Čo dokáže jeden malý kúsok papiera? Možno ešte nič nepripomína. Keď však vedľa neho položíme ďalší, potom ďalší a ďalší, postupne sa začnú spájať do farebných plôch, tvarov a obrazov. Papierová mozaika je výtvarná technika inšpirovaná klasickou mozaikou. Namiesto kamienkov, skla či keramických dielikov používame malé kúsky farebného papiera, ktoré skladáme a lepíme vedľa seba na podklad.

V materskej škole nemusíme vytvárať pravidelné štvorčeky. Práve naopak – trhané a nepravidelné kúsky dávajú detským prácam prirodzenosť a originalitu. Pri tvorbe mozaiky dieťa pracuje s množstvom malých častí, z ktorých postupne vytvára väčší celok. Vyberá farby, porovnáva veľkosť kúskov, otáča ich, hľadá vhodné miesto a rozhoduje sa, ktoré časti uloží vedľa seba. Rozvíja tak jemnú motoriku, koordináciu oka a ruky, vnímanie farieb, tvarov, plochy a vzájomných vzťahov medzi časťou a celkom. Veľmi dôležitý je však aj samotný proces skladania. Dieťa nemusí hneď vedieť, kam ktorý kúsok patrí. Môže skúšať, presúvať a meniť svoju kompozíciu.

Čo budeme potrebovať?

• pevnejší papier alebo výkres ako podklad,
• farebné papiere,
• ručne maľované papiere,
• zvyšky baliaceho alebo hodvábneho papiera,
• detské nožnice,
• lepidlo vhodné pre deti,
• ceruzku alebo voskovku na prípadné naznačenie základného tvaru.

Výborným materiálom sú aj zvyšky papierov z predchádzajúceho výtvarného tvorenia. Papierová mozaika tak môže byť príležitosťou znovu využiť materiál, ktorý by sme inak vyhodili.

Trháme namiesto strihania

Pri mladších deťoch pokojne odložíme nožnice. Papier môžu trhať rukami na väčšie kúsky. Každý bude trochu iný – jeden hranatý, druhý úzky, ďalší zaoblený. Práve nepravidelnosť môže byť výtvarne veľmi zaujímavá. Trhanie papiera je zároveň samostatnou skúsenosťou. Dieťa zisťuje, že papier sa pri trhaní nespráva vždy tak, ako očakávalo. Aj náhodne vzniknutý tvar môžeme vo výtvarnej práci využiť.

Farebná ryba

Jednoduchým námetom môže byť veľká ryba. Na papieri naznačíme iba jej základný obrys alebo necháme dieťa vytvoriť tvar samostatne. Telo postupne vypĺňame kúskami papiera. Nemusíme použiť jednu farbu. Ryba môže mať modré, zelené, žlté, ružové aj oranžové "šupiny". Chvost a plutvy môžeme vytvoriť z väčších dielikov. Medzi jednotlivými kúskami ponecháme drobné medzery. Vznikne tak farebný mozaikový obraz, v ktorom je stále dobre viditeľné, že celok pozostáva z množstva samostatných častí.

Mozaika nemusí nič zobrazovať

Papierová mozaika nemusí byť ryba, kvet ani strom. Deťom môžeme pripraviť papiere niekoľkých farieb a nechať ich vytvárať iba farebné plochy, pásy, kruhy, vlny alebo rytmické kompozície. Skúsme napríklad pracovať iba s dvoma farbami. Alebo zoradiť kúsky od svetlých po tmavé. Môžeme vytvoriť kruh, ktorý sa postupne rozrastá od stredu papiera. Takáto abstraktná tvorba pomáha dieťaťu sústrediť sa na farbu, rytmus, opakovanie a usporiadanie plochy.

Vytvorme si vlastné mozaikové dieliky

Namiesto hotového farebného papiera si môžeme materiál najskôr sami vytvoriť. Na väčšie papiere deti maľujú škvrny, pruhy, bodky alebo farebné prechody. Môžu ich potlačiť, pokresliť voskovkou alebo vytvoriť rôzne štruktúry. Po zaschnutí papiere roztrháme na menšie časti. Každý mozaikový dielik tak bude trochu iný. Výsledná práca nebude pôsobiť ako obraz vytvorený z rovnakých farebných štvorčekov, ale ako bohatá výtvarná kompozícia z vlastnoručne vytvoreného materiálu.

Hráme sa s medzerou

Pri mozaike je zaujímavý nielen farebný papier, ale aj priestor medzi jednotlivými dielikmi. Skúsme ich raz ukladať tesne vedľa seba. Potom medzi nimi nechajme väčšie medzery. Čo sa zmenilo? Ak použijeme tmavší podklad a svetlé papieriky, medzery medzi nimi môžu vytvoriť výraznú sieť línií. Deti tak objavujú, že súčasťou obrazu môže byť aj prázdne miesto medzi tvarmi.

Spoločná mozaika

Papierová mozaika je vhodná aj na spoločné tvorenie. Na veľký formát papiera môžeme vytvoriť jednoduchý základ – napríklad veľký kruh, strom, záhradu alebo abstraktnú farebnú plochu. Každé dieťa pridáva vlastné papierové dieliky. Postupne sledujeme, ako sa jednotlivé malé zásahy spájajú do jedného spoločného obrazu. Pri takejto práci krásne vynikne samotný princíp mozaiky: Množstvo malých častí vytvára jeden veľký celok.

Papierová mozaika alebo koláž?

Tieto techniky sú si blízke, pretože pri oboch lepíme papier na podklad. Rozdiel je najmä v spôsobe, akým s kúskami pracujeme. Pri koláži môžeme kombinovať rôzne materiály, obrázky, veľké aj malé tvary a voľne ich vrstviť či prekrývať. Pri papierovej mozaike vytvárame obraz alebo farebnú plochu postupným ukladaním množstva menších dielikov vedľa seba. Charakteristický je práve rytmus jednotlivých častí a medzery medzi nimi. Pri detskej tvorbe však nemusíme tieto hranice vnímať príliš striktne. Techniky sa môžu prirodzene prelínať.

Mozaika vo výtvarnom umení

Mozaika má veľmi dlhú históriu. Umelecké obrazy a ornamenty sa po stáročia vytvárali skladaním množstva drobných kúskov kameňa, keramiky či skla. S mozaikami sa stretávame v antickom umení, v byzantských chrámoch aj v neskoršej architektúre a vo verejnom priestore.

Pri papierovej mozaike tento historický princíp prenášame do podoby vhodnej pre malé deti. Nepotrebujeme tvrdé ani ostré materiály. Farebný papier nám umožní preskúmať rovnakú základnú myšlienku bezpečným a tvorivým spôsobom: Veľký obraz nemusíme namaľovať jedným ťahom. Môžeme ho postupne poskladať z množstva malých kúskov.