Podporovať motorický vývin neznamená urýchľovať ho

Keď dieťa ešte nezvláda pohyb, ktorý jeho rovesník už dokáže, prirodzene vzniká otázka: Nemali by sme viac trénovať? Nemôžeme mu pomôcť, aby sa to naučilo skôr? Pomôcť mu určite môžeme. Motorický vývin však nefunguje ako zoznam zručností, ktoré možno intenzívnym tréningom postupne "odškrtnúť". Dieťa sa počas prvých rokov života zároveň biologicky vyvíja a učí. Rastie jeho telo, menia sa telesné proporcie, dozrievajú nervové a zmyslové systémy a súčasne získava skúsenosti s pohybom. Konkrétna pohybová zručnosť vzniká práve zo súhry týchto procesov. Preto má význam motorický vývin podporovať. Podporovať ho však nie je to isté ako snažiť sa ho čo najviac urýchliť.

Vývinové míľniky nie sú termíny, ktoré treba stihnúť

Pri motorickom vývine často používame míľniky: sedenie, státie, chôdzu, neskôr beh, skok, hádzanie či chytanie. Pomáhajú nám orientovať sa vo vývine dieťaťa a všímať si možné odchýlky. Nemali by sa však meniť na súťažný rebríček. Dobre to ukazuje výskum Svetovej zdravotníckej organizácie. WHO pri šiestich základných hrubomotorických míľnikoch v ranom veku neurčila jeden "správny" mesiac, v ktorom ich má každé zdravé dieťa dosiahnuť. Pracuje s pomerne širokými oknami dosiahnutia. Samostatnú chôdzu napríklad sledované zdravé deti dosiahli približne medzi 8,2 a 17,6 mesiaca. 

Ani poradie nemusí byť u všetkých detí úplne rovnaké. V štúdii WHO približne 4 % detí vôbec neprechádzali lezením po štyroch ako samostatnou vývinovou fázou. To neznamená, že na míľnikoch nezáleží. Znamená to, že prirodzený motorický vývin obsahuje variabilitu. Skôr preto nemusí znamenať lepšie a neskôr automaticky neznamená problém.

Dozrievanie a učenie nie sú to isté

Pri motorickom vývine potrebujeme rozlišovať dva navzájom prepojené procesy. Jedným je biologické dozrievanie a rast. Mení sa telo dieťaťa, jeho sila, proporcie, senzorické možnosti aj schopnosť riadiť pohyb. Druhým je motorické učenie. Dieťa prostredníctvom skúsenosti postupne zisťuje, ako svoje aktuálne možnosti použiť pri konkrétnej úlohe. Moderná vývinová veda preto už nevysvetľuje motorický vývin iba dozrievaním mozgu. Pohyb vzniká v súhre meniaceho sa tela, skúseností a prostredia, v ktorom dieťa koná. Predstavme si dieťa, ktoré sa učí zoskočiť z nízkej podložky. Nestačí mu iba "vedieť, že má skočiť". Potrebuje zvládnuť odraz, udržať telo počas letu, odhadnúť výšku, pripraviť sa na dopad a zachovať rovnováhu. Niektoré predpoklady získava rastom a dozrievaním. Iné sa zlepšujú práve skúsenosťou. Vývin preto nie je ani čisté čakanie na dozretie, ani čistý výsledok tréningu.

Dá sa teda motorika tréningom zlepšiť?

Áno. A to je dôležitý rozdiel medzi výrokom "vývin sa nedá urýchliť" a presnejším tvrdením, že celý motorický vývin nemožno ľubovoľne zrýchliť intenzívnejším tréningom. Konkrétne pohybové zručnosti sa učením zlepšovať dajú.

Aktualizovaná metaanalýza 23 štúdií u zdravých detí vo veku 3–6 rokov ukázala, že cielene pripravené pohybové programy dokázali významne zlepšiť lokomočné zručnosti, manipuláciu s predmetmi aj celkovú úroveň hrubej motoriky v porovnaní s bežnou pohybovou aktivitou. Autori zároveň upozorňujú na veľké rozdiely medzi jednotlivými programami. Ak teda dieťa dostane dostatok vhodných príležitostí hádzať, môže sa jeho hod zlepšiť. Ak pravidelne balansuje v rôznych situáciách, môže byť v podobných úlohách istejšie. Neznamená to však, že intenzívnejším nácvikom hádzania "zrýchlime" rovnakým tempom jeho rovnováhu, silu, priestorovú orientáciu alebo celkový motorický vývin. Viac opakovania môže zlepšiť konkrétnu zručnosť. Neznamená to automaticky rýchlejší vývin ako celok.

Primeraná výzva je užitočnejšia než tlak na ďalší míľnik

Pre pedagóga preto nie je najdôležitejšia otázka: "Ako ho naučíme skákať čo najskôr?"

Užitočnejšie je premýšľať: "Čo už dokáže a aká výzva je preň primeraná práve teraz?"

Dieťa, ktoré ešte nevie preskočiť prekážku, môže najskôr prekračovať nízke predmety. Potom skúšať preskočiť čiaru na zemi. Neskôr veľmi nízku prekážku. Dieťa, ktoré nezachytí malú loptu, môže začať s veľkou mäkkou loptou kotúľanou po zemi a až postupne prechádzať k náročnejším variantom. Nejde o to dostať dieťa čo najrýchlejšie na ďalšiu úroveň. Ide o vytvorenie takej situácie, v ktorej môže byť primerane úspešné a zároveň musí hľadať nové pohybové riešenie.

Dieťa potrebuje aj neúspešné pokusy

Dospelý má prirodzenú tendenciu dieťaťu pomôcť. Pri motorickom učení však nemusí byť každý neúspešný pokus okamžite opravovaný. 

Dieťa hodí loptu príliš slabo. 

Nedoskočí tam, kam chcelo. 

Pri balansovaní zostúpi z lavičky.

Netrafí nohou loptu na prvý pokus.

Aj toto je skúsenosť.

Dieťa získava informáciu o výsledku svojho pohybu a pri ďalšom pokuse môže zmeniť silu, smer, rýchlosť alebo spôsob vykonania. Motorický vývin je charakteristický práve skúmaním rôznych možností a flexibilným prispôsobovaním pohybu meniacim sa podmienkam.

Preto platí:´ Nie každý neúspešný pokus potrebuje opravu dospelého. Niekedy dieťa potrebuje najmä ďalší pokus.

Samozrejme, v bezpečných podmienkach. Úlohou pedagóga nie je nechať dieťa opakovane zlyhávať v úlohe, ktorá je preň momentálne príliš náročná. Ak sa neúspech opakuje, môže zmeniť veľkosť pomôcky, výšku prekážky, vzdialenosť alebo inú podmienku tak, aby úloha zostala výzvou, ale bola zvládnuteľná.

Porovnávanie môže vytvárať tlak tam, kde ho dieťa nepotrebuje

Potreba "urýchliť" vývin často vzniká pri porovnávaní.

On už jazdí na bicykli.

Ona už skáče na jednej nohe.

Ostatné deti už loptu chytia.

Lenže dve deti rovnakého veku nemajú rovnaké telo, rovnaké skúsenosti ani rovnaké príležitosti na pohyb. Dieťa, ktoré často jazdí na odrážadle, môže mať veľa skúseností s dynamickou rovnováhou. Iné pravidelne hrá loptové hry a môže byť istejšie pri hádzaní a chytaní. Ďalšie veľa lezie a dobre zvláda prenášanie hmotnosti a plánovanie pohybu v priestore. Porovnávanie jedného výkonu preto neposkytuje úplný obraz motorického vývinu. Pre pedagóga má často väčšiu hodnotu sledovať: Čo dieťa dokázalo pred niekoľkými mesiacmi? Čo skúša dnes? Kde získava istotu? Pri akých podmienkach sa mu darí? Akú novú výzvu je pripravené skúšať?

Rešpektovať individuálne tempo neznamená pasívne čakať

Aj veta "každé dieťa má svoj čas" má svoje hranice. Prirodzená variabilita neznamená, že všetky rozdiely máme ignorovať. WHO vytvorila okná dosiahnutia raných motorických míľnikov nielen na opis prirodzenej variability, ale aj preto, aby výrazne neskoré dosahovanie míľnikov mohlo upozorniť na potrebu ďalšieho posúdenia. Pedagóg diagnózu neurčuje. Môže však sledovať vývinovú trajektóriu.

Pozornosť si zaslúži napríklad situácia, keď dieťa:

• dlhodobo nezískava nové pohybové zručnosti,
• stráca zručnosť, ktorú predtým používalo,
• má výrazne pretrvávajúcu asymetriu pohybu,
• má motorické ťažkosti, ktoré výrazne obmedzujú jeho bežné fungovanie,
• alebo jeho pohybový vývin opakovane vyvoláva obavy rodiča či pedagóga.

Vtedy nestačí povedať "ono to príde". Užitočné je konkrétne pozorovania komunikovať s rodičom a odporučiť ich konzultáciu s pediatrom alebo príslušným odborníkom. Rešpektovanie individuálneho tempa teda neznamená prehliadanie možných ťažkostí.

Vývin nepotrebuje preteky. Potrebuje dobré podmienky.

Pedagóg nemôže rozhodnúť, kedy biologické systémy dieťaťa dosiahnu určitú úroveň zrelosti. Môže však výrazne ovplyvniť skúsenosti, ktoré dieťa dostáva. Môže vytvárať bezpečné a podnetné prostredie. Ponúkať rôznorodý pohyb. Prispôsobovať náročnosť. Poskytovať čas na vlastné riešenie. Opakovať činnosti bez tlaku na výkon. A všímať si, ako sa pohyb dieťaťa postupne mení.

Podporovať motorický vývin teda neznamená viesť dieťa čo najrýchlejšie k ďalšiemu míľniku. Znamená to ponúkať mu primerané príležitosti na pohyb a učenie na úrovni, na ktorej sa práve nachádza. Cieľom nie je, aby dieťa niečo dokázalo čo najskôr. Cieľom je, aby malo podmienky postupne rozvíjať svoje pohybové možnosti – bezpečne, aktívne a bez zbytočného tlaku.