♡ Prečo ma po škôlke nechce pustiť ani na krok
Celý deň bolo v škôlke bez vás.
Hralo sa, jedlo, možno aj spalo. Učiteľka hovorí, že deň zvládlo dobre.
A potom prídete.
Dieťa sa vám zavesí na krk, chce sa nosiť, drží vás za ruku a doma vás nasleduje z izby do izby. Keď sa vzdialite, hneď volá:
"Mami, kam ideš?"
Možno vás to prekvapí.
Veď práve strávilo niekoľko hodín bez vás. Nemalo by si postupne zvykať?
Práve preto môže po návrate zo škôlky potrebovať vašej blízkosti viac, nie menej.
Odlúčenie zvládlo. Teraz sa potrebuje znovu priblížiť.
Pre malé dieťa nie je pobyt v škôlke iba časom bez mamy či otca. Je to prostredie, v ktorom sa učí fungovať s inými dospelými, orientovať sa medzi deťmi, prijímať nový denný rytmus a zvládať množstvo situácií bez svojej hlavnej vzťahovej osoby.
Výskum prechodu malých detí do starostlivosti mimo domova ukazuje, že toto obdobie môže byť pre dieťa emočne aj fyziologicky náročné, pričom postupné vytváranie vzťahu s novým opatrovateľom je dôležitou súčasťou adaptácie.
Keď vás po niekoľkých hodinách opäť uvidí, môže sa ozvať silná potreba:
"Teraz ťa chcem mať pri sebe."
Nie preto, že by celý deň nevyhnutne trpelo.
Ale preto, že ste sa vrátili.
Vaším príchodom sa potreba blízkosti môže naplno ozvať
Teória vzťahovej väzby opisuje rodiča ako bezpečnú základňu, od ktorej dieťa môže objavovať svet a ku ktorej sa vracia, keď potrebuje blízkosť a istotu.
Aj malé deti si pritom dokážu vytvárať bezpečné vzťahy s ďalšími stabilnými a citlivými dospelými. V škôlke tak môže postupne vzniknúť vzťah s učiteľkou, ktorý dieťaťu pomáha zvládať čas bez rodiča. Výskumná meta-analýza vzťahov detí s nerodičovskými opatrovateľmi poukazuje najmä na význam citlivého a responzívneho správania opatrovateľa.
To však nenahrádza vzťah s rodičom.
Preto môže byť dieťa schopné niekoľko hodín fungovať bez vás a po stretnutí s vami sa vás nechcieť pustiť.
Tieto dve veci si neprotirečia.
"Veď si už veľký. Celý deň si bol bezo mňa."
Z pohľadu dospelého to môže dávať logiku.
Z pohľadu dieťaťa však môže byť situácia presne opačná:
"Celý deň som bol bez teba. Teraz ťa konečne mám."
A tak chce sedieť na kolenách práve vtedy, keď potrebujete pripraviť večeru. Chce ísť s vami do kúpeľne. Nechce zostať s otcom, hoci inokedy s tým nemá problém. Chce, aby ste ho obliekli, hoci to už dávno dokáže samo.
Nemusíme to hneď chápať ako krok späť v jeho samostatnosti.
Môže to byť jednoducho spôsob, akým si dieťa po odlúčení dopĺňa blízkosť.
Nemusíme ho preto učiť, aby nás po škôlke menej potrebovalo
Ak dieťa po príchode domov vyhľadáva blízkosť, nemusíme sa báť, že tým podporujeme jeho nesamostatnosť.
Môžeme mu na chvíľu dovoliť byť bližšie.
Sadnúť si spolu. Objať ho. Nechať ho chvíľu na kolenách. Zapájať ho do toho, čo robíme, namiesto toho, aby sme ho hneď posielali hrať sa samé.
Nemusíme pritom splniť každú požiadavku ani byť dieťaťu nepretržite k dispozícii.
Môžeme povedať:
"Vidím, že chceš byť teraz veľmi pri mne. Som tu. Uvarím večeru a môžeš byť zatiaľ so mnou v kuchyni."
Blízkosť a hranice sa navzájom nevylučujú.
Často je to najvýraznejšie práve na začiatku
V období adaptácie dieťa vynakladá veľa energie na zvládanie nového prostredia. Výskum ukazuje, že prechod do zariadenia starostlivosti je proces, ktorý sa vyvíja v čase, nie jednorazová udalosť prvého dňa.
Preto sa môže meniť aj správanie doma.
Prvé týždne vás dieťa možno nebude chcieť pustiť ani na toaletu. O niekoľko týždňov príde zo škôlky, krátko sa pritúli a o chvíľu už bude zaujaté svojou hrou.
Nesledujme preto iba to, či sa nás dnes drží.
Všímajme si, či sa jeho potreba intenzívnej blízkosti postupne mení spolu s tým, ako sa v škôlke cíti istejšie.
A čo ak sa to nemení?
Ani silná potreba rodiča po škôlke sama osebe nehovorí, že adaptácia neprebieha dobre.
Dôležitý je širší obraz.
Ako dieťa funguje počas dňa? Dokáže prijať útechu od učiteľky? Zapája sa do hry? Objavujú sa chvíle radosti a záujmu? Ako spí a je? Dokáže sa doma po návrate postupne upokojiť?
Ak by bola potreba blízkosti dlhodobo veľmi intenzívna, zhoršovala sa alebo ju sprevádzali ďalšie výrazné zmeny v správaní a celkovej pohode dieťaťa, má zmysel porozprávať sa s učiteľkou a pozrieť sa spoločne na to, ako dieťa prežíva deň v škôlke.
Možno vás nechce pustiť práve preto, že už môže
Celý deň postupne zisťuje: "Dokážem byť aj bez mamy."
A keď vás popoludní zbadá, nemusí pokračovať v dokazovaní svojej samostatnosti.
Môže pribehnúť.
Môže sa pritúliť.
Môže vás chvíľu potrebovať viac.
A keď sa jeho pomyselná nádrž blízkosti znovu naplní, možno vás pustí samo – aby sa opäť vydalo objavovať svoj svet.
Použitá literatúra a informačné zdroje:
AHNERT, L. – GUNNAR, M. R. – LAMB, M. E. – BARTHEL, M. 2004. Transition to Child Care: Associations With Infant–Mother Attachment, Infant Negative Emotion, and Cortisol Elevations. In: Child Development. Roč. 75, č. 3, s. 639–650. DOI 10.1111/j.1467-8624.2004.00698.x.
AHNERT, L. – PINQUART, M. – LAMB, M. E. 2006. Security of Children's Relationships With Nonparental Care Providers: A Meta-Analysis. In: Child Development. Roč. 77, č. 3, s. 664–679. DOI 10.1111/j.1467-8624.2006.00896.x.
DATLER, W. – EREKY-STEVENS, K. – HOVER-REISNER, N. – MALMBERG, L.-E. 2012. Toddlers' Transition to Out-of-Home Day Care: Settling into a New Care Environment. In: Infant Behavior and Development. Roč. 35, č. 3, s. 439–451. DOI 10.1016/j.infbeh.2012.02.007.
