Čo sa stane s papierom, keď ho pokrčíme a potom opäť rozložíme? Objaví sa na ňom množstvo čiar, záhybov a nepravidelných plôch. Niekedy pripomínajú pohorie, inokedy zviera, tvár či mapu neznámej krajiny. Muchláž je experimentálna výtvarná technika, ktorá využíva štruktúru vznikajúcu krčením a opätovným rozkladaním papiera. Náhodné záhyby sa stávajú východiskom pre ďalšie výtvarné objavovanie.

Muchláž je pre deti v materskej škole zaujímavá už samotnou manipuláciou s papierom. Papier, ktorý sa pri bežnom kreslení snažíme udržať rovný a čistý, môžu tentoraz bez obáv stláčať, krčiť a meniť jeho tvar. Po rozložení prichádza moment prekvapenia. Každý papier vyzerá inak a jeho štruktúru nemožno presne naplánovať. Dieťa tak dostáva priestor pozorovať, objavovať a rozhodovať sa, čo so vzniknutými líniami urobí.

Ako muchláž funguje?

Papier najskôr pokrčíme do gule alebo ho opakovane stláčame v rukách. Potom ho opatrne rozložíme a vyrovnáme. Na povrchu zostane sieť vystupujúcich záhybov a priehlbín. Tie môžeme zvýrazniť farbou, pastelom či kresbou alebo ich využiť ako hranice jednotlivých farebných plôch. Muchláž tak mení samotný papier. Už nie je iba podkladom pre obraz – jeho štruktúra sa stáva súčasťou výtvarného diela.

Čo budeme potrebovať?

• tenší papier, ktorý sa dá ľahko pokrčiť a znovu rozložiť,
• vodové alebo temperové farby,
• štetce,
• pastelky, voskovky alebo mäkké pastely,
• prípadne čierny fix či tuš na zvýraznenie vybraných línií.

Na začiatku môžeme vyskúšať viac druhov papiera a porovnať, ako sa správajú pri krčení.

Obraz ukrytý v záhyboch

Práve táto fáza môže byť pre deti najzaujímavejšia. Papier môžeme otáčať a pozorovať z rôznych strán. Možno v jednej línii objavíme chrbát zvieraťa, v ďalšej cestu alebo rieku. Niekoľko záhybov môže pripomínať strom, hory, tvár alebo fantastickú bytosť. Dieťa môže vybraný tvar zvýrazniť niekoľkými čiarami alebo farbou a ďalej ho rozvinúť podľa vlastnej predstavy. Nie je však potrebné, aby každá muchláž zobrazovala konkrétny predmet. Zaujímavým výsledkom môže byť aj abstraktná kompozícia vytvorená iba zo záhybov, farieb a plôch.

Skúsme experimentovať

Muchláž nemusí mať iba jednu podobu. Papier môžeme pokrčiť jemne alebo veľmi pevne, rozložiť a znovu pokrčiť. Môžeme porovnávať tenký a hrubší papier alebo skúšať, čo sa stane, keď pokrčený papier zafarbíme veľmi riedkou farbou. Deti môžu experimentovať aj so spôsobom nanášania farby. Raz zvýraznia iba vrcholky záhybov, inokedy nechajú vodovú farbu zatekať do priehlbín a prasklín papiera. Každá zmena vytvorí trochu inú štruktúru.

Mapa neznámej krajiny

Muchláž ponúka krásny námet na spoločnú imaginatívnu činnosť. Pokrčený papier rozložíme a predstavíme si, že pred nami leží mapa krajiny, ktorú ešte nikto neobjavil. Záhyby sa môžu zmeniť na rieky, hranice, pohoria alebo cesty. Deti môžu dopĺňať jazerá, lesy, mestá či miesta, ktoré existujú iba v ich predstavách. Namiesto kopírovania hotového vzoru tak každý vytvorí vlastný svet.

Muchláž ako výtvarný experiment

Na muchláži je cenné aj to, že mení detský pohľad na materiál. Pokrčenie papiera tentoraz nie je chyba, ktorú treba napraviť. Práve "nedokonalosť" papiera vytvára možnosti pre ďalšiu tvorbu. Do procesu vstupuje náhoda. Dieťa nemá výsledok úplne pod kontrolou – reaguje na to, čo vzniklo, vyberá si z množstva možností a hľadá vlastné výtvarné riešenie. Muchláž tak môže byť jednoduchým spôsobom, ako deťom ukázať, že obraz nemusíme vždy začínať ceruzkou na čistom papieri. Niekedy stačí papier pokrčiť a pozorne sa pozrieť na to, čo nám ponúkol.

Muchláž vo výtvarnom umení

Muchláž sa výrazne spája s českým básnikom a výtvarníkom Jiřím Kolářom (1914 – 2002), ktorý experimentoval s kolážou a vytváral množstvo vlastných spôsobov práce s papierom. Pri muchláži pracoval s obrazom alebo reprodukciou, ktorú pokrčil, opäť rozvinul a ďalej využil jej deformovaný povrch v novej kompozícii. Národná galéria Praha označuje muchláž priamo za jednu z Kolářových netradičných techník koláže.

Zaujímavé je, že muchláž má zastúpenie aj v slovenskom umení. Slovenská národná galéria uchováva dielo Miloša Urbáska – Biela muchláž I. (1964), pri ktorom sú ako techniky uvedené muchláž a koláž.

Pokrčenie papiera nemusí znamenať, že sme ho pokazili. Jeho premenený povrch sa môže stať začiatkom nového výtvarného diela.