Keď dieťa prichádza do materskej školy, učiteľka ho ešte len začína spoznávať. Postupne zisťuje, čo ho zaujíma, ako nadväzuje kontakt, ako reaguje v nových situáciách, kedy vyhľadáva pomoc, čo ho upokojuje, ako dáva najavo svoje potreby a pri čom sa cíti istejšie. 

Rodič však mnohé z týchto vecí pozná už dávno. Vie, že keď je dieťa unavené, začne odmietať aj to, čo má inokedy rado. Že keď sa bojí, nemusí plakať, ale stíchne. Že pri smútku nechce objatie, ale potrebuje, aby niekto zostal nablízku. Alebo že najľahšou cestou k nemu sú dinosaury, autá, kreslenie či rozprávanie o zvieratách. 

Malý návod na moje dieťa dáva rodičovi priestor odovzdať učiteľke práve tieto drobné, ale užitočné informácie. Nie preto, aby vznikol "návod na obsluhu dieťaťa". Ale preto, aby učiteľka na začiatku spoločnej cesty nemusela všetko objavovať od nuly.

Prečo zaradiť rodičovský hárok do portfólia?

Portfólio nemusí obsahovať iba produkty dieťaťa a pedagogické záznamy učiteľky. Ak má zachytávať dieťa v širšom kontexte jeho učenia a rozvoja, cenným zdrojom poznania môže byť aj pohľad rodiny. Rodič pozná dieťa v prostredí, ktoré je učiteľke neprístupné. Učiteľka ho naopak postupne spoznáva medzi rovesníkmi, pri spoločných činnostiach, v režimových situáciách a bez prítomnosti rodiča. Tieto dva pohľady si nekonkurujú. Dopĺňajú sa. Hárok preto nevnímame ako vstupný dotazník, ktorý založíme do portfólia a viac sa k nemu nevrátime. Môže byť prvou stopou toho, s akým poznaním dieťaťa sme spoločnú cestu začínali.

Čo sa prostredníctvom hárka dozvedáme?

Otázky sú zámerne formulované inak než klasické:

Je dieťa samostatné?
Je spoločenské?
Je citlivé?
Dobre sa adaptuje?

Takéto otázky často vedú k všeobecným charakteristikám:

"Je hanblivá."

"Je veľmi živý."

"Je citlivá."

"Je tvrdohlavý."

Pre pedagogickú prácu nám však môže viac pomôcť konkrétna informácia.

Preto sa pýtame:

Keď mi je smutno alebo sa bojím, najviac mi pomáha...

Rodič nám môže prezradiť spôsob upokojenia, ktorý dieťa pozná z domu.

Nemusí fungovať rovnako v materskej škole. Je však dobrým východiskom pri prvých náročných situáciách.

Keď niečo potrebujem, ale neviem to povedať, môžete si všimnúť, že...

Nie všetky deti dokážu svoju potrebu pomenovať.

Jedno vyhľadá dospelého.

Iné začne plakať.

Ďalšie sa stiahne.

Dieťa môže prešľapovať, byť podráždené, prestať komunikovať alebo sa správať spôsobom, ktorý na prvý pohľad s jeho potrebou nesúvisí.

Rodič nám môže pomôcť niektoré z týchto signálov rozpoznať skôr.

Radosť mi spoľahlivo urobí...

Táto otázka nie je iba milým doplnkom.

Záujmy dieťaťa môžu byť jednou z ciest, ako s ním nadviazať kontakt.

Ak vieme, že miluje dinosaury, autá, knihy, hudbu, zvieratá alebo modelovanie, získavame malý most medzi známym domácim svetom a novým prostredím materskej školy.

V novom prostredí mi môže robiť problém...

Hluk.

Veľa ľudí.

Nové jedlo.

Toaleta.

Zmena činnosti.

Neznámy dospelý.

Čakanie.

Odpočinok.

Dotyk.

Rodič nemusí vedieť, ako bude dieťa reagovať práve v materskej škole. Môže nám však povedať, čo pozná z doterajších skúseností.

Keď potrebujem chvíľku pre seba, zvyčajne...

Aj potreba stiahnuť sa môže u rôznych detí vyzerať rozdielne.

Táto odpoveď nám môže pomôcť rozlíšiť situáciu, v ktorej dieťa potrebuje aktívnu pomoc dospelého, od chvíle, keď potrebuje predovšetkým trochu času a priestoru.

Niečo, čo už zvládam a som na to hrdý/hrdá...

Nechceme od rodiča iba zoznam toho, čo je pre dieťa náročné.

Rovnako dôležité je vedieť, o čo sa môžeme oprieť.

Dieťa možno rado pomáha.

Dokáže sa dlho venovať stavebnici.

Vie si vypýtať pomoc.

Dokáže sa postarať o svoje veci.

Ľahko nadväzuje kontakt s deťmi.

Alebo práve zvládlo niečo, čo bolo ešte pred pár mesiacmi veľkou výzvou.

Do portfólia tak od začiatku nevstupuje iba obraz potrieb dieťaťa, ale aj jeho kompetencií a silných stránok.

Prečo sa pýtame aj na zmeny doma?

Na správanie dieťaťa v materskej škole môže vplývať aj to, čo sa odohráva mimo nej. Narodenie súrodenca, sťahovanie, zmena rodinnej situácie, choroba blízkeho človeka alebo iná významná udalosť môže dočasne ovplyvniť prežívanie a správanie dieťaťa. Rodič nemusí opisovať súkromie rodiny. Preto je pri otázke zámerne uvedené: "iba ak je to pre škôlku dôležité" Potrebujeme iba toľko informácií, koľko nám pomôže lepšie rozumieť dieťaťu a primerane naň reagovať.

Jedna otázka má osobitné miesto

Na hárku sa nachádza aj otázka: "Keby ste pri svojom dieťati nemohli byť a niekto iný ho mal utešiť, čo by ste chceli, aby o ňom vedel?" Práve tá môže priniesť informáciu, na ktorú by sme sa v bežnom vstupnom rozhovore možno nikdy neopýtali.

Rodič môže napísať:

"Keď plače, nepotrebuje veľa hovoriť. Stačí pri ňom zostať."

"Potrebuje vedieť, že poňho určite prídem."

"Keď je veľmi rozrušená, nechce, aby sa jej niekto dotýkal."

"Pomáha mu, keď dostane malú úlohu."

Nejde o pokyn, ktorý musí učiteľka vždy presne nasledovať. Je to poznanie rodiča o vlastnom dieťati, ktoré môžeme vložiť do širšieho pedagogického pozorovania.

Ako hárok rodičovi predstaviť?

Rozdiel môže urobiť už spôsob, akým mu ho odovzdáme.

Namiesto: "Vyplňte nám tento dotazník."

môžeme povedať: "Vy poznáte svoje dieťa oveľa dlhšie než my. Tento hárok nám môžete vyplniť, aby ste nám o ňom odovzdali pár vecí, ktoré by nám mohli pomôcť lepšie ho spoznať. Nemusíte odpovedať na nič, čo vám nie je príjemné."

Z administratívnej povinnosti sa tým stáva pozvanie k spolupráci.

Musia byť vyplnené všetky políčka?

Nie. Prázdne políčko nie je chýbajúci údaj. Ak rodič pri niektorej otázke nevie odpovedať, otázka sa jeho dieťaťa netýka alebo informáciu nechce zdieľať, môže ju pokojne vynechať. Rovnako nepotrebujeme rodiča vyzývať, aby odpovede rozširoval len preto, že na hárku zostalo voľné miesto. Cieľom nie je mať vyplnený formulár. Cieľom je získať niekoľko užitočných informácií o konkrétnom dieťati.

Ako s odpoveďami pracovať?

Hárok nie je diagnostický nástroj.

Ak rodič napíše: "V novom prostredí sa drží bokom."

nevytvárame záver: "Dieťa je sociálne neisté."

Informáciu si ponecháme ako východisko a sledujeme:

Ako sa správa v našom prostredí?

Mení sa to v čase?

Kedy vyhľadáva deti?

Kedy dospelého?

Čo mu pomáha zapojiť sa?

Podobne ak rodič uvedie: "Keď sa bojí, začne byť veľmi hlučný."

neznamená to, že každé hlučné správanie budeme interpretovať ako strach.

Rodičovská odpoveď nám môže otvoriť otázku. Odpoveď na ňu však hľadáme v každodennom pozorovaní dieťaťa. To veľmi dobre nadväzuje na princíp, ktorý už používaš pri Kresbe postavy: pozorovanie oddeľujeme od interpretácie a jeden prejav nepoužívame na vytváranie záverov o dieťati.

Vráťme sa k hárku neskôr

Najväčšiu hodnotu podľa mňa materiál získa, keď po vyplnení nezostane iba založený v portfóliu. Po niekoľkých mesiacoch sa k nemu môžeme vrátiť.

Rodič pri nástupe napísal: "Keď niečo potrebuje, cudziemu človeku to nepovie."

A my dnes vidíme dieťa, ktoré príde za učiteľkou a povie:

"Prosím, pomôžeš mi?"

Alebo:

"V novom prostredí sa dlho iba pozerá a nezapája sa."

O niekoľko mesiacov už samo vyhľadáva kamarátov a navrhuje spoločnú hru. Práve vtedy sa z obyčajného vstupného formulára stáva dokumentácia zmeny v čase. A to je presne miesto, kde patrí do portfólia.

Ako môže hárok podporiť rozhovor s rodičom?

Nemusíme rodičovi pri konzultácii hovoriť iba: "Veľmi sa osmelila."

Môžeme vytiahnuť hárok zo začiatku roka: "Keď nastupovala, napísali ste nám, že keď niečo potrebuje, väčšinou čaká, kým si to dospelý všimne. Pozrite, čo pozorujeme teraz – prichádza za nami sama, dokáže si vypýtať pomoc a niekedy už pomáha aj ostatným deťom."

Rodič tak nedostáva všeobecné hodnotenie. Dostáva konkrétny obraz zmeny svojho dieťaťa.

A zároveň môže povedať:

"Áno, všimli sme si to aj doma."

Alebo:

"To je zaujímavé, doma to ešte nerobí."

Portfólio sa tým stáva podkladom pre rozhovor, nie iba miestom na odkladanie papierov.

Dve verzie, rovnaký pedagogický význam

Materiál sme pripravili v dievčenskej a chlapčenskej grafickej verzii. Obsah otázok zostáva rovnaký. Rozdiel je iba vo vizuálnom spracovaní, aby si rodič mohol vybrať hárok pre svoje dieťa. Meno a dátum zostávajú priamo na liste, aby bolo možné materiál jednoducho zaradiť do portfólia a neskôr sa k nemu vrátiť.

Čo si stačí zapamätať

RODIČ POZNÁ
dieťa z jeho doterajšieho života a domáceho prostredia.

UČITEĽKA POZORUJE
ako dieťa funguje v novom prostredí, medzi deťmi a v každodenných situáciách materskej školy.

SPOLOČNE SPOZNÁVAME
čo dieťa potrebuje, čo už dokáže a ako ho môžeme ďalej podporovať.

Hárok Malý návod na moje dieťa nemá učiteľke povedať, aké dieťa "je". Má jej pomôcť začať ho spoznávať o kúsok bližšie k miestu, kde ho už pozná jeho rodič. A potom nechať každodenné spoločné skúsenosti, aby tento prvý obraz postupne dopĺňali.

Tip k tlači: Materiál obsahuje dievčenskú a chlapčenskú verziu. Každý záznamový hárok je pripravený ako samostatná strana A4. Vyberte a vytlačte verziu, ktorú chcete zaradiť do portfólia dieťaťa. 

Prečo sú tieto informácie pre učiteľku užitočné? 

Prečítať článok →