Čo sa ukrýva pod vrstvou farebnej peny? Na prvý pohľad vidíme iba mäkký biely povrch, niekoľko kvapiek farby a farebné špirály. Potom naň položíme papier, pritlačíme, zdvihneme a zotrieme penu. A pod ňou sa objaví obraz plný zvlnených farebných línií a mramorových štruktúr. Mramorovanie penou je experimentálna výtvarná technika, pri ktorej vytvárame farebný vzor na povrchu peny a následne ho prenášame na papier. Deti pritom pracujú s farbou, pohybom, stopou aj náhodou. A práve moment odhalenia robí túto techniku takou atraktívnou.

Pri tejto aktivite dieťa nemaľuje obraz tradičným spôsobom. Najskôr vytvára kompozíciu na inom povrchu a až potom ju prenesie na papier. Pozoruje, ako sa farby správajú na pene, ako sa menia pri pohybe paličky a čo sa z pôvodného vzoru zachová po odtlačení. Výsledok pritom nemožno úplne predvídať. Dieťa sa tak stretáva s výtvarnou tvorbou, v ktorej má svoje miesto experiment, prekvapenie aj náhoda.

Čo budeme potrebovať?

• nízku tácku alebo plastovú podložku,
• obyčajnú bielu penu na holenie,
• tekuté vodou riediteľné farby vhodné pre deti,
• kvapkadlá alebo pipety,
• tupé paličky alebo rúčky štetcov,
• pevnejší biely papier,
• kúsok pevného kartónu alebo plastovú stierku,
• ochranu pracovného stola.

Pri deťoch pracujeme pod dohľadom dospelého a dbáme na to, aby sa pena ani farba nedostali do očí alebo úst.

Jednoduchý postup

Na tácku nanesieme súvislú vrstvu peny. Povrch môžeme jemne zarovnať. Na penu nakvapkáme niekoľko farieb. Tupou paličkou potom cez farebné kvapky pomaly vedieme línie. Farby nerozmiešavame úplne. Stačí niekoľko pohybov, pri ktorých vzniknú vlny, slučky alebo špirály. Na farebnú penu položíme papier a jemne ho pritlačíme. Papier zdvihneme. Na jeho povrchu zostane pena a zatiaľ možno nebude jasné, čo sme vytvorili. Teraz príde najzaujímavejší moment. Kartónovou stierkou penu opatrne zotrieme. Farebný mramorovaný obraz sa objaví pod ňou.

Čo urobí jedna kvapka?

Nemusíme hneď vytvárať veľký farebný obraz. Začnime experimentom. Na bielu penu kvapneme jednu kvapku farby. Paličkou cez ňu raz prejdeme. Čo sa stalo? Potom pridáme ďalšiu kvapku a urobíme dva pohyby. Deti môžu sledovať, ako aj veľmi malý zásah dokáže vytvoriť dlhú zvlnenú farebnú stopu.

Dve farby sa stretávajú

Na penu kvapneme napríklad modrú a žltú farbu. Paličkou medzi nimi vytvoríme niekoľko jemných vĺn. Nemiešame ich ako farby na palete. Skôr sledujeme, ako sa jednotlivé farebné línie približujú, križujú a miestami prepájajú. Môžeme skúsiť aj ružovú s modrou alebo žltú s červenou. Po prenesení na papier porovnáme výsledky.

Vlny, špirály a slučky

Pohyb paličky výrazne ovplyvňuje výslednú štruktúru.

Skúsme ju viesť:

rovno,

do vlny,

do kruhu,

do špirály,

raz zľava doprava a potom opačným smerom.

Každý pohyb vytvorí iný vzor. Dieťa tak objavuje súvislosť medzi pohybom ruky a vznikajúcou výtvarnou stopou.

Menej je niekedy viac

Pri mramorovaní môže byť lákavé pridať veľa farieb a všetko dôkladne premiešať. Výsledkom však môže byť jednoliata farebná plocha, v ktorej sa charakteristické mramorovanie stratí. Skúsme preto použiť iba dve alebo tri farby a urobiť niekoľko pomalých pohybov paličkou. Potom prestaneme. Aj schopnosť rozpoznať okamih, keď už do obrazu nemusíme ďalej zasahovať, je súčasťou výtvarného experimentovania.

Rovnaký vzor už nevytvoríme

Po zotretí peny si hotový papier prezrieme. Môžeme sa pokúsiť vytvoriť presne rovnaký obraz ešte raz. Podarí sa nám to? Pravdepodobne nie. Kvapky budú na trochu inom mieste, palička sa pohne inak a farba sa v pene rozloží odlišným spôsobom. Každý výsledok sa tak stáva originálnou farebnou kompozíciou.

Hľadáme obraz až po dokončení

Mramorovanie nemusí mať vopred určený námet. Nechajme farby vytvoriť abstraktnú plochu a až po vyschnutí sa na ňu pozrime. Čo nám pripomína? More? Oblohu? Planétu? Kameň? Rozprávkovú krajinu? Dieťa môže obraz ponechať abstraktný alebo doň po vyschnutí jemne zasiahnuť kresbou.

Mramorovaný papier môžeme použiť ďalej

Hotový papier nemusí byť konečným dielom. Po dôkladnom vyschnutí ho môžeme použiť ako vlastnoručne vytvorený výtvarný materiál. Môžeme z neho vystrihovať tvary do koláže, vytvoriť papierovú mozaiku, použiť ho na obálku, skladať z neho jednoduché objekty alebo ho kombinovať s kresbou. Jedna technika sa tak môže stať východiskom pre ďalšiu.

Pena ako dočasná "maliarska plocha"

Na tejto technike je zaujímavé, že samotná pena nie je výsledným dielom. Je iba dočasným priestorom, na ktorom vzniká farebná kompozícia. Až kontaktom s papierom sa časť tejto kompozície prenesie na nový povrch. Pre deti je to cenná skúsenosť: obraz nemusí vždy vznikať priamo tam, kde ho nakoniec uvidíme.

Bezpečnosť pri práci

Pena na holenie nie je výtvarný materiál určený na ochutnávanie ani na kontakt s očami. Pri práci s predškolskými deťmi preto aktivitu realizujeme pod priamym dohľadom dospelého. Deti si počas práce nesiahajú do očí ani úst a po skončení si dôkladne umyjú ruky. Ak pracujeme s veľmi malými deťmi alebo s deťmi, pri ktorých nemožno bezpečné používanie materiálu zabezpečiť, zvolíme radšej inú techniku. Alternatívou môže byť aj experimentovanie s bezpečnou penovou hmotou určenou priamo na detské tvorenie, ak ju máme k dispozícii.

Keď výsledok čaká pod povrchom

Mramorovanie penou prináša do výtvarnej tvorby niečo, čo deti pri bežnom maľovaní nezažijú. Obraz počas tvorenia nevidia v jeho konečnej podobe. Kvapkajú farbu. Vedú paličku. Prikladajú papier. A potom zotierajú vrstvu peny, ktorá výsledok ukrýva. Až posledný pohyb odhalí, čo skutočne vzniklo. Nie všetko vo výtvarnom tvorení musíme vedieť dopredu. Niekedy je najzaujímavejšie práve to, čo nás na konci prekvapí.

Prepojenie s umením

Umelkyňa Maria Nalbantova vo svojej inštalácii A Good Deal (2021) experimentovala s mydlom, vodou, pigmentom a penou. Namiesto tradičnej maľby na plátno pracovala priamo na zrkadlovom povrchu, kde vrstvené mydlo vytváralo štruktúry a zachytávalo stopy penových bublín.

Podobnú myšlienku môžeme objavovať aj pri tvorbe s deťmi. Pena už nie je iba niečo, čo zmizne – stáva sa priestorom pre farbu, pohyb a experimentovanie. Farbu môžeme kvapkať, viesť po jej povrchu, premiešavať a následne vzniknutú stopu preniesť na papier.

Nemaľujeme iba na penu. Nechávame penu, aby sa stala súčasťou vzniku obrazu.