Prečo sa listy na stromoch pohybujú, aj keď sa ich nikto nedotýka? Čo rozhýbe vrtuľku, rozhojdá konáre stromov alebo odfúkne farebný list ponad chodník? Vietor nevidíme, no jeho prítomnosť môžeme cítiť a pozorovať všade okolo nás. Čo vlastne vietor je a odkiaľ sa berie?

Postup

1. Pripravíme si predmety

Na stôl alebo podložku rozložíme suché listy, pierko, kamienok a papierovú guľôčku. Predmety umiestnime vedľa seba tak, aby mali dostatok priestoru na pohyb.

2. Najskôr si tipneme

Spoločne si prezrieme všetky predmety. Zamyslíme sa nad tým, ktoré z nich dokáže vietor rozhýbať a ktoré zostanú na mieste. Deti vyslovia svoje predpoklady.

3. Vytvoríme vlastný vietor

Vezmeme papierový vejár a začneme ním pomaly mávať smerom k predmetom. Pozorne sledujeme, čo sa deje. Ktorý predmet sa pohol ako prvý? Pohli sa všetky predmety?

4. Vyskúšame silnejší vietor

Vejárom začneme mávať rýchlejšie. Pozorujeme, či sa predmety pohybujú inak ako predtým. Skúsime tiež vejár priblížiť a vzdialiť. Zmení sa niečo?

5. Porovnáme pohyb predmetov

Postupne skúšame každý predmet samostatne. Pozorujeme, ktorý sa pohne najľahšie, ktorý sa posunie najďalej a ktorý zostane na mieste. Skúmame, ako sa správajú rôzne predmety pri rovnakom prúdení vzduchu.

6. Spoločne vyhodnotíme pokus

Porovnáme výsledky s našimi pôvodnými predpokladmi. Podarilo sa nám rozhýbať predmety bez toho, aby sme sa ich dotkli? Ktoré predmety nášmu vetru odolali? Spoločne prichádzame na to, že aj keď vzduch nevidíme, môžeme pozorovať jeho účinky.

Čo sme objavili?

• Vzduch nevidíme, ale môžeme pozorovať jeho účinky.

• Keď mávame papierovým vejárom, rozhýbeme vzduch okolo seba a vytvoríme prúdenie vzduchu.

• Prúdiaci vzduch dokáže uviesť do pohybu rôzne predmety aj bez toho, aby sme sa ich priamo dotkli.

• Nie všetky predmety sa pri rovnakom prúdení vzduchu pohybujú rovnako.

• Pierko a suchý list sa zvyčajne rozhýbu ľahšie ako kamienok.

• Keď vejárom mávame rýchlejšie, môžeme vytvoriť silnejšie prúdenie vzduchu.

• Keď vejár priblížime k predmetom, môžeme pozorovať zmenu ich pohybu.

• To, ako ľahko sa predmet pohne, závisí nielen od jeho hmotnosti, ale aj od tvaru, veľkosti, povrchu a sily prúdiaceho vzduchu.

• Vietor môže predmety posúvať, otáčať, nadvihovať alebo odnášať.

Prečo sa to deje?

Vzduch je všade okolo nás, aj keď ho nevidíme. Keď mávame papierovým vejárom, uvádzame vzduch do pohybu. Pohybujúci sa vzduch prúdi smerom k predmetom a pôsobí na ne silou. Ak je táto sila dostatočná na prekonanie odporu, ktorý bráni predmetu v pohybe, predmet sa začne posúvať, kotúľať alebo nadvihovať.

Rôzne predmety reagujú na prúdenie vzduchu odlišne. Pierko má malú hmotnosť a veľkú plochu vzhľadom na svoju hmotnosť, preto ho dokáže rozhýbať aj slabé prúdenie vzduchu. Suchý list sa môže posúvať, otáčať alebo poletovať. Papierová guľôčka sa môže kotúľať po podložke. Kamienok má zvyčajne väčšiu hmotnosť a pri rovnakom prúdení vzduchu zostáva na mieste.

Dôležitá je aj sila prúdenia vzduchu. Keď vejárom pohybujeme rýchlejšie, spravidla vytvárame intenzívnejšie prúdenie, ktoré dokáže rozhýbať aj predmety, ktoré sa pri slabšom prúdení nepohli. Výsledok však závisí aj od vzdialenosti vejára, smeru prúdenia a vlastností predmetov.

V prírode vzniká vietor predovšetkým v dôsledku rozdielov tlaku vzduchu. Slnko ohrieva zemský povrch nerovnomerne, čím prispieva k vzniku teplotných a tlakových rozdielov. Vzduch sa potom pohybuje z oblastí vyššieho tlaku smerom k oblastiam nižšieho tlaku. Tento pohyb vzduchu nazývame vietor.

Náš pokus preto ukazuje predovšetkým účinky prúdiaceho vzduchu, nie samotný mechanizmus vzniku vetra v prírode.

Pre deti jednoducho: Vzduch je všade okolo nás, aj keď ho nevidíme. Keď sa začne pohybovať, vzniká prúdenie vzduchu. Takýto pohyb vzduchu môže rozhýbať listy, pierka aj ďalšie predmety. Niektoré predmety odfúkne ľahko, iné zostanú na mieste. Vietor je vlastne vzduch, ktorý sa pohybuje!

Porozprávajte sa

Počas pokusu aj po jeho skončení sa môžete s deťmi rozprávať:

• Vidíme vzduch, ktorý vychádza spod nášho vejára?

• Ako vieme, že sa vzduch pohybuje?

• Ktorý predmet sa pohol ako prvý?

• Ktorý predmet sa posunul najďalej?

• Prečo sa pierko pohlo ľahšie ako kamienok?

• Pohli sa všetky predmety rovnakým smerom?

• Čo sa stalo, keď sme vejárom mávali pomaly?

• Čo sa zmenilo, keď sme začali mávať rýchlejšie?

• Čo sa stalo, keď sme vejár priblížili k predmetom?

• Dokážeme rozhýbať list aj bez toho, aby sme sa ho dotkli?

• Ktoré predmety vietor rozhýbe vonku v prírode?

• Ako spoznáme, že vonku fúka vietor, aj keď ho nevidíme?

• Prečo vietor odfúkne suchý list, ale veľký kameň zostane ležať?

Tip: Skôr než začnete mávať vejárom, nechajte deti zoradiť predmety podľa toho, ako ľahko ich podľa nich vietor rozhýbe. Po skončení pokusu sa k ich predpokladom vráťte a spoločne porovnajte, čo sa skutočne stalo. Deti tak zistia, že naše predstavy môžeme overovať pozorovaním a experimentovaním.

Čo si dieťa precvičuje?

Pri tomto pokuse si dieťa prirodzene rozvíja:

• pozorovanie účinkov prúdiaceho vzduchu,

• uvedomovanie si prítomnosti vzduchu prostredníctvom jeho účinkov,

• vytváranie predpokladov a ich overovanie,

• experimentovanie so silou a smerom prúdenia vzduchu,

• porovnávanie pohybu rôznych predmetov,

• rozpoznávanie rozdielov medzi ľahšími a ťažšími predmetmi,

• skúmanie vplyvu tvaru, veľkosti a hmotnosti predmetov na ich pohyb,

• pozorovanie vzťahu medzi vzdialenosťou vejára a pohybom predmetov,

• jednoduché triedenie a usporadúvanie predmetov podľa výsledkov skúmania,

• zaznamenávanie a porovnávanie výsledkov pokusu,

• chápanie jednoduchých príčin a následkov,

• koordináciu pohybov a jemnú motoriku pri manipulácii s vejárom,

• priestorovú orientáciu a vnímanie smeru pohybu,

• slovnú zásobu – vzduch, vietor, prúdenie, fúkať, odfúknuť, pohybovať sa, silnejší, slabší, bližšie, ďalej, rýchlejšie, pomalšie,

• základy bádateľského a prírodovedného myslenia.

Skúste ešte...

Dokážeme vytvoriť vietor bez vejára?

Položte na stôl pierko alebo suchý list. Skúste ho rozhýbať jemným fúkaním ústami. Potom skúste zamávať rukou alebo kúskom kartónu. Ktorým spôsobom sa vám podarilo vytvoriť najsilnejšie prúdenie vzduchu? Deti zisťujú, že vzduch môžeme rozhýbať rôznymi spôsobmi.

Ktorý list odletí najďalej?

Pripravte niekoľko suchých listov rôznych veľkostí a tvarov. Položte ich postupne na rovnaké miesto a vejárom na každý z nich mávajte približne rovnakým spôsobom. Pozorujte, ktorý list sa posunie najďalej. Je to vždy najmenší list? Alebo záleží aj na jeho tvare a hmotnosti?

Dokážeme zmeniť smer vetra?

Na stôl položte papierovú guľôčku. Najskôr na ňu mávajte vejárom z jednej strany a potom z druhej. Sledujte, ako sa mení smer jej pohybu. Dokážete guľôčku pomocou prúdenia vzduchu nasmerovať k vyznačenému cieľu?

Dokážeme roztočiť vrtuľku?

Pripravte papierovú vrtuľku a skúste ju rozhýbať jemným fúkaním alebo vejárom. Najskôr vytvorte slabé prúdenie vzduchu, potom silnejšie. Pozorujte, kedy sa vrtuľka začne otáčať a čo sa deje pri zmene intenzity prúdenia. Deti môžu porovnávať pomalé a rýchle otáčanie.

Ako zistíme, odkiaľ fúka vietor?

Na krátku paličku priviažte ľahké stužky alebo pásiky krepového papiera. Vyberte sa na školský dvor a pozorujte, ako ich vietor rozhýbe. Ukazujú stále rovnakým smerom? Čo sa stane, keď sa vietor zmení? Deti tak môžu skúmať smer vetra priamo v prírode.

Dokáže vietor niečo uniesť?

Pripravte pierko, suchý list a malý kúsok papiera. Skúste ich pomocou prúdenia vzduchu krátko nadvihnúť alebo udržať vo vzduchu. Porovnajte, ktoré predmety sa nadvihujú ľahšie a ktoré rýchlo padajú späť na zem. Pripomeňte si farebný list z rozprávky o dvoch žltých gumákoch, ktorý vietor roztancoval nad chodníkom.