Ako dieťa vyjadruje svoje myšlienky a vytvára súvislú výpoveď? Reč umožňuje dieťaťu pomenovať to, čo vidí, prežíva a potrebuje, komunikovať s ostatnými, klásť otázky, vysvetľovať, opisovať a rozprávať. V predškolskom veku sa postupne rozvíja nielen výslovnosť a slovná zásoba, ale aj schopnosť správne tvoriť vety, používať gramatické tvary a spájať jednotlivé myšlienky do zrozumiteľnej a súvislej výpovede. Súvislé rozprávanie patrí medzi komplexné komunikačné činnosti. Dieťa pri ňom musí súčasne pracovať s obsahom aj jazykom – vybaviť si potrebné slová, vytvoriť vetu, gramaticky ju usporiadať, zachovať významové súvislosti a zároveň myslieť na to, čo chce povedať ďalej. Pri pozorovaní preto nejde iba o to, koľko dieťa rozpráva. Dôležité je všímať si, ako svoje myšlienky vyjadruje, aké slová a vety používa, či mu druhý človek rozumie a ako dokáže svoju výpoveď rozvíjať.

KEDY POUŽIŤ TENTO NÁSTROJ?

Nástroj využite vtedy, keď vás pri bežnej komunikácii dieťaťa niečo zaujme a chcete sa na jeho rečový prejav pozrieť cielenejšie. Môže vám pomôcť napríklad vtedy, keď dieťa:

• komunikuje prevažne jednoslovne alebo veľmi krátkymi vetami,
• má ťažkosti vyjadriť, čo chce povedať,
• často hľadá slová alebo používa veľmi obmedzenú slovnú zásobu,
• vytvára vety, ktorým je pre gramatickú stavbu ťažšie porozumieť,
• má výraznejšie ťažkosti s výslovnosťou,
• pri rozprávaní často preskakuje medzi udalosťami a poslucháč sa v jeho výpovedi stráca,
• má problém prerozprávať jednoduchý zážitok alebo udalosť,
• ťažšie nadväzuje na výpoveď druhého človeka,
• potrebuje veľké množstvo pomocných otázok, aby dokázalo pokračovať v rozprávaní,
• alebo chcete sledovať, ako sa jeho reč a komunikačné schopnosti v čase vyvíjajú.

Začnite prirodzeným pozorovaním. Cielené jazykové a rozprávačské aktivity využite až vtedy, keď potrebujete svoje pozorovanie doplniť.

ČO SI MÔŽETE VŠIMNÚŤ V BEŽNÝCH SITUÁCIÁCH

Dieťa pozorujte počas voľnej hry, rozhovoru s kamarátmi, ranného kruhu, dramatickej hry, spoločného čítania, rozprávania zážitkov alebo pri riešení bežných situácií v triede. Všímajte si napríklad, či je jeho reč pre okolie zrozumiteľná, ako vyslovuje jednotlivé hlásky a slabiky, akú slovnú zásobu používa, či pomenúva osoby, predmety, vlastnosti, činnosti a vzťahy medzi nimi, ako tvorí a rozvíja vety, či používa primerané gramatické tvary, či dokáže opísať udalosť a zachovať jej základnú postupnosť, ako nadväzuje na predchádzajúcu výpoveď a či prispôsobuje svoje vyjadrenie komunikačnej situácii.

VYBERTE VEK DIEŤAŤA

3–4 roky

Čo pozorujem

Všímajte si, či dieťa:

☐ spontánne komunikuje s dospelým alebo deťmi,

☐ dokáže slovne vyjadriť jednoduchú potrebu, zážitok alebo myšlienku,

☐ pomenúva známe osoby, predmety a činnosti,

☐ používa jednoduché vety,

☐ postupne rozširuje svoje výpovede o ďalšie informácie,

☐ odpovedá na jednoduché otázky súvisiace s tým, čo práve prežíva alebo vidí,

☐ rozumie jednoduchému slovnému pokynu,

☐ dokáže aspoň krátko hovoriť o udalosti alebo zážitku,

☐ pokúša sa nadviazať na výpoveď druhého človeka,

☐ je jeho reč v bežných situáciách pre známeho poslucháča zrozumiteľná.

Nie ste si istí? Vyskúšajte

Čo sa stalo?

Využite jednoduchú udalosť, ktorú dieťa práve zažilo: "Povedz mi, čo sa stalo."

Všímajte si: či dieťa začne rozprávať spontánne, koľko informácií uvedie, ako vytvára vety a koľko podpory otázkami potrebuje.

Čo vidíš?

Ponúknite dieťaťu obrázok s jednoduchou dejovou situáciou.

Všímajte si: čo dieťa pomenúva, aké slová používa a či zostáva pri pomenovávaní alebo už spája osoby, predmety a činnosti do viet.

4–5 rokov

Čo pozorujem

Všímajte si, či dieťa:

☐ dokáže vyjadriť myšlienku vo viacerých nadväzujúcich vetách,

☐ používa rozmanitejšiu slovnú zásobu,

☐ pomenúva osoby, predmety, činnosti a ich vlastnosti,

☐ používa rôzne slovné druhy vo svojej spontánnej reči,

☐ vytvára gramaticky čoraz presnejšie vety,

☐ dokáže opísať jednoduchú udalosť alebo vlastný zážitok,

☐ zachováva základnú súvislosť medzi jednotlivými časťami výpovede,

☐ reaguje na otázky a dokáže svoju odpoveď ďalej rozvinúť,

☐ počúva výpoveď druhého človeka a primerane na ňu reaguje,

☐ dokáže pokračovať v jednoducho začatom príbehu.

Nie ste si istí? Vyskúšajte

Dokonči príbeh

Začnite krátky príbeh a v zaujímavom okamihu sa zastavte: "Čo myslíš, čo sa stalo potom?"

Všímajte si: či dieťa nadviaže na predchádzajúci dej, ako rozvíja vlastnú myšlienku, aké vety používa a či potrebuje pomocné otázky.

Porozprávaj mi o tom

Využite fotografiu, kresbu alebo zážitok dieťaťa.

Všímajte si: či dieťa dokáže prekročiť jednoduché pomenovanie a vytvoriť niekoľko významovo prepojených viet.

5–6 rokov

Čo pozorujem

Všímajte si, či dieťa:

☐ dokáže vytvoriť dlhšiu súvislú výpoveď,

☐ vyjadruje svoje myšlienky zrozumiteľne aj bez množstva pomocných otázok,

☐ používa primerane pestrú slovnú zásobu,

☐ využíva rôzne slovné druhy a rozvíja nimi svoju výpoveď,

☐ tvorí jednoduché aj zložitejšie vety,

☐ používa gramatické tvary čoraz presnejšie,

☐ dokáže opísať alebo prerozprávať udalosť v zrozumiteľnom poradí,

☐ zachováva základnú dejovú a významovú súvislosť,

☐ dokáže nadviazať na výpoveď iného dieťaťa,

☐ dokáže príbeh rozvinúť a primerane ho ukončiť,

☐ dokáže podľa potreby svoju výpoveď doplniť alebo spresniť, keď mu poslucháč nerozumie.

Nie ste si istí? Vyskúšajte

Čarovné klbko

Deti spoločne vytvárajú príbeh. Dieťa počas rozprávania odmotáva farebný úsek vlny až po uzlík. Pri uzlíku jeho časť rozprávania končí a v príbehu pokračuje ďalšie dieťa.

Všímajte si: či dieťa počúva predchádzajúceho rozprávača, dokáže na jeho výpoveď významovo nadviazať, ako dlho dokáže samostatne rozprávať, akú slovnú zásobu a vety používa, či zachováva dejovú súvislosť a koľko podpory učiteľky potrebuje.

Rozprávanie môžete nahrať na diktafón. Nahrávka umožní vrátiť sa k rečovému prejavu dieťaťa aj neskôr a podrobnejšie si všimnúť javy, ktoré počas živého rozhovoru ľahko uniknú.

Príbeh podľa obrázkov

Ponúknite dieťaťu niekoľko obrázkov zobrazujúcich jednoduchý dej.

Všímajte si: ako usporiada udalosti, či medzi nimi vytvára významové súvislosti, akým spôsobom spája vety a či dokáže príbeh ukončiť.

ZAZNAMENAJTE SI POZOROVANIE

Pri reči nezaznamenávajte iba všeobecné hodnotenia typu "rozpráva pekne", "má slabšiu slovnú zásobu" alebo "nevie rozprávať príbeh". Oveľa väčšiu hodnotu má konkrétny prejav dieťaťa a situácia, v ktorej vznikol. Ak je to možné, zapíšte si krátku autentickú výpoveď dieťaťa alebo využite zvukovú nahrávku. Tá umožňuje spätne sledovať napríklad výslovnosť, gramatickú stavbu výpovede, slovnú zásobu, používanie slovných druhov, charakter a dĺžku viet, nadväznosť viet a celkovú súvislosť rozprávania.

Nahrávka má veľkú výhodu: učiteľka sa počas samotnej aktivity môže sústrediť na dieťa a komunikáciu s ním a rečový prejav analyzovať až neskôr.

Výkon dieťaťa však môže ovplyvniť téma, únava, ostych, momentálna nálada, vzťah k poslucháčovi, záujem o činnosť či skúsenosť s rozprávaním. Preto má väčšiu výpovednú hodnotu opakované pozorovanie v rôznych prirodzených situáciách než jedna izolovaná výpoveď. 

Nehľadáme dokonalú reč. Pozorujeme, ako dieťa komunikuje a ako sa jeho schopnosť vyjadrovať myšlienky postupne rozvíja.

AKO POZOROVANIE VYHODNOTIŤ

Rovnako ako pri ostatných pozorovacích nástrojoch nevytvárajte celkové bodové skóre. 

Je reč dieťaťa zrozumiteľná?

Všímajte si výslovnosť v prirodzenej reči a to, do akej miery dieťaťu rozumejú dospelí a deti v bežných komunikačných situáciách.

Akú slovnú zásobu dieťa používa?

Nejde iba o počet slov. Sledujte pestrosť slovnej zásoby a to, či dieťa dokáže vybrať slová, ktoré presne vyjadrujú jeho myšlienku.

Ako dieťa tvorí vety?

Všímajte si dĺžku a stavbu viet, používanie gramatických tvarov a to, či sa s pribúdajúcimi skúsenosťami jeho vety rozvíjajú.

Dokáže vytvoriť súvislú výpoveď?

Sledujte, či jednotlivé myšlienky na seba nadväzujú, či poslucháč rozumie tomu, o čom dieťa rozpráva, a či dieťa dokáže udalosť alebo príbeh postupne rozvinúť.

Dokáže nadviazať na druhého?

Komunikácia nie je iba samostatné rozprávanie. Všímajte si, či dieťa počúva, reaguje na obsah výpovede druhého a dokáže naň primerane nadviazať.

Mení sa jeho reč skúsenosťou?

Porovnávajte prejavy dieťaťa v čase, nie dieťa s ostatnými deťmi. Krátke zvukové nahrávky môžu byť v tomto smere veľmi užitočným podkladom.

ČO ĎALEJ?

🟢 Komunikačné schopnosti sa prirodzene rozvíjajú

Dieťa sa zapája do komunikácie, dokáže vyjadriť svoje potreby a myšlienky a jeho slovná zásoba, vety a schopnosť rozprávať sa postupne rozvíjajú. Pokračujte v prirodzených rozhovoroch, spoločnom čítaní, rozprávaní zážitkov, dramatickej hre a tvorení príbehov.

🟡 Niektoré prejavy ma zaujali

Pri určitých situáciách dieťa potrebuje výraznejšiu podporu, jeho výpovede zostávajú nápadne krátke, ťažšie hľadá slová, má problém vytvoriť zrozumiteľnú vetu alebo súvislejšie porozprávať jednoduchú udalosť. Pozorujte ho ďalej v rôznych situáciách a zaznamenávajte konkrétne prejavy a ich zmenu v čase.

🔴 Ťažkosti sú výrazné a opakujú sa

Ak sa výrazné ťažkosti opakovane prejavujú v rôznych komunikačných situáciách, dlhodobo pretrvávajú alebo dieťaťu sťažujú dorozumievanie a zapájanie sa do bežných činností, zaznamenajte konkrétne situácie a prejavy. Zistenia je vhodné citlivo komunikovať s rodičom. Podľa charakteru a pretrvávania ťažkostí môže byť vhodné odborné posúdenie reči a komunikačných schopností. Pedagogické pozorovanie samo osebe neurčuje diagnózu.

AKO DIEŤA PODPORIŤ

Reč a komunikáciu nerozvíjame iba pri riadenej jazykovej aktivite. Najväčší priestor poskytujú každodenné zmysluplné rozhovory a situácie, v ktorých má dieťa skutočný dôvod hovoriť. Ponúkajte deťom príležitosti na rozhovor, rozprávanie vlastných zážitkov, spoločné čítanie a rozhovor o príbehu, opisovanie obrázkov a udalostí, dramatickú a rolovú hru, vymýšľanie príbehov a ich pokračovaní, prerozprávanie udalostí, vysvetľovanie vlastného postupu či spoločné riešenie problémov. Dospelý môže dieťa podporovať otázkami, ale nemal by jeho rozprávanie preberať zaň. Doprajte mu čas na premyslenie a dokončenie výpovede.

AKO ZVYŠOVAŤ NÁROČNOSŤ

Postupujte napríklad takto:

pomenovanie

↓

jednoduchá veta

↓

rozvinutejšia veta

↓

niekoľko významovo prepojených viet

↓

opis udalosti alebo vlastného zážitku

↓

prerozprávanie jednoduchého deja

↓

pokračovanie v začatom príbehu

↓

samostatné súvislé rozprávanie

↓

nadviazanie na príbeh vytvorený iným dieťaťom

Pri zvyšovaní náročnosti nepridávajte naraz príliš veľa požiadaviek. Dieťa, ktoré ešte potrebuje pomoc pri vytváraní niekoľkých nadväzujúcich viet, nemusí súčasne zvládnuť dlhý príbeh, presnú dejovú postupnosť a úplne samostatné rozprávanie.