Čo sa stane, keď papier najprv pokrčíme, potom ho namočíme do farby a necháme ho zanechať stopu? Vzniknú škvrny, línie a nepravidelné štruktúry, ktoré by sme štetcom vytvárali len ťažko. Raz môžu pripomínať korunu stromu, inokedy oblak, podmorský svet, mapu alebo úplne nový fantastický obraz. Práve na náhode, experimentovaní a objavovaní nečakaných tvarov je založená krkváž – výtvarná technika, ktorá je svojou jednoduchosťou veľmi dobre využiteľná aj pri práci s deťmi v materskej škole.

Krkváž dáva dieťaťu možnosť tvoriť bez potreby presne kresliť alebo maľovať konkrétny tvar. Hlavným nástrojom sa stáva pokrčený papier a jeho stopa. Dieťa papier stláča, krčí, namáča do farby a odtláča. Môže meniť silu pritlačenia, množstvo farby, spôsob pokrčenia aj miesto, na ktoré stopu umiestni. Každý odtlačok je trochu iný a výsledok nemožno úplne naplánovať. A práve to je na technike zaujímavé. Dieťa experimentuje a bezprostredne pozoruje vzťah medzi svojou činnosťou a tým, čo vzniká na papieri. Hotové škvrny navyše nemusia zostať iba abstraktnou kompozíciou. Deti v nich môžu hľadať známe tvary a ďalej ich dokresľovať, maľovať alebo kombinovať s inými technikami.

Ako krkváž funguje?

Krkváž patrí medzi techniky pracujúce s odtláčaním farby a náhodne vznikajúcou štruktúrou. V metodickom materiáli k výtvarnej výchove je charakterizovaná ako maliarska technika, pri ktorej sa pokrčený papier namáča do pastóznej farby a následne odtláča. Vzniknuté náhodné škvrny možno ďalej rozvíjať podľa voľných asociácií dieťaťa. Jednoduchý princíp tak ponúka množstvo možností. Inú stopu vytvorí papier pokrčený veľmi pevne, inú voľne stlačený papier. Výsledok sa mení aj podľa hustoty farby, jej množstva a tlaku pri odtláčaní.

Čo budeme potrebovať?

• výkres alebo pevnejší papier ako podklad,
• kúsky papiera na pokrčenie,
• temperové alebo iné hustejšie vodou riediteľné farby,
• plytké nádoby alebo paletu na farbu,
• ochranu pracovnej plochy.

Na experimentovanie môžeme pripraviť viac druhov papiera a nechať deti porovnávať, aké stopy vytvárajú.

Jednoduchý postup

Papier pokrčíme do voľnej alebo pevnejšej guľôčky. Jeho vystupujúcu časť jemne namočíme do pripravenej farby a následne ju pritlačíme na čistý podklad. Papier môžeme opakovane otáčať, znovu pokrčiť alebo namáčať do rôznych farieb. Odtlačky môžeme ukladať vedľa seba, prekrývať ich alebo nimi postupne zapĺňať väčšiu plochu.

Potom sa môžeme spolu pozrieť na vzniknutý obraz:

Čo ti tieto škvrny pripomínajú?

Niekedy v nich dieťa objaví strom, zviera či krajinu. Inokedy zostanú jednoducho hrou farieb a štruktúr. Obe možnosti sú rovnako hodnotné.

Skúsme experimentovať

Krkváž nemusí znamenať iba jednu pokrčenú papierovú guľôčku a jednu farbu. Skúsme meniť podmienky a pozorovať výsledok. Čo sa stane, keď papier pokrčíme iba trochu? A čo keď ho stlačíme veľmi pevne? Akú stopu vytvorí veľký kus papiera a akú malý? Čo vznikne, keď sa dve farby začnú prekrývať? Deti tak prirodzene objavujú, že zmena materiálu alebo spôsobu práce mení výslednú stopu.

Krkváž vo výtvarnom umení

Krkváž nie je iba detskou výtvarnou hrou. S technikou pokrčeného papiera pracovali aj profesionálni výtvarníci. Významné miesto má napríklad v tvorbe slovenského umelca Vladimíra Popoviča, ktorý pokrčený papier využíval ako samostatný výtvarný materiál a kombinoval ho aj s ďalšími postupmi. Slovenská národná galéria eviduje napríklad jeho diela Krištáľ (1962) a Krkváž (1964), pri ktorých je krkváž priamo uvedená ako použitá výtvarná technika.

Pre deti však nie je potrebné profesionálne diela napodobňovať. Oveľa cennejšie je prevziať samotný princíp: pokrčiť, odtlačiť, pozorovať a objaviť v náhodnej stope niečo vlastné.

Krkváž nám tak pripomína jednu z dôležitých skúseností detského výtvarného tvorenia – že zaujímavý obraz nemusí vždy vzniknúť podľa vopred pripraveného plánu. Niekedy stačí dovoliť materiálu, aby nás prekvapil.