Otázky z praxe

Nie nevyhnutne. Neochota zapojiť sa do pohybu môže mať rôzne dôvody. Dieťa môže potrebovať viac času, nemusí sa pri konkrétnej aktivite cítiť isto alebo mu nemusí vyhovovať jej náročnosť či spôsob, akým je organizovaná. Skôr než dieťa označíme za "lenivé", je užitočnejšie sledovať, ktorým aktivitám sa vyhýba, pri ktorých sa naopak zapája a čo mu pomáha cítiť sa pri pohybe istejšie.

Áno, rozdiely medzi deťmi sú prirodzené. Pohybové schopnosti sa rozvíjajú postupne a ovplyvňujú ich skúsenosti, príležitosti na pohyb aj individuálny priebeh vývinu. Preto má väčší význam sledovať pokrok konkrétneho dieťaťa v čase než jeho výkon porovnávať s ostatnými.

Nútenie zvyčajne nie je dobrým východiskom. Najskôr sa pokúste zistiť, prečo sa dieťa nezapája. Pomôcť môže jednoduchšia verzia aktivity, možnosť najskôr pozorovať, zapojiť sa vlastným tempom alebo zažiť úspech bez porovnávania s ostatnými. Cieľom nie je prinútiť dieťa podať výkon, ale postupne mu pomôcť získavať pri pohybe väčšiu istotu.

Pohyb nie je iba spôsobom rozvoja pohybových schopností. Je prirodzenou súčasťou detského dňa a prináša príležitosti na hru, objavovanie, kontakt s ostatnými aj získavanie skúseností s vlastným telom a prostredím. Preto by nemal zostať iba súčasťou organizovaného "cvičenia". Prirodzené príležitosti na pohyb majú svoje miesto počas celého dňa dieťaťa.

Predovšetkým dostatok času, priestoru a rozmanitých príležitostí na pohyb. Dieťa nepotrebuje množstvo špeciálnych pomôcok ani náročných cvičení. Beh, lezenie, skákanie, hádzanie, balansovanie, prekonávanie prekážok a voľná hra mu poskytujú prirodzené pohybové skúsenosti. Dôležité je, aby malo možnosť skúšať, opakovať a postupne zvládať nové pohybové výzvy vlastným tempom.

Niektoré deti potrebujú na osvojenie nového pohybu viac času a opakovaní. Samotný počet pokusov preto nie je najdôležitejší. Pomôcť môže jednoduchá ukážka, rozdelenie pohybu na menšie kroky a dostatok príležitostí skúšať bez tlaku na výkon. Sledujeme najmä, či dieťa s pribúdajúcimi skúsenosťami postupne napreduje.

Nie každý odlišný spôsob pohybu potrebuje okamžitú opravu. Dieťa pri pohybe skúša rôzne riešenia a postupne získava skúsenosť s tým, čo jeho telo dokáže. Ak je pohyb bezpečný, často je užitočné dopriať mu priestor na vlastné skúšanie. Ukážku, oporu alebo inú pomoc ponúkame vtedy, keď ju dieťa potrebuje na bezpečné zvládnutie alebo pochopenie pohybovej úlohy. Cieľom nie je jednotné prevedenie pohybu, ale postupné získavanie pohybovej istoty a samostatnosti.

Ak sa určitý prejav opakuje, pretrváva v čase, objavuje sa v rôznych situáciách alebo dieťa výraznejšie obmedzuje pri hre a každodenných činnostiach, je vhodné svoje pozorovanie s rodičmi zdieľať. Hovorte o tom, čo ste konkrétne pozorovali: "Všimla som si, že...", "Opakovane sa stáva...", "Pri týchto činnostiach potrebuje..." Vyhnite sa určovaniu príčiny alebo možnej diagnózy. Ak dieťa stráca pohybovú schopnosť, ktorú už predtým zvládalo, alebo sa jeho spôsob chôdze či pohybu náhle výrazne zmení, nejde iba o situáciu na dlhodobé pedagogické pozorovanie.