Tri pohyby, ktoré si bežne nevšímame

Dieťa drží v ruke pastelku a potrebuje si ju posunúť bližšie k hrotu. Inokedy zdvihne drobný predmet, presunie si ho do dlane a prstami uchopí ďalší. Alebo otočí malú kocku tak, aby ju mohlo vložiť do otvoru správnou stranou. Na prvý pohľad ide o celkom obyčajné pohyby. V skutočnosti však vyžadujú pomerne zložitú spoluprácu prstov, palca a dlane. V odbornej literatúre sa táto schopnosť označuje ako manipulácia s predmetom v jednej ruke (in-hand manipulation). Patrí medzi dôležité súčasti jemnej motoriky a postupne sa zdokonaľuje aj počas predškolského veku. 

Uchopiť predmet ešte neznamená vedieť s ním manipulovať

Keď dieťa zdvihne kocku zo stola, používa úchop. Ak však potrebuje kocku v tej istej ruke otočiť, posunúť alebo premiestniť medzi prstami a dlaňou, musí zvládnuť ďalšie pohyby. Práve v tom spočíva rozdiel medzi jednoduchým držaním predmetu a jeho manipuláciou v ruke. Predstavme si dieťa, ktoré chce obrátiť pastelku opačným koncom. Môže ju položiť na stôl, otočiť druhou rukou alebo si pomôcť celou dlaňou. Postupne sa však môže naučiť vykonať túto zmenu priamo prstami jednej ruky. Cieľom nie je, aby dieťa všetko robilo jednou rukou. Pri mnohých každodenných činnostiach je spolupráca oboch rúk prirodzená a potrebná. Manipulácia v jednej ruke je len jednou z čiastkových schopností, ktoré dieťa pri práci s predmetmi využíva.

Tri pohyby, ktoré si bežne nevšímame

Odborníci rozlišujú viacero druhov manipulácie v ruke. Pre pedagogickú prax sú užitočné najmä tri základné skupiny pohybov.

1. Presúvanie predmetu medzi prstami a dlaňou

Dieťa zdvihne malý predmet končekmi prstov a presunie ho do dlane, kde ho podrží. Potom môže uchopiť ďalší predmet. Opačný pohyb nastáva, keď si predmet z dlane postupne posúva späť ku končekom prstov, aby ho mohlo položiť na určené miesto. Takéto pohyby využívame napríklad pri zbieraní viacerých drobných predmetov alebo pri ich postupnom ukladaní. Odborný názov je translation – presun predmetu v ruke.

2. Posúvanie predmetu medzi prstami

Predstavme si dieťa, ktoré drží pastelku príliš ďaleko od hrotu. Namiesto toho, aby ju pustilo a uchopilo znova, môže si ju prstami postupne posunúť do vhodnejšej polohy. Podobný pohyb používame pri upravovaní polohy lyžice alebo pri manipulácii s tenkými predmetmi. Odborne sa označuje ako shift – posun.

3. Otáčanie predmetu v prstoch

Dieťa potrebuje otočiť malý predmet tak, aby smeroval správnou stranou. Pomocou palca a ostatných prstov môže zmeniť jeho orientáciu bez toho, aby ho položilo. Tento pohyb sa nazýva rotation – rotácia. Jednoduchšie otočenie predmetu a jeho zložitejšie pretáčanie medzi prstami pritom nekladú na ruku rovnaké nároky. 

Prečo sú tieto pohyby pre predškolské dieťa dôležité?

Manipulácia v ruke pomáha dieťaťu prispôsobovať polohu predmetov tomu, čo s nimi potrebuje urobiť. Uplatňuje sa pri hre so stavebnicami, používaní kresliacich potrieb, manipulácii s príborom aj pri niektorých sebaobslužných činnostiach. Nie je však jedinou podmienkou úspešného zvládnutia týchto úloh. Výsledok závisí aj od koordinácie oboch rúk, zrakového vnímania, stability tela, skúseností a vlastností predmetu. Výskumy ukazujú, že manipulačné schopnosti sa počas predškolského veku postupne zdokonaľujú. Zaujímavé je, že dieťa môže úlohu úspešne dokončiť, hoci predmetom manipuluje iným spôsobom než dospelý. Pehoskiová a jej spolupracovníci napríklad zistili, že deti vo veku od troch do takmer siedmich rokov sa pri presúvaní predmetov medzi prstami a dlaňou líšili od dospelých nielen rýchlosťou, ale aj použitými postupmi.  To je dôležitá informácia aj pre učiteľku materskej školy. Úspešné dokončenie činnosti nám totiž nehovorí všetko o tom, ako dieťa používa svoje ruky.

Čo si môžeme všimnúť pri bežnej hre?

Predstavme si dve deti, ktoré majú vložiť malé drevené dieliky do otvorov. Jedno dieťa si dielik dokáže prstami otočiť priamo v ruke. Druhé ho položí na stôl, upraví jeho polohu a znova uchopí. Obe môžu úlohu úspešne dokončiť. Ich postup však kladie na jemnú motoriku odlišné nároky. Podobné rozdiely možno pozorovať pri kreslení, skladaní stavebníc či manipulácii s predmetmi každodennej potreby. Pri pozorovaní je užitočné všímať si, či dieťa dokáže predmet v ruke upraviť, či ho opakovane púšťa, či využíva oporu stola a ako sa jeho postup mení so skúsenosťami. Tieto prejavy však nie sú samy osebe dôkazom vývinového problému. Výskum štvor- a päťročných detí ukázal, že mnohé z nich pri náročnejších manipulačných úlohách používali pomocné alebo náhradné postupy. Schopnosti navyše záviseli od konkrétneho typu pohybu.  Pre pedagogické pozorovanie je preto dôležitejší opakujúci sa spôsob práce než jednorazový výkon.

Ako vytvárať príležitosti na rozvoj?

Manipuláciu v ruke netreba rozvíjať prostredníctvom zložitých pomôcok. Príležitosti ponúkajú aj bežné činnosti v materskej škole. Dieťa môže napríklad postupne zbierať niekoľko primerane veľkých drevených žetónov do jednej ruky a potom ich po jednom ukladať na podložku. Pri kreslení si môže samo upravovať polohu krátkej pastelky. Pri hre môže otáčať kocky, viečka alebo iné bezpečné predmety tak, aby ich správne umiestnilo. Podstatné je, aby úloha mala pre dieťa zmysel a aby náročnosť zodpovedala jeho aktuálnym možnostiam. Pri mladších deťoch treba používať dostatočne veľké predmety bez rizika vdýchnutia alebo prehltnutia. Pri všetkých aktivitách je potrebný primeraný dohľad. Netreba ani trvať na tom, aby dieťa pri každom pokuse využilo výhradne pohyby prstov jednej ruky. Ak si pomôže druhou rukou alebo podložkou, môžeme jeho postup pozorovať a ponúknuť ďalšie príležitosti na skúšanie. Cieľom nie je natrénovať jeden predpísaný pohyb, ale rozširovať možnosti, ako dieťa dokáže s predmetmi zaobchádzať.

Malé pohyby, ktoré majú veľký význam

Pri jemnej motorike si často všímame predovšetkým výsledok: nakreslený obrázok, postavenú vežu alebo zapnutý gombík. Za týmito výkonmi sa však skrýva množstvo drobných pohybov, ktoré sa vyvíjajú postupne. Manipulácia s predmetom v jednej ruke je jednou z nich. Pomáha dieťaťu používať predmety pružnejšie a presnejšie, no jej vývin nie je u všetkých detí rovnako rýchly. Pre učiteľku je preto užitočné vedieť, že niekedy sa dôležitá vývinová zmena neprejaví novou činnosťou, ale novým spôsobom, akým dieťa zvláda činnosť, ktorú už pozná.