Čo keby sme odložili štetce, pastelky aj papier a skúsili kresliť samotným svetlom? V zatemnenej miestnosti rozsvietime malé LED svetielko a začneme ním pohybovať vo vzduchu. Môžeme vytvárať kruhy, vlnovky, špirály alebo celkom nepravidelné pohyby. Naše kresby však vo vzduchu nezostanú. Keď pohyb zaznamenáme fotoaparátom s dlhšou expozíciou, na fotografii sa objavia žiarivé línie, ktoré zachytávajú cestu svetla priestorom.

Maľovanie svetlom, známe aj ako light painting, je experimentálna fotografická technika, pri ktorej obraz vzniká zaznamenávaním pohybu svetelného zdroja počas dlhšej expozície. Na rozdiel od bežného fotografovania, pri ktorom sa snažíme zachytiť určitý okamih, tu fotoaparát zaznamenáva svetlo počas niekoľkých sekúnd. Pohybujúce sa svetielko preto vytvára súvislé alebo prerušované svetelné stopy. Základom techniky je vzťah medzi svetlom, pohybom a časom. Ak svetelný zdroj zostáva na jednom mieste, na fotografii vznikne jasný bod. Keď sa pohybuje, jeho dráha sa zaznamená ako línia. Výsledný obraz ovplyvňuje smer pohybu, jeho rýchlosť, intenzita svetla aj dĺžka expozície.

Pri tejto technike dieťa objavuje, že kresba nemusí vzniknúť iba nanášaním farby na povrch. Môže byť aj záznamom pohybu, ktorý je voľným okom viditeľný len ako meniaca sa poloha svetelného bodu. Práve spojenie pohybu, svetla a prekvapivého fotografického výsledku vytvára priestor na experimentovanie, pozorovanie a objavovanie nových možností výtvarného vyjadrenia.

Čo budeme potrebovať?

• malé LED baterky alebo bezpečné LED svetielka vhodné pre deti,

• prípadne farebné svetielka alebo farebné priehľadné filtre,

• fotoaparát alebo mobilný telefón s možnosťou nastavenia dlhej expozície,

• statív alebo stabilnú podložku na upevnenie zariadenia,

• miestnosť, ktorú môžeme dostatočne zatemniť,

• voľný priestor na bezpečný pohyb,

• zariadenie na prezeranie vytvorených fotografií.

Na prácu s predškolskými deťmi odporúčame malé LED svetielka, ktoré sa výrazne nezahrievajú a ľahko sa držia. Môžeme použiť aj viacero farebných svetelných zdrojov, aby deti mohli porovnávať ich účinky. Dôležitou súčasťou techniky je fotoaparát alebo mobil, ktorý dokáže zaznamenať pohyb svetla počas niekoľkých sekúnd. Nie každý mobilný telefón umožňuje takéto nastavenie v základnej aplikácii fotoaparátu. Vhodné je zariadenie s manuálnym nastavením času expozície alebo s fotografickým režimom, ktorý umožňuje vytvárať svetelné stopy.

Jednoduchý postup

Najskôr pripravíme priestor, v ktorom môžeme obmedziť množstvo okolitého svetla. Nemusí byť úplne tmavý, dôležité však je, aby svetielka dobre vynikali na tmavšom pozadí. Fotoaparát alebo mobil upevníme na statív či inú stabilnú podložku. Nastavíme dlhšiu expozíciu. Na prvé experimenty môžeme vyskúšať napríklad tri až päť sekúnd, ak to zariadenie umožňuje. Presné nastavenie závisí od svetelných podmienok, intenzity baterky a možností fotoaparátu.

Dieťa sa postaví alebo posadí do pripraveného priestoru a vezme si LED svetielko. Keď učiteľka spustí fotografovanie, začne svetlom pomaly pohybovať. Môže vytvárať kruhy, vlnovky alebo celkom voľné pohyby.

Po skončení expozície si fotografiu spoločne prezrieme. Na tmavom pozadí sa objavia svetelné línie, ktoré zachytávajú dráhu pohybujúceho sa svetielka. Deti môžu postup opakovať, meniť pohyby alebo skúšať iné farby svetla. Každá fotografia môže priniesť odlišný výsledok.

Svetelná čiara, ktorá nezmizne

Začnime jednoduchým pohybom. Rozsvieteným svetielkom pomaly prejdeme z jednej strany na druhú. Čo sa objaví na fotografii? Je svetelná čiara rovná alebo zvlnená? Čo sa stane, keď rovnaký pohyb zopakujeme? Deti môžu skúšať krátke, dlhé, vodorovné aj zvislé pohyby. Pozorujú, ako fotoaparát zaznamenáva dráhu svetelného bodu. Pri tomto experimente sa deti stretávajú so základným princípom svetelnej fotografie – fotografia dokáže zachytiť pohyb, ktorý sa odohráva počas určitého časového úseku.

Kruhy, špirály a svetelné vlny

Skúsme svetielkom opisovať kruhy. Najskôr vytvoríme jeden veľký kruh, potom niekoľko menších. Čo sa stane, keď svetlo vedieme po špirále? Ako bude vyzerať fotografia, na ktorej sa svetelné línie prekrývajú. Deti môžu experimentovať s rôznymi pohybmi ruky a objavovať vzťah medzi gestom a výsledným obrazom. Vznikajúce línie nemusia byť presné ani pravidelné. Práve ich nepravidelnosť môže vytvoriť zaujímavé abstraktné kompozície.

Pomalé a rýchle svetlo

Vyskúšajme rovnaký pohyb najskôr pomaly a potom rýchlejšie. Ako sa budú vytvorené fotografie líšiť? Bude svetelná stopa rovnako výrazná? Čo sa stane, keď svetielkom na chvíľu prestaneme pohybovať? Deti môžu pozorovať, že pri rovnakom nastavení fotoaparátu zanecháva pomalší pohyb spravidla výraznejšiu stopu, pretože svetlo pôsobí na jednotlivé miesta obrazového snímača dlhšie. Rýchlejší pohyb môže vytvoriť jemnejšie línie. Výsledok však závisí aj od intenzity svetla a nastavenia zariadenia. Niektoré rozdiely môžu byť výrazné, iné sotva viditeľné.

Keď sa stretnú farebné svetlá

Pripravme dve alebo tri LED svetielka odlišných farieb. Môžeme vytvárať svetelné línie postupne alebo súčasne. Čo sa stane, keď cez seba prejdú dve farebné stopy? Dokážeme na fotografii rozlíšiť jednotlivé pohyby? Deti môžu skúmať, ako sa rôzne farebné línie stretávajú a prekrývajú na jednej fotografii. Na miestach, kde svetelné stopy prechádzajú cez seba, môže dôjsť k zosvetleniu alebo farebnému zmiešaniu. Výsledok závisí od vlastností použitých svetiel aj nastavenia fotoaparátu.

Svetelná bodka a prerušovaná čiara

Čo sa stane, keď svetielko počas pohybu na chvíľu zakryjeme alebo vypneme a potom opäť rozsvietime? Vznikne súvislá čiara alebo viacero oddelených svetelných stôp? Deti môžu experimentovať so zapínaním a vypínaním svetla, prípadne s jeho bezpečným zakrývaním počas pohybu. Takto môžu vytvárať bodky, prerušované línie alebo jednoduché svetelné rytmy. Zisťujú, že výsledný obraz ovplyvňuje nielen samotný pohyb, ale aj čas, počas ktorého je svetlo viditeľné.

Jedno svetlo, viacero pohybov

Na jednej fotografii môžeme zachytiť niekoľko po sebe nasledujúcich pohybov. Najskôr vytvoríme kruh, potom vlnovku a nakoniec niekoľko krátkych čiar. Ako bude vyzerať obraz, keď jednotlivé stopy zostanú oddelené? Čo sa stane, keď sa začnú prekrývať? Deti môžu vytvárať vlastné abstraktné kompozície a postupne objavovať, ako možno pomocou svetla organizovať priestor fotografie.

Keď kreslia dve svetielka

Ak máme dostatočne veľký a bezpečný priestor, môžeme vyskúšať spoločnú tvorbu dvoch detí. Každé drží jedno svetielko a vytvára vlastný pohyb. Budú na fotografii viditeľné obe svetelné stopy? Čo sa stane, keď sa ich dráhy pretnú? Dokážeme vytvoriť spoločný svetelný obraz bez toho, aby sme presne vedeli, ako bude vyzerať? Spoločná tvorba umožňuje deťom skúmať vzájomné pôsobenie pohybov a svetelných línií. Zároveň vytvára priestor na komunikáciu, koordináciu a tvorivé rozhodovanie.

Keď sa svetlo premení na obraz

Po skončení experimentovania si vytvorené fotografie spoločne prezrieme. Čo nám svetelné línie pripomínajú? Možno ohňostroj, hviezdy, vlny, farebné stuhy alebo celkom neznáme obrazce. Niektoré fotografie môžu pôsobiť pokojne a jednoducho, iné budú plné prekrývajúcich sa svetelných stôp. Deti si môžu vybrať fotografie, ktoré ich najviac zaujali, a spoločne z nich vytvoriť galériu svetelných kresieb. Fotografie môžeme premietnuť na väčšiu plochu alebo vytlačiť a zaradiť medzi ostatné výtvarné práce. Dôležité je, aby výsledný obraz nebol jediným cieľom činnosti. Rovnako hodnotné je samotné skúmanie svetla, pohybu a fotografického záznamu.

Tip pre učiteľku

Maľovanie svetlom si vyžaduje trochu odlišnú organizáciu než bežné kresliarske alebo maliarske techniky. Pred samotnou činnosťou odporúčame vyskúšať fotografické zariadenie a overiť, či umožňuje vytvárať svetelné stopy pomocou dlhej expozície.

Pri mobilných telefónoch nemusí byť bežný nočný režim postačujúci. Niektoré zariadenia automaticky spájajú viacero fotografií alebo potláčajú pohybové rozmazanie, čo môže zmeniť výsledok. Najspoľahlivejšie je použiť manuálny režim s nastavením času expozície alebo špecializovaný fotografický režim na svetelné stopy.

Fotoaparát musí zostať počas snímania stabilný. Ak sa pohybuje celé zariadenie, môžu sa rozmazať aj ostatné časti obrazu. Preto odporúčame statív alebo pevné uloženie fotoaparátu na stabilnej podložke.

Na začiatok zvoľte jednoduchý experiment s jedným LED svetielkom. Deti môžu skúšať krátke pohyby, pri ktorých sa lepšie sústredia na vzťah medzi svetelnou stopou a výslednou fotografiou. Postupne možno pridávať ďalšie farby, dlhšie pohyby alebo spoločnú tvorbu.

Pri deťoch predškolského veku je vhodné, aby fotografovanie zabezpečovala učiteľka. Deti sa sústreďujú na pohyb svetielok a následné pozorovanie výsledku.

Z bezpečnostného hľadiska odporúčame používať výhradne LED svetelné zdroje vhodné pre deti. Nepoužívame prskavky, otvorený oheň ani laserové ukazovadlá. Pri malých svetielkach dbáme aj na bezpečné uloženie batérií, najmä gombíkových. Ich kryt musí byť zabezpečený proti otvoreniu dieťaťom.

Miestnosť nemusí byť úplne tmavá. Dôležitejšie je vytvoriť dostatočný kontrast medzi svetielkom a pozadím a zároveň zachovať bezpečné podmienky na pohyb. Odstránime prekážky a zabezpečíme, aby deti do seba nenarážali.

Deťom pripomenieme, aby nesvietili priamo do očí sebe ani ostatným. Svetelný zdroj používame v primeranej intenzite a vyhýbame sa blikajúcim svetlám, ktoré môžu byť pre niektoré deti nepríjemné.

Nie je potrebné vytvárať presné svetelné obrazce podľa predlohy. Podporujte vlastné experimentovanie a objavovanie otázkami: Čo sa stane, keď budeš svetlom pohybovať pomalšie? Ako vytvoríš kruh? Prečo sa na fotografii objavila čiara, hoci sme vo vzduchu videli iba svetielko? Čím sa líšia stopy dvoch farebných svetiel?

Od detskej hry k umeniu

Maľovanie svetlom má svoje miesto v dejinách experimentálnej fotografie. Jeho princíp spočíva vo využívaní dlhej expozície, počas ktorej fotoaparát zaznamenáva pohyb svetelného zdroja. Takto môžu vznikať abstraktné línie, geometrické obrazce aj zložitejšie figurálne kompozície.

Jedným z najznámejších historických príkladov maľovania svetlom je spolupráca španielskeho maliara Pabla Picassa (1881 – 1973) a fotografa Gjona Miliho (1904 – 1984) v roku 1949. Gjon Mili, fotograf časopisu LIFE, sa venoval experimentálnemu zachytávaniu pohybu pomocou svetla a fotografickej techniky. Pri návšteve Picassa v juhofrancúzskom meste Vallauris mu ukázal svoje fotografie krasokorčuliarov, ktorí mali na korčuliach pripevnené malé svetielka. Dlhá expozícia umožnila zachytiť ich pohyb ako svetelné stopy. Picassa táto možnosť natoľko zaujala, že sa rozhodol techniku sám vyskúšať. V zatemnenom priestore začal malým elektrickým svetlom kresliť priamo do vzduchu. Vytváral obrysy zvierat, ľudských postáv, mytologických bytostí aj abstraktné línie. Mili jeho pohyby fotografoval pomocou dlhej expozície, pričom používal aj dva fotoaparáty na zachytenie svetelných kresieb z rôznych uhlov. Počas piatich fotografických stretnutí vzniklo približne tridsať svetelných kresieb. Samotné kresby boli prchavé – existovali iba počas pohybu svetla. Fotografia však dokázala zachytiť ich celú dráhu a uchovať ich ako trvalý obraz. Tieto experimenty sa stali významnou ukážkou prepojenia kresby, fotografie, pohybu a svetla. Fotografie boli vystavené už v roku 1950 v Museum of Modern Art v New Yorku a viaceré sú dnes dokumentované aj v archívnych zbierkach Musée national Picasso-Paris. Picassove svetelné kresby ukazujú, že výtvarná tvorba nemusí byť viazaná iba na papier, plátno alebo farby. Obraz môže vzniknúť aj prostredníctvom pohybu svetla, ktorý sa vďaka fotografii stáva viditeľnou a trvalou stopou.

Maľovanie svetlom sa využíva aj v súčasnej fotografii. Umožňuje vytvárať abstraktné svetelné kompozície, zaznamenávať pohyb či experimentovať s farebným svetlom v priestore. Techniku približuje aj Smithsonian Institution vo svojich vzdelávacích materiáloch. Prostredníctvom svetelnej fotografie predstavuje deťom napríklad princíp bioluminiscencie, teda schopnosti niektorých organizmov vytvárať vlastné svetlo.

Keď dieťa pohybuje LED svetielkom v zatemnenej miestnosti a následne na fotografii objaví žiarivú líniu, pracuje s rovnakým základným fotografickým princípom, aký využívali umelci pri historických experimentoch so svetlom. Niekedy totiž nepotrebujeme na vytvorenie kresby papier ani farby. Stačí svetlo, pohyb a fotografia, ktorá dokáže zachytiť ich spoločnú stopu.