Kôra stromu, list, drevená doska, kamienok či reliéfna podložka. Na prvý pohľad obyčajné povrchy ukrývajú množstvo čiar, priehlbín a štruktúr, ktoré môžeme pomocou jednoduchej výtvarnej techniky preniesť na papier. Stačí na vybraný povrch položiť papier a prechádzať po ňom pastelkou, voskovkou alebo mäkkou ceruzkou. Postupne sa začne objavovať obraz štruktúry, ktorá bola dovtedy ukrytá pod papierom. Tento spôsob tvorenia nazývame frotáž.

Frotáž je pre deti v materskej škole zaujímavá najmä tým, že spája výtvarné tvorenie s objavovaním okolitého sveta. Dieťa nemusí začínať prázdnym papierom a premýšľať, čo nakreslí. Najskôr hľadá povrch, ktorý ho zaujme. 

Čo sa ukrýva na kôre stromu? Akú stopu má list? Bude drevo na papieri vyzerať rovnako ako kameň? A dokážeme pomocou pastelky zachytiť aj povrch predmetu, ktorý takmer nevidíme? Dieťa skúma predmet nielen zrakom, ale aj hmatom. Porovnáva hladké, drsné, ryhované, mäkké či výrazne štruktúrované povrchy a následne pozoruje, ako sa ich vlastnosti prejavia na papieri.

Ako frotáž funguje?

Princíp frotáže je veľmi jednoduchý. Papier položíme na predmet alebo povrch s výraznou štruktúrou a jeho povrch jemne prechádzame ceruzkou, grafitom, pastelkou alebo voskovkou. Kresliaci materiál sa zachytáva najmä na vyvýšených miestach a na papieri sa postupne objavuje štruktúra predmetu ukrytého pod ním. Výsledok ovplyvňuje nielen vybraný povrch, ale aj sila pritlačenia, druh papiera a kresliaci materiál.

Čo budeme potrebovať?

• tenší papier,
• mäkké ceruzky, grafit, pastelky alebo voskovky,
• predmety a povrchy s výraznou štruktúrou,
• listy so žilnatinou, kúsky dreva, kôru, mince, sieťky, reliéfne podložky alebo ďalšie bezpečné materiály.

Frotáž môžeme realizovať aj vonku. Školská záhrada či park sa tak môžu zmeniť na miesto hľadania zaujímavých povrchov.

Čo sa skrýva v našich odtlačkoch?

Frotáž nemusí skončiť samotným zachytením povrchu. Vzniknuté štruktúry môžeme ďalej rozvíjať. Odtlačok kôry sa môže zmeniť na fantastický les, žilnatina listu na krídla zvláštneho živočícha a niekoľko rôznych štruktúr môže vytvoriť krajinu, mesto alebo abstraktný obraz.

Skúsme sa detí pýtať:

"Čo ti táto štruktúra pripomína?"

Tak sa z jednoduchého experimentu môže stať priestor pre predstavivosť a vlastné výtvarné riešenie.

Výprava za štruktúrami

Frotáž môžeme premeniť aj na malú objaviteľskú výpravu. Deti dostanú papier a pastelku a spoločne hľadáme povrchy, ktoré by mohli zanechať zaujímavú stopu. Môžeme skúmať kôru rôznych stromov, drevenú lavičku, listy, kamene či ďalšie bezpečné povrchy v okolí materskej školy. Namiesto otázky "Čo dnes nakreslíme?" tak položíme inú: "Aké stopy dokážeme objaviť okolo nás?"

Frotáž vo výtvarnom umení

Frotáž sa výrazne spája s nemecko-francúzskym umelcom Maxom Ernstom (1891 – 1976), jedným z významných predstaviteľov dadaizmu a surrealizmu. V roku 1925 začal systematicky experimentovať s prenášaním štruktúr rôznych povrchov na papier. Papier prikladal napríklad na drevené podlahy, listy, sieťky, povrazy či ďalšie materiály a prechádzal po ňom ceruzkou alebo pastelkou.

Vzniknuté štruktúry neboli iba konečným výsledkom. Ernst v nich hľadal nové obrazy a ďalej ich rozvíjal do fantastických krajín, predmetov a bytostí. Tento princíp využil aj v známom cykle Histoire naturelle (Prírodná história), publikovanom v roku 1926. A práve tento spôsob uvažovania môžeme preniesť aj k deťom. Frotáž nemusí byť iba technikou kopírovania povrchu. Môže byť začiatkom objavovania. Dieťa najskôr zachytí stopu skutočného predmetu a potom jej prostredníctvom vytvorí niečo, čo predtým neexistovalo.