Čo keby sme dnes nechali obrázok vytvoriť samotné slnko? Nepotrebujeme štetce, pastelky ani farby. Stačí špeciálny papier, niekoľko listov či kvetov a slnečné svetlo. Na papier poukladáme prírodné materiály a chvíľu pozorujeme, čo sa bude diať. Keď ich neskôr odstránime a papier opláchneme vodou, objavia sa svetlé siluety na sýtomodrom pozadí. Akoby na papieri zostali zachytené tiene predmetov.

Cyanotypia je historická fotografická technika založená na pôsobení svetla na svetlocitlivú vrstvu. Využíva predovšetkým ultrafialovú zložku slnečného žiarenia, ktorá vyvoláva chemické zmeny v látkach nanesených na papieri. Po opláchnutí vodou vzniká charakteristická modrá farba, známa ako pruská modrá. Miesta, ktoré boli pred svetlom chránené, zostávajú svetlé. Keď na svetlocitlivý papier položíme list, kvet alebo iný predmet, zabránime dopadu svetla na časť jeho povrchu. Odkryté miesta reagujú na svetlo, zatiaľ čo zakryté si zachovávajú odlišné vlastnosti. Po opláchnutí sa tento rozdiel prejaví ako obraz vytvorený svetlom a tieňom.

Pri tejto technike dieťa priamo pozoruje, že svetlo nemusí slúžiť iba na osvetľovanie predmetov. Môže sa stať aj nástrojom výtvarnej tvorby. Dieťa rozhoduje, ktoré predmety použije, ako ich usporiada a aké tvary nechá na papieri vzniknúť. Výsledný obraz pritom závisí nielen od zvolených materiálov, ale aj od intenzity svetla, dĺžky osvetlenia a priehľadnosti jednotlivých predmetov. Práve prepojenie výtvarného experimentovania s pozorovaním prírodného javu robí z cyanotypie zaujímavú techniku pre deti predškolského veku.

Čo budeme potrebovať?

• hotový svetlocitlivý papier určený na cyanotypiu,

• listy, kvety, trávy, pierka alebo drobné ploché predmety,

• pevnejšiu podložku alebo kartón,

• priehľadnú akrylovú dosku na pritlačenie predmetov (podľa potreby),

• nádobu s čistou vodou na opláchnutie,

• podložku na sušenie hotových prác,

• nepriehľadný obal na uskladnenie nepoužitého papiera.

Na prácu s predškolskými deťmi odporúčame používať výhradne hotový svetlocitlivý papier určený na tvorbu slnečných fotografií. Pri jeho výbere je dôležité overiť, či je vhodný na použitie s deťmi a či sa po osvetlení vyvoláva iba čistou vodou. Pri nákupe hľadajte označenie Sunprint Paper, Solar Paper alebo Cyanotype Paper. Dôležité je, aby išlo o vopred pripravený svetlocitlivý papier, ktorý sa vyvoláva vodou, nie o chemickú súpravu na vlastnú výrobu. Pri klasickej cyanotypii sa totiž svetlocitlivá vrstva pripravuje pomocou chemických látok. Ich miešanie však nie je potrebné zaraďovať do výtvarnej činnosti v materskej škole. Pripravený papier umožňuje deťom sústrediť sa na experimentovanie so svetlom, predmetmi a vznikajúcim obrazom. 

Jednoduchý postup

Najskôr si pripravíme prírodné materiály. Môžeme použiť rôzne listy, drobné kvety, trávy alebo iné predmety, ktoré vytvárajú zaujímavé tvary. Predmety poukladáme na obyčajný papier a vyskúšame si niekoľko možností ich usporiadania.

Keď sme s kompozíciou spokojní, pripravíme si svetlocitlivý papier. Vyberáme ho z ochranného obalu až tesne pred použitím, pretože reaguje na svetlo. Pracujeme v tieni alebo v priestore bez priameho slnečného žiarenia, podľa pokynov výrobcu.

Na svetlocitlivý papier poukladáme vybrané predmety. Ak používame tenké listy alebo kvety, môžeme ich jemne pritlačiť priehľadnou akrylovou doskou, aby sa počas osvetlenia nepohybovali.

Pripravený papier prenesieme na slnečné miesto a necháme naň pôsobiť svetlo. Čas osvetlenia závisí od konkrétneho výrobku, intenzity slnečného žiarenia aj počasia. Pri niektorých druhoch papiera postačuje niekoľko minút, pri iných môže byť potrebný dlhší čas. Riadime sa preto predovšetkým návodom výrobcu a pozorujeme odporúčané farebné zmeny.

Po ukončení osvetlenia papier prenesieme mimo priameho slnka a odstránime predmety. Následne ho opláchneme čistou vodou podľa pokynov výrobcu, aby sa odstránili zvyšky svetlocitlivej vrstvy, ktoré nezreagovali. Papier necháme voľne vyschnúť na rovnom povrchu.

Počas schnutia sa modrá farba postupne prehlbuje a výsledný obraz sa stáva výraznejším. Na miestach, kde boli uložené nepriehľadné predmety, zostávajú svetlé siluety, zatiaľ čo osvetlené časti vytvárajú charakteristické modré pozadie.

Listy, ktoré zanechávajú stopy

Začnime jednoduchými listami rôznych rastlín. Vyberme jeden veľký list, niekoľko drobných lístkov alebo vetvičku s jemným členením. Aký tvar má každý z nich? Čím sa líšia ich okraje? Podarí sa nám na výslednom obraze rozpoznať aj drobné výbežky alebo členenie listov? Deti môžu vytvárať jednoduché kompozície z jedného listu alebo kombinovať viacero rastlinných tvarov. Zaujímavé výsledky poskytujú najmä ploché listy a jemné rastliny, ktoré dobre priliehajú k papieru. Čím tesnejší je kontakt predmetu s povrchom, tým ostrejšia môže byť jeho výsledná silueta.

Priehľadné a nepriehľadné predmety

Nie všetky predmety prepúšťajú rovnaké množstvo svetla. Vyskúšajme tenký list, priehľadnú fóliu, čipku alebo nepriehľadný papierový tvar. Budú ich odtlačky rovnaké? Ktorý predmet vytvorí najvýraznejšiu svetlú siluetu? A pri ktorom sa objavia aj jemné modré odtiene? Deti môžu skúmať rozdiel medzi materiálmi, ktoré svetlo neprepúšťajú, a tými, ktoré ho prepúšťajú čiastočne. Nepriehľadné predmety zvyčajne vytvárajú svetlejšie plochy, zatiaľ čo polopriehľadné materiály môžu umožniť vznik jemnejších tónových prechodov.

Tiene rôznych tvarov

Na svetlocitlivý papier nemusíme ukladať iba prírodné materiály. Môžeme použiť aj geometrické tvary vystrihnuté z papiera, drevené paličky, šnúrky alebo drobné ploché predmety. Ako bude vyzerať kruh? Čo vznikne, keď vedľa seba uložíme niekoľko trojuholníkov? Dokážeme z jednoduchých tvarov vytvoriť celkom nový obraz? Deti si tak uvedomujú, že výsledná silueta závisí od tvaru predmetu a od toho, akú časť papiera chráni pred svetlom. Môžu skúšať pravidelné usporiadanie aj úplne voľné kompozície.

Keď sa tiene prekrývajú

Čo sa stane, keď na seba položíme dva listy alebo viacero priehľadných materiálov? Zmení sa tvar výsledného obrazu? Bude možné rozpoznať jednotlivé predmety alebo vznikne nová spoločná silueta? Deti môžu postupne vrstviť drobné predmety, skúšať ich prekrývanie a vytvárať vlastné kompozície. Pri nepriehľadných materiáloch môže výsledný obraz zachytiť najmä ich spoločný vonkajší tvar. Pri polopriehľadných predmetoch sa môžu prejaviť aj rozdiely v množstve svetla, ktoré jednotlivými vrstvami preniká.

Jeden predmet, rôzne svetelné podmienky

Vyskúšajme vytvoriť niekoľko fotografií s rovnakým predmetom, ale pri odlišných svetelných podmienkach. Jeden papier môžeme vystaviť priamemu slnečnému žiareniu a druhý pripraviť počas zamračenej oblohy. Ako sa bude meniť čas potrebný na vznik obrazu? Budú výsledné fotografie rovnako výrazné? Pri tomto experimente je dôležité používať rovnaký typ svetlocitlivého papiera a dodržiavať odporúčania výrobcu. Deti môžu pozorovať, že množstvo dostupného UV žiarenia ovplyvňuje rýchlosť fotochemickej reakcie. Nie je potrebné, aby každý pokus priniesol rovnako výrazný výsledok. Aj menej kontrastný obraz môže byť podnetom na premýšľanie o tom, ako svetlo ovplyvňuje vznik fotografie.

Keď sa svetlo premení na obraz

Po dokončení si vytvorené práce spoločne prezrieme. Čo nám pripomínajú svetlé tvary na modrom pozadí? Dokážeme rozpoznať listy, kvety a predmety, ktoré sme použili? Ktoré časti obrazu vznikli tam, kde svetlo dopadalo, a ktoré zostali svetlé preto, že boli pred svetlom chránené? Hotové cyanotypie môžeme usporiadať do spoločnej zbierky rastlinných odtlačkov alebo vytvoriť galériu slnečných fotografií. Deti môžu porovnávať svoje práce a hľadať rozdiely medzi jednotlivými siluetami, tvarmi a odtieňmi modrej. Nie je potrebné, aby všetky práce vytvárali konkrétny obrázok. Aj jednoduchý odtlačok jedného listu môže byť hodnotným výsledkom pozorovania a experimentovania.

Tip pre učiteľku

Pri cyanotypii je najdôležitejšia príprava materiálov a správna organizácia činnosti. Svetlocitlivý papier reaguje na UV žiarenie, preto ho uchovávame v pôvodnom nepriehľadnom obale a vyberáme až tesne pred použitím. Ak zostane príliš dlho vystavený svetlu pred uložením predmetov, môže sa čiastočne osvietiť a výsledný obraz stratí kontrast.

Jeden hárok môžete pri spoločnom experimente použiť pre dvojicu detí. Deti spolu vytvoria kompozíciu z listov a následne sledujú, ako slnko vytvorí ich spoločný obraz. Takto bude technika cenovo dostupnejšia aj pre celú triedu. 

Deťom umožnite najskôr experimentovať s usporiadaním materiálov na obyčajnom papieri. Môžu skúšať rôzne kombinácie listov, kvetov a geometrických tvarov bez obavy, že svetlocitlivý papier predčasne zareaguje. Až po výbere kompozície prenesieme predmety na pripravený cyanotypický papier.

Pri predškolákoch odporúčame výhradne hotové papiere vhodné na tvorivé aktivity s deťmi. Surové chemické látky a príprava svetlocitlivých roztokov nie sú súčasťou tejto aktivity. Pri manipulácii s papierom dodržiavame pokyny výrobcu, zabránime kontaktu s ústami a očami a po práci si umyjeme ruky. Oplachovanie zabezpečuje alebo priamo usmerňuje dospelý.

Pred činnosťou si overte odporúčaný čas osvetlenia. Ten sa môže výrazne líšiť podľa použitého papiera, ročného obdobia, oblačnosti a intenzity slnečného žiarenia. Aj keď je obloha zamračená, UV žiarenie môže byť dostatočné na vytvorenie obrazu, proces však môže trvať dlhšie.

Pri pobyte vonku dbáme na bežnú ochranu detí pred slnečným žiarením. Nie je potrebné, aby počas osvetľovania stáli na priamom slnku. Papier môžeme umiestniť na bezpečné slnečné miesto a deti môžu jeho zmeny pozorovať z tieňa pod dohľadom dospelého. Na urýchľovanie procesu nepoužívame otvorené ani nechránené UV zdroje.

Ak chceme získať ostré a dobre rozpoznateľné siluety, vyberáme najmä ploché predmety. Hrubšie predmety môžu vytvárať menej zreteľné okraje, pretože časť svetla dopadá na papier aj pod uhlom. Jemné pritlačenie predmetov priehľadnou akrylovou doskou môže pomôcť zachovať ich polohu. Pri malých deťoch uprednostňujeme bezpečnú akrylovú dosku pred sklom.

Po osvetlení papier oplachujeme čistou vodou podľa pokynov výrobcu. Mokré papiere môžu byť krehké, preto s nimi manipulujeme opatrne. Následne ich necháme vyschnúť na rovnej podložke a výsledné práce uchovávame mimo dlhodobého priameho slnečného žiarenia.

Pri rozhovoroch s deťmi sa nesústreďujte iba na výsledný obrázok. Venujte pozornosť samotnému procesu: Prečo zostalo miesto pod listom svetlé? Kde dopadalo slnko? Prečo sa farba zmenila až po osvetlení a opláchnutí? Čo by sa stalo, keby sme použili priehľadný predmet?

Cyanotypia poskytuje príležitosť prepájať výtvarnú tvorbu s prírodovedným objavovaním a skúmaním svetla, tieňa a vlastností materiálov.

Od detskej hry k umeniu

Cyanotypia patrí medzi historické fotografické techniky. V roku 1842 ju predstavil britský vedec a astronóm John Herschel. Jej charakteristickým znakom je vznik modrého obrazu prostredníctvom fotochemickej reakcie svetlocitlivých látok obsahujúcich železo.

Jednou z najvýznamnejších osobností spojených s cyanotypiou bola britská botanička a fotografická priekopníčka Anna Atkins (1799 – 1871). Túto techniku využívala na zaznamenávanie rastlín, predovšetkým morských rias. Rastlinné exempláre ukladala priamo na svetlocitlivý papier a prostredníctvom pôsobenia svetla vytvárala ich presné svetlé siluety na modrom pozadí. Jej dielo Photographs of British Algae: Cyanotype Impressions, ktorého prvé časti vznikli v roku 1843, patrí medzi významné míľniky dejín fotografie a vedeckého zobrazovania prírody. Anna Atkins ukázala, že fotografia nemusí slúžiť iba na zachytávanie ľudí či krajiny. Môže byť aj prostriedkom systematického pozorovania a dokumentovania prírodných tvarov. Práce Anny Atkins dnes uchovávajú a predstavujú významné múzeá a knižnice vrátane Natural History Museum v Londýne. Jej botanické cyanotypie sú pozoruhodné nielen z vedeckého, ale aj z výtvarného hľadiska. Jemné tvary rastlín vytvárajú na modrom pozadí kompozície, v ktorých sa spája presnosť prírodovedného záznamu s estetickými kvalitami obrazu.

Cyanotypia zostáva zaujímavou výtvarnou technikou aj v súčasnosti. Používa sa pri tvorbe fotografických obrazov, botanických kompozícií a experimentálnych výtvarných diel. Umožňuje skúmať vzťah medzi svetlom, materiálom a stopou predmetu bez použitia klasického fotoaparátu. Keď dieťa položí list na svetlocitlivý papier a po jeho osvetlení objaví svetlú siluetu, pracuje s rovnakým základným princípom, ktorý pred viac ako 180 rokmi využívali priekopníci fotografie.

Niekedy totiž obraz nevzniká tým, čo na papier nakreslíme. Vzniká tým, čo pred svetlom ukryjeme.