Tvorba vzdelávacích situácií
Plánovanie obsahu a činností v materskej škole predstavuje proces, v ktorom sa programové východiská prepájajú s konkrétnou pedagogickou realitou. Vzdelávacie situácie nevznikajú náhodne – sú zámerne vytvárané tak, aby podporovali komplexný rozvoj dieťaťa v súlade s jeho potrebami a možnosťami.
Učiteľka pri plánovaní nevychádza len z obsahu vzdelávacích oblastí, ale predovšetkým z poznania detí. Vzdelávacie oblasti tak nepredstavujú izolované celky, ale prirodzene sa prepájajú v činnostiach, ktoré majú pre deti zmysel.
V tomto texte sa dozviete:
- čo sú vzdelávacie situácie a ako vznikajú,
- ako plánovať obsah podľa vzdelávacích oblastí,
- prečo je dôležité prepájať jednotlivé oblasti,
- ako vytvárať zmysluplné činnosti pre deti.
Vzdelávacie situácie
Vzdelávacia situácia je zámerne vytvorená pedagogická situácia, v ktorej dochádza k učeniu dieťaťa. Môže mať podobu riadenej aktivity, hry, spontánnej činnosti alebo každodennej situácie.
Jej základom je:
- jasný zámer (čo chceme u detí rozvíjať),
- prepojenie na skúsenosť dieťaťa,
- primeranosť vývinovej úrovni,
- aktívna účasť dieťaťa.
Vzdelávacie situácie by mali byť pre deti zmysluplné, prirodzené a prepojené s reálnym životom.
Vzdelávacie oblasti ako východisko plánovania
Obsah predprimárneho vzdelávania je v Štátnom vzdelávacom programe členený do siedmich vzdelávacích oblastí, ktoré predstavujú základný rámec pre plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti. Vzdelávacie oblasti vymedzujú obsah vzdelávania a poskytujú učiteľke orientáciu v tom, čo má byť predmetom učenia.
Pri plánovaní však nefungujú ako oddelené celky. Učiteľka ich prirodzene prepája v tematických celkoch a vzdelávacích situáciách tak, aby učenie detí prebiehalo v súvislostiach.
To znamená, že:
- jedna činnosť môže rozvíjať viacero oblastí súčasne,
- obsah sa prepája podľa situácie a potrieb detí,
- dôraz sa kladie na zmysluplnosť učenia, nie na izolované plnenie oblastí.
Prepojenie vzdelávacích oblastí
V praxi sa vzdelávacie oblasti neobjavujú oddelene. Jedna činnosť môže rozvíjať viacero oblastí súčasne.
Napríklad:
- pri práci s príbehom sa rozvíja jazyk, sociálne porozumenie aj predstavivosť,
- pri pohybovej hre sa rozvíja motorika, spolupráca aj komunikácia.
Takéto prepájanie podporuje prirodzené učenie detí a zvyšuje zmysluplnosť činností.
Pre pedagóga to znamená:
Pri tvorbe vzdelávacích situácií
- vychádza z cieľov a obsahu vzdelávacích oblastí,
- zohľadňuje vývinové a individuálne charakteristiky detí,
- prepája obsah viacerých oblastí v jednej situácii,
- vytvára priestor pre aktivitu, iniciatívu a skúsenosť detí,
- flexibilne reaguje na priebeh a vývoj situácie,
- priebežne sleduje a reflektuje, čo sa deti učia a ako reagujú.
Vzdelávacia situácia tak nie je pevne daný scenár, ale otvorený pedagogický proces, ktorý sa prispôsobuje deťom, ich potrebám a aktuálnym podmienkam.
Otázky z praxe
Ako vytvoriť vzdelávaciu situáciu, ktorá pokryje viacero vzdelávacích oblastí naraz?
Základom je vychádzať z jednej zmysluplnej aktivity, ktorá je deťom blízka a premyslieť, aké oblasti sa v nej prirodzene rozvíjajú.
V praxi to znamená:
- vybrať tému vychádzajúcu zo skúseností detí,
- identifikovať, ktoré oblasti sa v aktivite objavia,
- pripraviť otázky a podnety, ktoré rozšíria učenie,
- neplánovať každú oblasť oddelene, ale prepojene.
Dôležité je, aby aktivita pôsobila prirodzene, nie "umelo vyskladaná".
Zhrnutie
Plánovanie obsahu a činností v materskej škole je proces, v ktorom sa vzdelávacie oblasti prepájajú s reálnymi potrebami detí. Vzdelávacie situácie vznikajú ako zámerné, no flexibilné pedagogické situácie, ktoré podporujú komplexný rozvoj dieťaťa.
Kvalitné plánovanie nevychádza len z obsahu, ale predovšetkým z dieťaťa – jeho skúseností, záujmov a možností. Vďaka tomu sa učenie stáva prirodzeným, zmysluplným a pre deti motivujúcim.
Zmysluplné učenie nevzniká z plánov, ale z dobre premyslených situácií, v ktorých sa dieťa môže rozvíjať.