Čo keby sme dnes odložili štetce a nechali maľovať bubliny? Farebná bublina pristane na papieri, praskne a zanechá po sebe jemný kruh. Ďalšia sa s ním prepojí, ďalšia ho prekryje... a postupne vzniká obraz plný drobných farebných stôp, ktoré by sme štetcom vytvorili len ťažko. Maľba bublinkami je experimentálna výtvarná technika, pri ktorej využívame bubliny ako nástroj na prenášanie farby na papier. Výsledok vzniká spojením zámeru a náhody – a práve to je pre deti také zaujímavé.

Pri tejto technike nejde o presné nakreslenie konkrétneho obrázka. Dieťa experimentuje, pozoruje, vrství a objavuje. Sleduje, akú stopu zanechá jedna bublina, čo sa stane pri množstve bublín a ako sa obraz zmení, keď pridá ďalšiu farbu. Každý odtlačok je trochu iný. Niektoré bubliny vytvoria výrazný kruh, iné iba jemnú farebnú stopu a celé zhluky môžu vytvoriť zaujímavú sieť drobných línií.

Čo budeme potrebovať?

• pevnejší biely alebo svetlý papier,
• nízke nádoby alebo poháriky,
• vodu,
• malé množstvo prostriedku na umývanie riadu,
• netoxické umývateľné temperové alebo tekuté farby vhodné pre deti,
• slamky iba pre deti, ktoré bezpečne zvládajú fúkanie,
• prípadne bublifukové paličky,
• podložku na ochranu pracovnej plochy.

Na každú farbu je praktické pripraviť samostatnú nádobku.

Jednoduchý postup

Do nádoby nalejeme trochu vody, pridáme malé množstvo prostriedku na umývanie riadu a farbu. Zmes jemne premiešame. Slamkou fúkame do tekutiny, až sa nad nádobou vytvorí množstvo farebných bublín. Na vzniknuté bubliny zľahka priložíme papier. Netlačíme ho do tekutiny. Chceme zachytiť predovšetkým stopy praskajúcich bublín. Papier zdvihneme a pozorujeme vzniknutú štruktúru. Potom môžeme celý proces zopakovať s ďalšou farbou.

Jedna farba, množstvo stôp

Začnime jednoducho. Pripravíme iba jednu farbu a skúmame, aké odtlačky dokážu bubliny vytvoriť. Niekde vznikne jeden kruh. Inde množstvo drobných kruhov vedľa seba. Niektoré sa prekryjú. Deti môžu hľadať rozdiely medzi jednotlivými stopami a zisťovať, že ani pri použití rovnakej farby nevzniknú dve úplne rovnaké bublinkové štruktúry.

Čo sa stane s dvoma farbami?

Keď prvé odtlačky trochu preschnú, pridáme druhú farbu. Napríklad modrú k žltej. Ružovú k modrej. Žltú k červenej. Farebné bublinkové stopy sa môžu prekrývať a vytvárať nové farebné vzťahy. Namiesto vysvetľovania výsledku vopred sa detí môžeme opýtať: "Čo myslíš, čo sa stane, keď bubliny odtlačíme na rovnaké miesto?" A potom výsledok spoločne pozorujeme.

Bublinkový podmorský svet

Bublinková štruktúra priam pozýva k téme vody. Na papier vytvoríme modré, tyrkysové a zelené bublinkové odtlačky. Po zaschnutí môžu deti do vzniknutej plochy dokresliť ryby, medúzy, morské rastliny alebo fantastické podmorské tvory. Bublinková maľba sa tak stane výtvarným pozadím, ktoré ďalej rozvíjame kresbou.

Bublinková lúka

Tentoraz môžeme pracovať s ružovou, žltou, oranžovou, fialovou a zelenou. Bublinkové odtlačky vrstvíme najmä v spodnej časti papiera. Keď práca vyschne, niekoľkými jednoduchými líniami môžeme doplniť stonky. Z abstraktných bublinkových štruktúr sa zrazu môže stať fantazijná rozkvitnutá lúka. Nie je však potrebné každému odtlačku prisudzovať konkrétny význam. Pokojne môžeme nechať výsledok úplne abstraktný.

Hľadáme obraz v bublinách

Hotovú a vyschnutú bublinkovú maľbu si prezrieme z rôznych strán. Čo nám pripomína? Možno oblaky. Planéty. Koruny stromov. Podmorský svet. Alebo niečo, čo ešte nemá meno. Dieťa môže vybrané tvary následne zvýrazniť ceruzkou, pastelkou alebo fixkou a z náhodnej štruktúry vytvoriť vlastný obraz.

Skúsme rôzny papier

Experimentovať môžeme aj s podkladom. Ako vyzerajú bubliny na hladšom papieri? A ako na savom? Čo sa stane na farebnom papieri? Ktoré odtlačky zostanú ostré a ktoré sa viac rozpijú? Dieťa tak postupne zisťuje, že výsledok nezávisí iba od farby a bublín, ale aj od vlastností materiálu, na ktorý tlačíme.

Keď sa stretne výtvarné tvorenie s objavovaním

Pri bublinkovej maľbe môžeme prirodzene hovoriť aj o tom, čo deti pozorujú. Prečo je bublina okrúhla? Čo sa stane, keď praskne? Prečo zostane na papieri farebná stopa? Nemusíme z výtvarnej aktivity robiť hodinu fyziky. Stačí podporovať zvedavosť, pozorovanie a vlastné otázky detí.

Dôležité: bezpečné fúkanie

Pri práci so slamkou musíme počítať s tým, že malé dieťa môže tekutinu namiesto vyfúknutia nasávať. Preto slamku používame iba pri deťoch, ktoré spoľahlivo rozumejú pokynu, že cez ňu iba fúkame von. Aktivita musí prebiehať pod priamym dohľadom dospelého a používame iba netoxické materiály vhodné pre deti. Pre mladšie deti je vhodnejšia bublifuková palička alebo môže bubliny pripraviť dospelý a dieťa sa sústredí na ich odtláčanie a ďalšie výtvarné spracovanie.

Bubliny ako výtvarný nástroj

Na tejto technike je krásne, že dieťa nepotrebuje dokonale ovládať štetec ani vytvárať presný tvar. Bublina urobí časť práce sama. Dieťa však rozhoduje, akú farbu použije, kam odtlačok umiestni, koľkokrát ho zopakuje, ktoré farby spojí a kedy je jeho obraz hotový. A výsledok? Ten sa nedá úplne naplánovať. Fúkneme – bubliny vyrastú – prasknú – a na papieri zostane stopa, ktorá pred chvíľou ešte neexistovala.

Prepojenie s umením

Maľovanie bublinami nie je iba hravá technika pre deti. Mydlové bubliny využíva vo svojej tvorbe aj umelec Jiří Georg Dokoupil. Vo svojich Soap Bubble Paintings nevytvára bubliny klasicky štetcom. Maľuje samotnými bublinami. Vytvára ich z mydlového roztoku s pigmentom a necháva ich praskať na povrchu plátna. Po prasknutí zostávajú kruhové a nepravidelné farebné stopy, z ktorých postupne vzniká obraz. Výsledok preto umelec nemôže úplne naplánovať. Do tvorby vstupuje náhoda, pohyb, vlastnosti materiálu a samotný okamih prasknutia bubliny. 

A práve tento princíp môžeme objavovať aj s deťmi. Nevytvárame obrázok bubliny. Nechávame bublinu, aby vytvorila obrázok. Každá praskne trochu inak. Jedna zanechá takmer dokonalý kruh, ďalšia jemnú sieť a iná iba časť farebnej stopy. Keď ich vrstvíme a kombinujeme, vzniká abstraktná kompozícia, ktorú by sme štetcom vytvorili len ťažko.