Čo všetko dokáže prezradiť obyčajná stopa? Keď sa pozrieme na podrážku topánky, objavíme čiary, ryhy, kruhy, štvorčeky a ďalšie drobné vzory. Pri chôdzi ich často ani nevnímame. Stačí však trochu farby a papier, aby sa skrytá štruktúra premenila na viditeľný obraz.

Tlač z reliéfneho povrchu je výtvarný postup založený na prenášaní farby z vyvýšených častí predmetu na papier alebo iný podklad. V našom prípade sa tlačovou formou stáva podrážka gumáka. Jej vystupujúce časti prijímajú farbu a pri pritlačení ju prenášajú na papier, zatiaľ čo hlbšie ryhy môžu zostať neotlačené. Dieťa tak objavuje vzťah medzi povrchom predmetu a stopou, ktorú zanecháva. Skúma tvar, štruktúru, množstvo farby, silu pritlačenia aj možnosti opakovania a kombinovania odtlačkov. Nemusí vytvoriť konkrétny obrázok ani napodobniť predlohu. Z obyčajných stôp môže postupne vzniknúť cesta, vzor, farebná kompozícia alebo celkom nečakaný príbeh.

Najskôr objavujme podrážky

Ešte pred samotným tlačením si s deťmi prezrime podrážky rôznych gumákov. Sú všetky rovnaké? Ktorá má hlboké ryhy? Kde vidíme kruhy, vlnovky alebo štvorčeky? Čím sa líši podrážka veľkej topánky od malej? Deti môžu povrch skúmať zrakom a dotykom. Porovnávajú vzory, hľadajú podobnosti a rozdiely a premýšľajú, akú stopu by jednotlivé podrážky mohli zanechať. Až potom im ponúkneme možnosť svoje predstavy overiť odtlačením.

Čo budeme potrebovať?

• čisté, suché gumáky s výraznejším vzorom podrážky, ideálne staršie a určené na výtvarné tvorenie,

• väčšie hárky pevnejšieho papiera,

• netoxické umývateľné temperové alebo tlačiarenské farby vhodné pre deti,

• hubky, penové valčeky alebo širšie štetce,

• plytké tácky na farby,

• ochrannú podložku na pracovnú plochu,

• handričky, vodu a pomôcky na očistenie podrážok.

Najvhodnejšie sú gumáky s dostatočne výrazným reliéfom. Podrážky musia byť pred použitím dôkladne vyčistené, aby sa na papier neprenášali nečistoty.

Ako na to?

Vyberieme si gumák a pripravíme jeho podrážku na tlačenie. Pomocou hubky alebo penového valčeka nanesieme na vystupujúce časti podrážky tenkú, rovnomernú vrstvu farby. Nemusíme vypĺňať hlboké ryhy – práve rozdiel medzi vyvýšenými a prehĺbenými miestami pomáha vytvárať charakteristický odtlačok. Gumák uchopíme do rúk a podrážku opatrne pritlačíme na papier. Chvíľu podržíme a potom ju zdvihneme priamo nahor, aby sa odtlačok zbytočne nerozmazal. Pozorujeme, čo vzniklo. Ktoré časti vzoru sa preniesli? Vidíme celý tvar podrážky alebo iba jeho časť? Čo by sa stalo, keby sme použili menej farby alebo pritlačili iným spôsobom? Deti môžu odtlačok zopakovať, meniť farby a polohu gumáka alebo vytvárať vlastné kompozície. Hotové práce necháme vyschnúť.

Jedna podrážka – rôzne stopy

Najskôr použijeme jednu podrážku a jednu farbu. Vytvoríme prvý odtlačok. Potom bez pridania ďalšej farby skúšame druhý a tretí. Ako sa odtlačky menia? Je prvý sýtejší než ostatné? Ktoré časti vzoru postupne miznú? Neskôr môžeme na podrážku naniesť nové množstvo farby alebo zmeniť spôsob pritlačenia. Deti objavujú, že aj rovnaký predmet dokáže vytvárať rozličné stopy.

Každý gumák má svoj vzor

Ponúknime deťom niekoľko gumákov s odlišnými podrážkami. Každý zanechá na papieri trochu iný odtlačok. Jeden môže vytvoriť výrazné široké línie, iný drobné štvorčeky či nepravidelné geometrické tvary. Deti môžu skúšať, ktorá stopa patrí ku ktorému gumáku. Namiesto hľadania najkrajšieho odtlačku sa sústreďme na pozorovanie rozdielov medzi jednotlivými povrchmi.

Farebné stopy

Podrážku nemusíme natierať iba jednou farbou. Deti môžu skúšať nanášať rôzne farby na jednotlivé časti reliéfu. Pri odtlačení vzniknú viacfarebné stopy, ktorých podoba závisí od výberu a rozloženia farieb. Môžu tiež vytvárať odtlačky rôznych farieb vedľa seba alebo ich čiastočne prekrývať. Čo sa stane, keď sa modrá stopa stretne so žltou? Ako vyzerá odtlačok, keď naň položíme ďalší? Deti tak skúmajú nielen reliéfny povrch, ale aj farebné vzťahy a vrstvenie.

Cesta, ktorá nikam nemusí viesť

Jednotlivé odtlačky môžeme usporiadať za sebou. Vznikne cesta. Môže byť rovná, kľukatá, prerušovaná alebo sa môže rozvetviť do viacerých smerov. Niekto vytvorí dlhú cestu cez celý papier. Iné dieťa bude stopy otáčať, ukladať do kruhu, prekrývať alebo vytvárať rytmický vzor. Nemusíme deťom určovať, kadiaľ majú ich stopy viesť. Môžeme ich povzbudiť otázkami: "Kam povedie tvoja cesta? Čo sa stane, ak gumák otočíš? Môžu sa dve cesty stretnúť?"

Čo ak odtlačok nie je celý?

Nie každá podrážka sa odtlačí rovnomerne. Niekedy sa prenesie iba časť vzoru. Inde sa farba rozmaže alebo vyplní aj miesta, ktoré mali zostať biele. Takýto výsledok nemusíme považovať za chybu. Skúsme sa s deťmi pozrieť, čo ho mohlo ovplyvniť. Bolo farby priveľa? Bola podrážka príliš mokrá? Posunuli sme gumák pri pritláčaní? Má podrážka nerovnomerný povrch? Deti môžu skúsiť zmeniť množstvo farby alebo spôsob pritlačenia a sledovať, ako sa odtlačok mení.

Tip pre učiteľku

Na výtvarné tvorenie odporúčame používať samostatné, čisté a suché gumáky, ktoré deti počas činnosti nemajú obuté. Farbu nanášame na podrážku hubkou alebo valčekom a gumák následne otláčame rukami. Nenechávajte deti chodiť vo farbou natretých gumákoch po papieri ani po podlahe. Zafarbená podrážka môže byť šmykľavá a hrozí pošmyknutie. Pri menších deťoch môže učiteľka pomôcť s uchopením väčšieho gumáka. Na jednoduchšie otláčanie sú vhodné aj menšie detské gumáky, ktoré sa dobre držia. Pred činnosťou vyskúšajte vhodné množstvo farby na konkrétnej podrážke. Príliš hrubá vrstva môže prekryť jemný vzor, zatiaľ čo veľmi malé množstvo nemusí vytvoriť dobre viditeľný odtlačok. Deťom ponúknite väčší formát papiera, aby mali dostatok priestoru na opakovanie, otáčanie a vrstvenie stôp. A nezabúdajme: cieľom nie je vytvoriť dokonalú stopu. Cieľom je objaviť, ako sa povrch obyčajného predmetu dokáže premeniť na výtvarný obraz.

Od detskej hry k umeniu

Odtlačok nemusí vzniknúť iba pomocou drevenej matrice, linolea či profesionálnej grafickej pomôcky. Výtvarní umelci niekedy využívajú aj predmety každodenného života a skúmajú, akú stopu dokážu zanechať.

Zaujímavým príkladom je americký umelec Robert Rauschenberg (1925 – 2008), ktorý v roku 1953 vytvoril v spolupráci so skladateľom Johnom Cageom dielo Automobile Tire Print. Rauschenberg pripravil dlhý pás papiera a na ulicu nalial farbu. John Cage následne prešiel automobilom cez farbu a papier. Pneumatika zanechala na papieri dlhú čiernu stopu svojho dezénu. Vzniklo dielo, v ktorom sa obyčajná pneumatika stala nástrojom výtvarného vyjadrenia. Obraz nevznikol kreslením ani maľovaním štetcom, ale priamym prenesením stopy predmetu.

Naša aktivita s gumákmi pracuje s podobnou myšlienkou, hoci v jednoduchšej a bezpečnejšej podobe vhodnej pre deti predškolského veku. Deti tiež objavujú, že predmet nemusíme nakresliť, aby sa stal súčasťou obrazu. Môžeme využiť jeho skutočný povrch a nechať ho zanechať vlastnú stopu. Keď pritláčajú podrážku na papier, skúmajú základné princípy grafickej tvorby – vzťah medzi tlačovou formou, farbou, tlakom a výsledným odtlačkom.

Niekedy stačí obyčajná podrážka, aby sme objavili, že aj veci každodenného života môžu rozprávať svoj vlastný výtvarný príbeh.