Maľba so soľou: Keď soľ kreslí do farby

Čo sa stane, keď nasypeme zrnká soli priamo do mokrej maľby? Tentoraz soľou necháme ju chvíľu pôsobiť priamo vo vlhkej farbe. A potom budeme pozorovať. Okolo jednotlivých zrniek sa farba začne meniť. Na niektorých miestach zosvetlie, inde sa pigment nahromadí a po vyschnutí vzniknú nepravidelné škvrny, drobné žilkovanie a kryštalické štruktúry. Maľba so soľou je jednoduchý experimentálny postup, pri ktorom soľ nasypeme do ešte mokrej vodovej alebo akvarelovej maľby. Po úplnom vyschnutí ju odstránime a na papieri zostane stopa jej pôsobenia.

Na tejto technike je zaujímavé, že dieťa časť obrazu vytvorí samo a časť vznikne pôsobením materiálu. Namaľuje farebnú plochu. Nasype soľ. A potom už nemôže úplne rozhodnúť, aký vzor vznikne. Práve preto je vhodné techniku predstaviť ako pokus s farbou, vodou a soľou, nie ako návod na vytvorenie rovnakého výrobku.

Čo budeme potrebovať?

• pevnejší akvarelový alebo savý výkresový papier,
• vodové alebo akvarelové farby,
• mäkké širšie štetce,
• čistú vodu,
• kuchynskú soľ,
• prípadne hrubozrnnú soľ na porovnávanie,
• podložku pod papier.

Najdôležitejšia bude tentoraz voda. Ak je maľba úplne suchá, soľ už nebude mať rovnaký účinok.

Jednoduchý postup

Papier navlhčíme čistou vodou alebo naň rovno nanesieme dostatočne mokrú vodovú farbu. Vytvárame farebné plochy, škvrny a prechody. Kým je farba ešte mokrá, na vybrané miesta nasypeme soľ. Nemusíme pokryť celý papier. Na experimentovanie je zaujímavejšie nechať niektoré časti bez soli, aby sme ich mohli neskôr porovnať. Potom už do maľby nezasahujeme. Necháme ju vo vodorovnej polohe úplne vyschnúť. Až potom soľ jemne zotrieme alebo strasieme. Pod ňou sa objavia štruktúry, ktoré tam predtým neboli.

Čo vlastne soľ urobila?

Soľ je hygroskopická – priťahuje vodu. Keď ju nasypeme do mokrej akvarelovej plochy, začne ovplyvňovať rozloženie vody a pigmentu vo svojom okolí. Po vyschnutí preto môžeme vidieť svetlejšie centrá, tmavšie okraje alebo nepravidelné rozvetvené štruktúry. Výsledok však závisí od viacerých okolností: množstva vody, pigmentu, druhu papiera, množstva soli aj okamihu, keď ju na maľbu nasypeme. A práve preto je táto technika výborná na experimentovanie.

Mokré, vlhké alebo takmer suché?

Pripravme tri farebné plochy. Na prvú nasypeme soľ hneď, keď je veľmi mokrá. Chvíľu počkáme a posolíme druhú. Tretiu necháme takmer vyschnúť. Keď všetky tri plochy úplne uschnú, soľ odstránime a výsledky porovnáme.

Kde vytvorila najvýraznejšiu stopu?

Kde sa takmer nič nestalo?

Deti tak objavia, že pri výtvarnom experimente môže byť dôležitý aj čas.

Jemná alebo hrubá soľ?

Ďalší experiment môžeme urobiť s veľkosťou kryštálov. Na jednu časť maľby nasypeme jemnú kuchynskú soľ. Na druhú hrubozrnnú. Po vyschnutí ich odstránime. Vznikli rovnaké štruktúry? Nemusia. Namiesto vysvetľovania výsledku vopred nechajme deti rozdiely hľadať a pomenovať.

Veľa alebo málo?

Na jednu farebnú plochu nasypeme iba niekoľko zrniek. 

Na druhú väčšie množstvo.

Tretiu necháme bez soli.

Po vyschnutí máme tri vzorky, ktoré môžeme porovnať. Takýto malý "vzorkovník" môže byť pre deti dokonca zaujímavejší než hotový obrázok.

Čo sa stane s rôznymi farbami?

Soľ nemusíme skúšať iba na jednej farbe. Namaľujeme modrú, žltú, červenú, zelenú či fialovú plochu a do každej nasypeme približne rovnaké množstvo soli. Po vyschnutí pozorujeme, na ktorých miestach je štruktúra najlepšie viditeľná. Na tmavších a sýtejších plochách môže byť kontrast výraznejší, ale výsledok ovplyvňuje aj konkrétny pigment a množstvo vody.

Nočná obloha

Tmavomodrá a fialová maľba môže po pôsobení soli pripomínať hviezdy, hmloviny alebo vzdialené galaxie. Nemusíme však hviezdy maľovať. Najskôr vytvorme farebnú plochu, pridajme soľ a nechajme obraz vyschnúť. Až potom sa opýtajme: "Čo ti vzniknuté štruktúry pripomínajú?" Možno dieťa uvidí vesmír. A možno niečo úplne iné.

More, ľad alebo mráz

Modré a tyrkysové odtiene so soľnými štruktúrami môžu pripomínať vodnú hladinu, penu, ľad alebo námrazu. Rovnako však môžeme použiť teplé farby. Oranžová, ružová, červená a žltá vytvoria úplne inú atmosféru. Technika teda nemusí zostať spojená iba so "zimnými" obrázkami.

Najskôr experiment, potom obraz

Môžeme pripraviť papier rozdelený na niekoľko väčších polí a v každom skúsiť niečo iné:

veľmi mokrá farba + soľ

vlhká farba + soľ

jemná soľ

hrubá soľ

veľa soli

iba niekoľko zrniek

Vznikne jednoduchý výtvarný experimentálny vzorkovník. Deti môžu po vyschnutí jednotlivé výsledky porovnávať a vybrať si postup, ktorý chcú následne použiť vo vlastnej tvorbe.

Soľ odstránime až po vyschnutí

Tento krok je dôležitý. Ak začneme soľ zotierať, kým je papier ešte vlhký, môžeme rozmazať farbu alebo poškodiť povrch papiera. Preto počkáme, kým je práca skutočne suchá. Potom zrnká jemne odstránime prstami alebo mäkkým suchým štetcom. Až vtedy sa naplno ukáže výsledná štruktúra.

Keď materiál tvorí spolu s dieťaťom

Dieťa nanesie farbu. Rozhodne sa, kam nasype soľ. Môže meniť množstvo vody, farby aj kryštálov. Ale presný výsledok už nedokáže naplánovať. Musí počkať. Až po vyschnutí a odstránení soli zistí, čo sa počas čakania odohralo. Práve v tom spočíva čaro tejto techniky. Dieťa namaľuje farbu. Nasype soľ. A potom dovolí materiálu, aby do obrazu nakreslil svoju vlastnú stopu.