Otázky z praxe

Nie nevyhnutne. Preferencia ruky sa počas detstva postupne vyvíja a jej stabilita závisí aj od typu činnosti. Výskum u detí predškolského veku ukazuje, že používanie ruky môže byť ešte pomerne variabilné a nie všetky deti prejavujú rovnakú mieru konzistentnej preferencie.

Sledujeme preto skôr opakujúci sa vzorec v čase. Pozornosť si zaslúži najmä situácia, keď je časté striedanie rúk spojené s výraznou neobratnosťou, únavou, nízkou presnosťou alebo dieťaťu sťažuje bežné činnosti.

Nie. Pedagóg by nemal preferovanú ruku dieťaťa určovať. Predmet môžeme položiť pred dieťa tak, aby si ho mohlo spontánne vziať, a následne pozorovať jeho voľbu. Preferencia ruky a samotná výkonnosť ruky navyše nie sú totožné pojmy. Výskum rozlišuje medzi tým, ktorú ruku človek volí, a tým, ako dobre jednotlivé ruky určitú úlohu vykonávajú.

Obe ruky áno, preúčanie nie. Ľavorukosť je prirodzený variant laterality. Nie je dôvod meniť preferovanú ruku dieťaťa. Dieťa však potrebuje rozvíjať spoluprácu oboch rúk. Pri strihaní jedna ruka pracuje s nožnicami a druhá manipuluje s papierom; pri otváraní nádoby jedna stabilizuje a druhá vykonáva pohyb. Podpora bilaterálnej koordinácie preto neznamená meniť lateralitu.

Nemusí. Voľbu ruky ovplyvňuje aj samotná úloha – jej náročnosť, poloha predmetu či požadovaná presnosť. Výskum ukazuje, že lateralizácia motorických funkcií môže byť do určitej miery závislá od konkrétnej úlohy. Preto nerobíme záver podľa jednej činnosti. Pedagogicky je hodnotnejšie pozorovať dieťa opakovane a v rôznych prirodzených situáciách.

Tu je potrebná opatrnosť s presnými vekovými hranicami. Vývin nie je okamžitý prechod od "bez laterality" k definitívnemu praváctvu alebo ľaváctvu. Výskumy opisujú postupné formovanie a stabilizovanie preferencie, pričom medzi deťmi existujú rozdiely. U 3- až 5-ročných detí môže byť preferencia ruky stále menej konzistentná; s vekom sa jej stabilita spravidla zvyšuje.

Pre MŠ je preto vhodnejšia otázka než "Má už lateralitu vyhranenú?": "Vidíme v priebehu času čoraz stabilnejší spôsob používania rúk?"

To by nemalo byť cieľom. Dieťa potrebuje príležitosti používať ruky, manipulovať, liezť, hádzať, stavať, kresliť, strihať a vykonávať činnosti vyžadujúce spoluprácu oboch strán tela. To však nie je tréning "správnej" laterality. Vývin preferencie vzniká v komplexnej interakcii biologických a skúsenostných faktorov a postupne sa spresňuje spolu so skúsenosťami a motorickým učením.

Úlohou pedagóga teda nie je rozhodnúť, ktorá strana má byť dominantná. Jeho úlohou je vytvoriť podmienky, v ktorých sa prirodzená preferencia dieťaťa môže prejaviť – a dostatočne pozorne ho sledovať, aby si všimol, keď nejde iba o lateralitu, ale o funkčnú ťažkosť.