Po daždi sa suché chodníky a lesné cestičky často menia na blatisté miesta. Zemina tmavne, mäkne a niekedy sa nám dokonca lepí na topánky. Čo sa deje s pôdou, keď do nej prenikne voda, a prečo sa niekedy zmení na husté, lepkavé blato? Pripravte si zeminu, vodu a niekoľko väčších nádob a spoločne s deťmi preskúmajte, ako množstvo pridanej vody ovplyvňuje vlastnosti pôdy. Zistite, kedy je zemina sypká, kedy sa z nej stáva blato a prečo sa doň môže zaboriť aj gumák.

Postup

1. Pripravíme si bádateľské stanovište

Na školskom dvore alebo v záhrade si vyberieme vhodné miesto na skúmanie. Pripravíme tri väčšie nádoby a do každej nasypeme približne rovnaké množstvo suchej zeminy. Deti si zeminu prezrú a pomocou lopatky vyskúšajú, ako sa správa. Pozorujú jej farbu, štruktúru a sypkosť.

2. Najskôr si tipneme

Spoločne premýšľame, čo sa stane, keď do suchej zeminy pridáme vodu. Zostane sypká alebo sa zmení? Bude sa dať miešať? Začne sa lepiť na lopatku? Deti vyslovia svoje predpoklady.

3. Pridáme trochu vody

Do prvej nádoby pomaly prilejeme malé množstvo vody a zeminu premiešame. Pozorujeme, ako postupne tmavne a začína sa spájať. Skúmame, či sa ešte rozsýpa, alebo už dokáže držať pohromade.

4. Vytvoríme husté blato

Do druhej nádoby pridáme viac vody a zeminu dôkladne premiešame. Sledujeme, ako vzniká vlhká, mäkká a hustá zmes. Pomocou lopatky skúšame, či sa blato lepí, či sa dá tvarovať a ako ľahko sa z neho lopatka vyťahuje.

5. Pripravíme riedke blato

Do tretej nádoby nalejeme ešte viac vody. Zeminu premiešame a pozorujeme, ako sa mení jej konzistencia. Vytvorená zmes je redšia a pri pohybe lopatkou sa ľahšie rozlieva. Porovnávame ju s hustým blatom a mierne navlhčenou zeminou.

6. Vyskúšame malý gumák

Teraz prichádza najväčšie dobrodružstvo! Do jednotlivých nádob postupne postavíme malý detský gumák. Jemne ho zatlačíme do pripravených zmesí približne rovnakou silou a pozorujeme, ako hlboko sa zaborí. Potom sa ho pokúsime vytiahnuť.

Kde sa gumák zabáral najviac? V ktorej zmesi sa vyťahoval najťažšie? Zostalo na ňom blato? Správal sa vo všetkých nádobách rovnako?

7. Spoločne vyhodnotíme pokus

Postavíme nádoby vedľa seba a porovnáme výsledky nášho skúmania. Ktorá zemina bola najsypkejšia? Ktoré blato bolo najhustejšie? Ktoré sa najviac lepilo na lopatku alebo gumák? Ktorá zmes bola najredšia? Vrátime sa k pôvodným predpokladom detí a spoločne zhodnotíme, čo sme objavili.

Čo sme objavili?

• Suchá zemina je často sypká a jej čiastočky sa ľahko oddeľujú.

• Keď do zeminy pridáme vodu, mení sa jej vzhľad, vlhkosť aj konzistencia.

• Navlhčená zemina býva tmavšia než suchá.

• Pri vhodnom množstve vody sa čiastočky zeminy začnú spájať a môžu vytvoriť mäkkú, súdržnú zmes.

• Keď pridáme viac vody, môže vzniknúť husté a lepkavé blato.

• Pri ďalšom pridávaní vody sa zmes môže stať redšou a ľahšie sa rozlievať.

• Množstvo vody ovplyvňuje vlastnosti vzniknutého blata.

• Rôzne druhy pôdy sa po zmiešaní s vodou môžu správať odlišne.

• Gumák sa môže do mäkkej zeminy alebo blata zaboriť.

• Niektoré blatisté zmesi sa na gumák prichytávajú viac ako iné.

• To, ako hlboko sa gumák zaborí a ako ľahko sa vyťahuje, závisí od vlastností zmesi aj od spôsobu, akým ho do nej zatlačíme.

Prečo sa to deje?

Pôda sa skladá z množstva drobných minerálnych čiastočiek, organických látok, vzduchu a vody. Keď je suchá, jej čiastočky sa často ľahko oddeľujú a zemina sa môže rozsýpať. Keď do pôdy pridáme vodu, voda preniká do priestorov medzi jednotlivými čiastočkami. Postupne mení spôsob, akým na seba pôsobia, a tým aj vlastnosti celej zmesi. Pri menšom množstve vody môže zemina začať držať pohromade. Ak obsahuje dostatok jemných ílovitých čiastočiek, po navlhčení sa môže stať plastickou a lepkavou. Pri ďalšom pridávaní vody môže vzniknúť redšie blato, ktoré sa ľahšie rozlieva. Dôležité je aj zloženie pôdy. Piesočnatá pôda sa správa inak než pôda s vyšším obsahom ílu. Preto nemusí každá zemina po pridaní rovnakého množstva vody vytvoriť rovnako husté alebo lepkavé blato. Keď na mäkkú a mokrú pôdu pôsobíme tlakom, napríklad podrážkou gumáka, môže sa zdeformovať a gumák sa do nej zaborí. Blato sa zároveň môže prichytiť na jeho povrch. Pri vyťahovaní potom musíme prekonať odpor okolitej zmesi. Jeho veľkosť závisí od viacerých faktorov vrátane súdržnosti, hustoty a množstva vody v pôde.

Pre deti jednoducho: Keď je zem suchá, často sa drobí a rozsýpa. Keď do nej pridáme vodu, začne byť vlhká, mäkká a môže sa lepiť. Tak vzniká blato! Niekedy je husté, inokedy riedke. Ak je pôda veľmi mäkká a lepkavá, gumák sa do nej môže zaboriť a vytiahnuť ho môže byť poriadna námaha.

Porozprávajte sa

Počas pokusu aj po jeho skončení sa môžete s deťmi rozprávať:

• Aká bola zemina predtým, než sme do nej pridali vodu?

• Čo sa zmenilo, keď sme ju navlhčili?

• Zmenila zemina farbu?

• Rozsýpala sa mokrá zemina rovnako ako suchá?

• Čo sa stalo, keď sme pridali viac vody?

• Ktorá zmes bola najhustejšia?

• Ktorá sa najľahšie rozlievala?

• Ktoré blato sa najviac prichytávalo na lopatku?

• Dokázali sme z niektorej zmesi vytvoriť guľôčku?

• V ktorej nádobe sa gumák zaboril najhlbšie?

• Z ktorého blata sa gumák vyťahoval najťažšie?

• Prečo odvážny gumák v rozprávke uviazol?

• Čo sa stane s blatom, keď prestane pršať a zasvieti slnko?

Tip: Skôr než deti vložia gumák do jednotlivých nádob, nechajte ich odhadnúť, v ktorej zmesi sa zaborí najhlbšie a z ktorej sa bude vyťahovať najťažšie. Svoje predpoklady môžu vyjadriť slovne, ukázaním alebo umiestnením obrázka gumáka k vybranej nádobe. Po skončení skúmania sa k nim spoločne vráťte.

Čo si dieťa precvičuje?

Pri tomto pokuse si dieťa prirodzene rozvíja:

• pozorovanie vlastností suchej a vlhkej pôdy,

• rozlišovanie medzi suchou zeminou a blatom,

• vytváranie predpokladov a ich overovanie,

• experimentovanie s rôznym množstvom vody,

• porovnávanie hustoty, konzistencie a lepivosti zmesí,

• skúmanie zmien prírodných materiálov po pridaní vody,

• rozpoznávanie vzťahu medzi množstvom vody a vlastnosťami pôdy,

• pozorovanie zabárania predmetov do mäkkého materiálu,

• porovnávanie výsledkov pri rovnakých a odlišných podmienkach,

• jednoduché triedenie a usporadúvanie podľa pozorovaných vlastností,

• chápanie jednoduchých príčin a následkov,

• zmyslové vnímanie pri skúmaní prírodných materiálov,

• jemnú aj hrubú motoriku pri naberaní, nalievaní a miešaní,

• koordináciu pohybov a priestorovú orientáciu,

• spoluprácu a komunikáciu pri spoločnom bádaní,

• formulovanie vlastných pozorovaní a záverov,

• slovnú zásobu – pôda, zemina, blato, suchý, vlhký, mokrý, sypký, mäkký, hustý, riedky, lepkavý, miešať, rozlievať, zabárať sa,

• základy bádateľského a prírodovedného myslenia.

Skúste ešte...

Dokážeme vytvoriť blato, ktoré drží tvar?

Pripravte zeminu s rôznym množstvom vody. Pomocou lopatky alebo rukami v ochranných rukaviciach skúste z jednotlivých zmesí vytvoriť malú guľôčku alebo kopček. Ktorá zmes drží tvar najlepšie? Ktorá sa rozsýpa a ktorá sa rozlieva?

Ktorá pôda vytvorí najlepivejšie blato?

Pripravte piesok, záhradnú zeminu a ílovitú pôdu. Do každej pridajte rovnaké množstvo vody a premiešajte. Pozorujte, ktorá zmes drží pohromade, ktorá sa najviac lepí na lopatku a ktorá sa ľahko rozsýpa.

Dokážeme v blate zanechať stopu?

Do hustého blata opatrne zatlačte podrážku malého gumáka a potom ho zdvihnite. Zostala v blate stopa? Je hlboká alebo plytká? Skúste to isté aj v redšom blate a porovnajte výsledky. Kde zostane odtlačok najvýraznejší?

Čo sa stane, keď blato vyschne?

Na dve rovnaké podložky rozotrite približne rovnaké množstvo blata. Jednu položte na slnečné miesto a druhú do tieňa. Po niekoľkých hodinách pozorujte, ako sa mení farba, vlhkosť a tvrdosť blata. Kde vyschlo rýchlejšie?

Dokážeme blato znovu zmäkčiť?

Nechajte malé množstvo blata vyschnúť. Potom doň postupne pridávajte vodu. Pozorujte, či sa opäť stáva mäkkým a či sa jeho časti dajú znovu spojiť. Čo sa zmenilo po pridaní vody?

Kde po daždi vzniká najviac blata?

Vyberte sa na školský dvor alebo do záhrady po daždi. Z bezpečného miesta pozorujte, kde zostáva zem suchšia a kde sa vytvorilo blato. Porovnajte trávnatú plochu, pôdu pod stromom a odkrytú zeminu. Prečo nie sú všetky miesta rovnako mokré?

Metodická poznámka pre pedagóga

Pokus odporúčame realizovať vonku, na školskom dvore alebo v záhrade. Veľké plastové nádoby poskytujú deťom dostatok priestoru na miešanie zeminy, nalievanie vody aj skúmanie zabárania gumáka.

Na experimentovanie používame čistú, vopred pripravenú zeminu z bezpečného zdroja. Vyhýbame sa pôde znečistenej zvieracími výkalmi, chemickými látkami, sklom alebo ostrými predmetmi. Deti pracujú pod dohľadom dospelého a po skončení pokusu si dôkladne umyjú ruky mydlom a vodou.

Pri skúmaní gumáka je vhodné, aby ho deti do blata vkladali rukami, nie aby do nádob vstupovali. Predídeme tak pošmyknutiu a zároveň môžeme lepšie sledovať a porovnávať, ako sa gumák zabára do jednotlivých zmesí.

Ak chceme porovnávať vplyv množstva vody, používame rovnaký druh zeminy a do každej nádoby nasypeme približne rovnaké množstvo. Meníme iba množstvo pridanej vody. Gumák skúšame zatláčať približne rovnakým spôsobom, aby boli pozorovania porovnateľné.

Pri mladších deťoch sa sústredíme predovšetkým na zmyslové skúmanie, pozorovanie viditeľných zmien a jednoduché pomenúvanie vlastností. Staršie deti už môžu odhadovať výsledky, porovnávať množstvá vody, zaznamenávať pozorovania a hľadať súvislosti medzi množstvom vody a vlastnosťami vzniknutého blata.