. Farebné kúsky sa jednoducho prikladajú na lepivú stranu a po dokončení ich môžeme prekryť druhou vrstvou fólie. Takto vznikne pevnejší obraz, ktorý možno umiestniť na okno.

Jednoduchý postup

Najskôr si pripravíme rôzne farebné papiere. Môžeme ich natrhať na menšie kúsky alebo nastrihať na jednoduché geometrické a nepravidelné tvary. Niektoré kúsky necháme väčšie, iné drobnejšie. Deti si môžu samy vyberať farby aj spôsob ich delenia.

Na pracovnú podložku položíme priehľadnú samolepiacu fóliu lepivou stranou nahor. Okraje upevníme lepiacou páskou, aby sa počas práce neposúvala. Ochrannú vrstvu fólie odstraňuje a pripravuje podľa potreby dospelý. Na lepivú plochu začneme ukladať farebné kúsky papiera. Môžeme ich umiestňovať vedľa seba, ponechávať medzi nimi voľné miesta alebo ich čiastočne prekrývať. Pri dotyku s fóliou sa papier prichytí, preto s ním pracujeme opatrne. Keď je kompozícia hotová, prekryjeme ju druhou priehľadnou fóliou. Obidve vrstvy jemne pritlačíme, aby sa spojili a farebné kúsky zostali medzi nimi.

Hotovú koláž môžeme doplniť rámom z tmavého papiera alebo ju ponechať ako voľnú priesvitnú plochu. Následne ju pripevníme na okno a sledujeme, ako sa jej vzhľad mení pri prechode svetla.

Keď sa dve farby stretnú

Vyberme dva kúsky priesvitného papiera odlišných farieb a priložme ich k oknu. Ako vyzerá každý samostatne? Čo sa stane, keď ich položíme cez seba? Vznikne nová farba alebo iba tmavší odtieň? Deti môžu skúšať rôzne farebné kombinácie a sledovať, ako sa mení vzhľad prekrývajúcich sa vrstiev. Pri vhodných materiáloch môže napríklad žltá a modrá vytvoriť zelenkastý odtieň, zatiaľ čo iné kombinácie prinesú odlišné farebné účinky. Výsledok závisí od priehľadnosti, hrúbky a farebných vlastností použitých papierov. Nie každá kombinácia preto vytvorí presne očakávaný odtieň. Aj tieto rozdiely poskytujú priestor na pozorovanie a porovnávanie.

Jedna, dve, tri vrstvy

Na jednu časť fólie položíme jeden kúsok farebného papiera. Vedľa neho umiestnime dva rovnaké kúsky cez seba a na ďalšie miesto pridáme tri vrstvy. Ktorá plocha prepúšťa najviac svetla? Ktorá vyzerá najtmavšie? Mení sa farba, aj keď používame stále rovnaký odtieň? Deti môžu porovnávať intenzitu farieb a skúmať, ako počet vrstiev ovplyvňuje množstvo svetla prechádzajúceho materiálom. Zisťujú, že aj bez pridania novej farby môžu vytvárať svetlejšie a tmavšie plochy.

Svetlo prechádza alebo zostáva?

Pripravme si niekoľko rôznych materiálov. Okrem hodvábneho papiera môžeme použiť priehľadnú fóliu, farebný celofán a obyčajný hrubší papier. Podržme ich pred oknom alebo ich položme na presvetlenú plochu. Cez ktorý materiál vidíme najlepšie? Ktorý prepúšťa iba časť svetla? A cez ktorý svetlo takmer neprechádza? Deti prirodzene objavujú rozdiel medzi priehľadnými, priesvitnými a nepriehľadnými materiálmi. Môžu porovnávať ich vlastnosti a rozhodovať, ktoré z nich sú najvhodnejšie na vytvorenie svetelného obrazu.

Farebné okná a tmavé línie

Tradičné vitráže často obsahujú výrazné tmavé línie oddeľujúce jednotlivé farebné plochy. Tento princíp môžeme preskúmať aj pri detskej koláži. Z tmavého papiera pripravíme jednoduchý rám alebo niekoľko tenších pásikov a umiestnime ich medzi farebné plochy. Čo sa zmení? Sú jednotlivé farby výraznejšie? Ako pôsobí obraz bez tmavých línií a ako s nimi? Deti môžu vytvárať vlastné geometrické usporiadanie alebo ponechať farebné plochy voľne rozmiestnené. Tmavé pásiky prinášajú nový kontrast medzi miestami, ktoré svetlo prepúšťajú, a nepriehľadnými časťami obrazu.

Rovnaký obraz, iné svetlo

Hotovú vitrážovú koláž položme najskôr na stôl. Potom ju premiestnime na okno. Vyzerajú farby rovnako? Kde sú výraznejšie? Čo sa stane, keď je vonku zamračené alebo keď cez okno svieti priame slnko? Deti môžu sledovať, že vzhľad obrazu sa mení podľa svetelných podmienok. Pri silnejšom svetle môžu niektoré farby pôsobiť jasnejšie, zatiaľ čo pri slabšom osvetlení sa môžu jednotlivé plochy javiť tmavšie. Takéto pozorovanie ukazuje, že hotové dielo nie je úplne nemenné. Jeho vizuálny účinok závisí aj od prostredia, v ktorom ho pozorujeme.

Keď sa farebné plochy spoja

Na jednu väčšiu priehľadnú fóliu môžeme ukladať množstvo drobných farebných tvarov. Niektoré môžu byť pravidelné, iné nepravidelné. Čo sa stane, keď ich spojíme do väčšej kompozície? Môže z jednotlivých kúskov vzniknúť kvet, slnko, farebná krajina alebo úplne abstraktný obraz? Deti môžu vytvárať samostatné práce aj spoločnú vitrážovú kompozíciu. Pri spoločnej tvorbe sa jednotlivé farebné plochy stretávajú a navzájom ovplyvňujú. Nie je potrebné, aby každá koláž predstavovala konkrétny motív. Aj voľné usporiadanie farebných tvarov môže priniesť zaujímavý výsledok.

Keď sa obraz rozsvieti

Po dokončení umiestnime vitrážové koláže na okno a pozorujeme ich z rôznych strán. Ktoré farby prepúšťajú najviac svetla? Kde sa jednotlivé vrstvy prekrývajú? Ktoré miesta sú najtmavšie? Hotové práce môžeme usporiadať do spoločnej výstavy, ktorá sa počas dňa mení spolu so svetlom prichádzajúcim zvonku. Deti tak zisťujú, že výtvarné dielo nemusí byť určené iba na pozorovanie z jednej strany či za rovnakých podmienok. Svetlo sa môže stať jeho prirodzenou súčasťou.

Tip pre učiteľku

Pri tejto technike odporúčame začať skúmaním jednotlivých materiálov ešte pred samotnou tvorbou. Deti si môžu vyskúšať, ako vyzerá farebný papier na stole, pri okne a pri vzájomnom prekrývaní. Vďaka tomu lepšie porozumejú tomu, prečo sa farby na svetle menia.

Pre predškolákov je vhodná priehľadná samolepiaca fólia, ktorá umožňuje vytvárať koláže bez tekutého lepidla. Pred začiatkom práce ju upevnite na stôl a pripravte menšie kúsky farebných materiálov. Časť papierov môžu deti samy trhať, čo poskytuje priestor na rozvíjanie jemnej motoriky.

Pri mladších deťoch odporúčame pracovať s väčšími kúskami papiera. Drobné tvary sa môžu náročnejšie uchopovať a pri ukladaní na lepivú fóliu krčiť. Postupne môžeme ponúknuť menšie alebo zložitejšie tvary podľa skúseností detí.

Na vytvorenie výrazného svetelného účinku je dôležité používať dostatočne priesvitné materiály. Nie každý farebný papier je vhodný. Hrubé papiere môžu prepúšťať príliš málo svetla, preto odporúčame pred činnosťou vyskúšať ich vlastnosti.

Pri umiestňovaní hotových prác na okno používame upevnenie vhodné na daný povrch. Deti nemusia manipulovať s vysokými oknami ani vystupovať na stoličky. Hotové práce upevňuje dospelý na bezpečne dostupné miesto.

Ak chceme experimentovať so svetlom aj v miestnosti bez dostatočného denného osvetlenia, môžeme použiť bezpečný LED svetelný panel určený na detské aktivity. Dbáme pritom na to, aby deti nepozerali priamo do intenzívneho svetla.

Pri tvorbe ponechajte deťom priestor na vlastné rozhodovanie o farbách, počte vrstiev a ich usporiadaní. Namiesto vytvárania rovnakých obrázkov podľa predlohy ich povzbudzujte k skúmaniu otázkami: Čo sa stane, keď prekryješ dva papiere? Ktorý materiál prepúšťa viac svetla? Ako môžeš vytvoriť tmavšiu farebnú plochu bez použitia čiernej farby?

Od detskej hry k umeniu

Práca s farebným svetlom má vo výtvarnom umení dlhú tradíciu. Jednou z jej najznámejších podôb je vitráž – kompozícia vytvorená z farebných sklenených dielov, ktorými prechádza svetlo. Vitráže sa historicky uplatňovali najmä v architektúre, kde spájali dekoratívnu, obrazovú a svetelnú funkciu. Farebné sklá umiestnené v oknách premieňali prirodzené svetlo a vytvárali výraznú atmosféru interiéru.

Významnou osobnosťou spojenou s umeleckým spracovaním farebného skla bol americký výtvarník Louis Comfort Tiffany (1848 – 1933). Jeho dielne preslávili dekoratívne vitráže a umelecké predmety, v ktorých sa uplatňovala bohatá farebnosť a premenlivé svetelné účinky skla.

Princíp farebných priesvitných plôch využívajú aj súčasní umelci, ktorí pri svojej tvorbe pracujú s papierom, plastovými materiálmi a svetlom. Whitney Museum of American Art približuje tvorbu umelca Raúla de Nievesa, ktorý vytváral farebné okenné kompozície z papiera, dreva, lepidla a tenkých farebných plastových fólií. Jeho práce ukazujú, že účinok vitráže možno dosiahnuť aj bez tradičného skla. Dallas Museum of Art využíva pri výtvarných aktivitách s deťmi podobný princíp skladania hodvábneho papiera a priesvitnej fólie. Jednotlivé vrstvy možno prekrývať, kombinovať a následne umiestniť na okno, kde svetlo zvýrazní ich farebnosť.

Aj keď deti pracujú s jednoduchými papierovými materiálmi, objavujú základný princíp, ktorý využívajú umelci a tvorcovia vitráží – že farba a svetlo môžu spoločne vytvárať obraz. Niekedy totiž farby nepotrebujú štetec ani plátno. Stačí im kúsok priesvitného papiera a svetlo, ktoré nimi prejde.