Čo sa stane, keď roztrhneme farebný papier na malé kúsky? Jeden môže pripomínať krídlo, ďalší chvost, strom alebo oblak. Keď ich začneme ukladať vedľa seba a prekrývať, postupne sa pred nami objaví úplne nový obraz. Koláž je výtvarná technika, pri ktorej vytvárame kompozíciu skladaním a lepením rôznych materiálov na plochu. Papier môžeme strihať, trhať, vrstviť, prekrývať a kombinovať s kresbou či maľbou.

Koláž je pre deti v materskej škole mimoriadne vhodná, pretože nevyžaduje presnú kresbu. Dieťa môže obraz vytvárať postupne – vyberá, skúša, premiestňuje a kombinuje jednotlivé kúsky. Pri práci rozvíja jemnú motoriku, koordináciu oka a ruky, vnímanie farieb a tvarov, ale predovšetkým vlastnú predstavivosť. Dôležité je, aby koláž nebola iba úlohou typu "vystrihni tieto tvary a nalep ich podľa vzoru". Oveľa väčší tvorivý priestor vzniká vtedy, keď dieťa samo rozhoduje, aké materiály použije a čo z nich vytvorí.

Ako koláž funguje?

Pripravíme si rôzne druhy papiera a ďalších plochých materiálov. Deti ich môžu strihať alebo jednoducho trhať rukami. Jednotlivé kúsky najskôr položíme na podklad bez lepidla. Presúvame ich, otáčame, prekrývame a skúšame:

Čo by z tohto tvaru mohlo vzniknúť?

Až keď sme s kompozíciou spokojní, jednotlivé časti postupne prilepíme.

Čo budeme potrebovať?

• výkres alebo pevnejší papier ako podklad,
• farebné papiere,
• ručne maľované papiere,
• baliaci alebo hodvábny papier,
• kúsky novín a časopisov,
• tenké kúsky látok,
• detské nožnice,
• lepidlo vhodné pre deti,
• pastelky, voskovky alebo fixky na doplnenie detailov.

Nemusíme použiť všetko. Niekoľko dobre zvolených materiálov často poskytne deťom viac priestoru na tvorbu než veľké množstvo hotových dekorácií.

Vytvorme si vlastný papier

Pred samotnou kolážou si môžeme pripraviť vlastný výtvarný materiál. Deti pomaľujú väčšie papiere temperovými alebo vodovými farbami. Môžu na nich vytvárať škvrny, bodky, pruhy, odtlačky či farebné prechody. Po zaschnutí papiere trháme a striháme na rôzne tvary. Takto nevzniká koláž z hotových obrázkov, ale z materiálu, ktorý si deti samy vytvorili. Každý kúsok má inú farbu, štruktúru a stopu po predchádzajúcom tvorení.

Jednoduchý postup

Vyberieme si podklad a pripravíme rôzne papiere. Papier trháme alebo striháme na väčšie a menšie kúsky. Nemusíme presne vedieť, čo z nich vznikne. Najskôr ich voľne ukladáme na podklad. Skúšame ich otáčať, posúvať a prekrývať. Keď sa začne objavovať zaujímavá kompozícia, môžeme pridávať ďalšie časti. Až potom jednotlivé kúsky prilepíme. Nakoniec môžeme niektoré detaily dokresliť pastelkou, voskovkou alebo fixkou.

Fantazijné zviera

Pekným námetom pre deti môže byť zviera, ktoré nikde na svete neexistuje. Nezačíname jeho kresbou ani šablónou. Pred dieťa položíme rôzne kúsky ručne maľovaných papierov. Jeden veľký nepravidelný tvar sa môže stať telom. Menší krídlom. Dlhý pás chvostom. Dva malé kruhy očami. A možno bude mať naše zviera tri nohy, obrovské uši a krídla.

Môžeme sa pýtať:

Ako sa volá?

Kde žije?

Čím sa živí?

Čo dokáže, čo žiadne iné zviera nedokáže?

Výtvarná činnosť sa tak prirodzene prepája s rozprávaním a detskou fantáziou.

Koláž nemusí nič zobrazovať

Nie každá koláž musí byť dom, strom alebo zviera. Deťom môžeme ponúknuť papiere rôznych farieb a tvarov a nechať ich vytvárať abstraktnú kompozíciu. Skúmame, čo sa stane, keď položíme veľký tvar vedľa malého, svetlý na tmavý alebo keď sa dva kúsky čiastočne prekryjú. Dieťa sa tak stretáva so základnými výtvarnými vzťahmi bez potreby vytvoriť konkrétny predmet.

Skúsme experimentovať

Koláž ponúka takmer nekonečné možnosti. Jeden deň môžeme tvoriť iba z papiera v rôznych odtieňoch jednej farby. Inokedy kombinovať hladký papier s pokrčeným, priesvitným či potlačeným. Môžeme vytvoriť koláž iba z trhaných tvarov, bez použitia nožníc. Alebo naopak skúmať, aké tvary dokážeme vystrihnúť. Zaujímavé je tiež spojiť koláž s ďalšou technikou – frotážou, maľbou, tlačou či kresbou.

Koláž vo výtvarnom umení

Koláž sa výrazne presadila v modernom umení na začiatku 20. storočia. Pablo Picasso a Georges Braque začali do svojich kubistických kompozícií vkladať kúsky novín, tapiet a ďalších materiálov. Obraz tak už nevznikal iba kresbou a maľbou – jeho skutočnou súčasťou sa stal aj materiál z každodenného života. Neskôr možnosti koláže rozvíjali dadaisti, surrealisti a mnohí ďalší umelci. Pracovali s fotografiami, tlačovinami, textom aj nájdeným obrazovým materiálom.

Nemusíme všetko nakresliť. Obraz môžeme poskladať z vecí, ktoré už okolo nás existujú – a dať im nový význam.