Kresba na mokrý podklad: Keď sa línia začne rozpíjať

Čo sa stane s čiarou, keď ju nakreslíme na suchý papier? A čo sa zmení, keď ten istý papier najskôr navlhčíme? Na mokrom povrchu sa línia môže rozpíjať, mäknúť, meniť svoju intenzitu a spájať sa s ďalšími farbami. Kresba sa tak stáva malým experimentom, pri ktorom dieťa nesleduje iba to, čo kreslí, ale aj to, čo s jeho stopou robí voda. Kresba na mokrý podklad je výtvarný postup, pri ktorom kresliaci nástroj používame na navlhčenom papieri. V MŠ môžeme experimentovať najmä s vodorozpustnými farebnými ceruzkami alebo inými bezpečnými vodorozpustnými kresliacimi médiami.

Pri bežnej kresbe má dieťa nad líniou pomerne veľkú kontrolu. Na mokrom papieri sa však začne správať trochu inak. Niekde zostane výrazná, inde sa rozšíri. Dve farby sa môžu stretnúť a čiastočne premiešať. Bodka sa môže zmeniť na farebnú škvrnu. Dieťa tak objavuje, že výsledok výtvarnej činnosti neovplyvňuje iba jeho ruka a kresliaci nástroj, ale aj vlastnosti podkladu.

Čo budeme potrebovať?

• pevnejší akvarelový alebo výkresový papier,
• vodorozpustné farebné ceruzky,
• nádobu s čistou vodou,
• široký mäkký štetec alebo čistú hubku na navlhčenie papiera,
• podložku pod papier,
• papierové utierky alebo handričku.

Papier by mal byť vlhký, nie úplne premočený. Ak na ňom zostávajú veľké kaluže vody, kresba sa môže roztekať natoľko, že dieťa už nedokáže pozorovať jednotlivé stopy.

Suchý alebo mokrý?

Pred samotnou tvorbou môžeme urobiť jednoduchý experiment. Papier rozdelíme na dve časti. Jednu necháme suchú a druhú navlhčíme. Tou istou ceruzkou nakreslíme na obe plochy rovnakú čiaru. 

Potom ich porovnáme.

Ktorá čiara je ostrejšia?

Ktorá sa rozpíja?

Kde je farba výraznejšia?

Deti tak rozdiel medzi suchým a mokrým podkladom nielen počujú od učiteľa, ale samy ho objavia.

Čo dokáže jedna čiara?

Skúsme na mokrom papieri nakresliť jednu dlhú čiaru. Môžeme ju viesť pomaly, potom rýchlo. Raz na ceruzku pritlačíme viac, inokedy menej. Následne pridáme ďalšie línie. Niektoré sa stretnú, iné zostanú samostatné. Pozorujeme, ako voda mení ich okraje a ako sa pôvodne presná kresba postupne premieňa na mäkkú farebnú stopu.

Bodka, ktorá rastie

Na vlhký papier urobíme niekoľko farebných bodiek. Chvíľu ich pozorujeme. Niektoré môžu zostať malé, iné sa začnú rozpíjať do okolia. Skúsime urobiť bodku na veľmi mokrom mieste a ďalšiu tam, kde už papier začína schnúť. Budú vyzerať rovnako? Jednoduchý experiment ukazuje deťom, že výsledok ovplyvňuje aj množstvo vody v papieri.

Keď sa stretnú dve farby

Na mokrom papieri vytvoríme modrú líniu a vedľa nej žltú. Postupne ich priblížime k sebe. Čo sa stane na mieste, kde sa stretnú? Podobne môžeme skúšať ďalšie farebné dvojice. Nejde o učenie presného "receptu" na miešanie farieb. Deti pozorujú, že voda môže farbu prenášať a že hranice medzi jednotlivými stopami nemusia zostať presne tam, kde sme ich nakreslili.

Kreslíme dážď

Navlhčený papier sa krásne hodí aj na jednoduché experimentovanie s atmosférou. Modrou, tyrkysovou a fialovou vytvárame zvislé a šikmé línie. Niektoré necháme krátke, iné dlhé. Farby sa na mokrom papieri jemne rozpijú a línie môžu začať pripomínať dážď za oknom. Námet však nemusíme deťom určiť vopred. Môžeme sa až pri hotovej práci opýtať: "Čo ti tieto rozpité čiary pripomínajú?"

Kreslíme hudbu

Pustíme pokojnú hudbu a necháme deti viesť ceruzku po navlhčenom papieri podľa toho, čo počujú. Pri pomalých tónoch môžu vznikať dlhé plynulé línie. Pri výraznejšom rytme krátke čiary, bodky alebo špirály. Rozpíjanie farieb pridáva kresbe ďalší prvok, ktorý dieťa nedokáže úplne naplánovať. Vzniká tak spojenie hudby, pohybu, línie, vody a náhody.

Skúsme kresliť bez námetu

Pri tejto technike nemusíme kresliť dom, strom ani postavu. Práve abstraktné experimentovanie umožní deťom lepšie sledovať samotné správanie materiálu.

Skúsme vytvárať:

bodky – línie – špirály – slučky – farebné plochy – križovanie čiar.

Dieťa sa môže rozhodovať podľa toho, čo sa práve deje na papieri. Jedna rozpíjajúca sa stopa môže byť podnetom na ďalšiu.

Čo sa stane, keď papier schne?

Zaujímavé je pokračovať v kreslení aj počas schnutia. Na začiatku je papier výrazne vlhký a línie sa rozpíjajú. Po chvíli obsahuje menej vody a stopa sa mení. Nakoniec je takmer suchý a kresba začína byť opäť ostrejšia. Na jednom papieri tak môžeme pozorovať niekoľko rôznych podôb tej istej kresliacej stopy.

Kresba alebo maľba?

Tu je dobré rozlišovať dve príbuzné činnosti. Ak na navlhčenom papieri pracujeme predovšetkým kresliacim nástrojom a skúmame líniu a kresliacu stopu, môžeme hovoriť o kresbe na mokrom podklade. Ak na navlhčený papier nanášame vodové alebo akvarelové farby štetcom a nechávame ich rozpíjať a vzájomne sa miešať, ide skôr o maľbu mokré do mokrého. Pri detskej experimentálnej tvorbe sa však oba postupy môžu prirodzene prepájať.

Keď voda spoluvytvára obraz

Na tejto technike je zaujímavé práve to, že dieťa nemá výsledok úplne pod kontrolou. Urobí čiaru – ale voda ju môže zmeniť. Pridá druhú farbu – a obe sa môžu stretnúť. Nakreslí bodku – a z bodky vznikne škvrna. Dieťa sa tak učí nielen vytvárať obraz podľa vlastnej predstavy, ale aj pozorovať, reagovať a prijímať náhodu ako súčasť výtvarného procesu. A práve v tom spočíva čaro kresby na mokrý podklad: Dieťa vytvorí stopu – a voda jej pomôže nájsť vlastnú cestu.