Dieťa nepotrebuje vždy papier, pastelky či štetec, aby mohlo výtvarne tvoriť. Niekedy stačí vyjsť von. Kamienok sa môže stať bodom, konárik čiarou, rad žltých listov farebnou plochou. Zo šišiek vznikne kruh, z kameňov špirála a z opadaných listov obraz, ktorý možno o niekoľko hodín odfúkne vietor. Práve v tomto jednoduchom tvorivom stretnutí dieťaťa s prírodou môžeme nájsť cestu k land artu.

Land art je pre prostredie materskej školy mimoriadne zaujímavý tým, že spája dve činnosti, ktoré sú deťom prirodzené – objavovanie prírody a tvorenie. Dieťa nemusí sedieť za stolom a pracovať s vopred pripraveným výtvarným materiálom. Materiál objavuje samo vo svojom okolí. Kamene, piesok, šišky, suché konáriky, kôra, opadané listy, kvety, tráva, sneh či voda sa môžu stať výtvarnými prostriedkami. Dieťa ich skúma, porovnáva, triedi, premiestňuje a hľadá medzi nimi vzťahy. Súčasná pedagogická literatúra spája podobné landartové aktivity v predprimárnom vzdelávaní so zmyslovou skúsenosťou, tvorivosťou, objavovaním a rozvíjaním citlivého vzťahu k prírodnému prostrediu.

Land art môžeme začať zážitkom. Počas prechádzky môžeme deti vyzvať, aby sa pozorne rozhliadli: Koľko farieb dokážeme nájsť na zemi? Ktoré kamene sú najhladšie? Dokážeme nájsť päť rôznych listov? Čo je rovné a čo zakrivené? Čo by sa stalo, keby sme tieto veci začali ukladať vedľa seba? Tak sa obyčajná prechádzka postupne mení na výtvarné skúmanie.

Najprv skúmať, potom tvoriť

Pred samotnou tvorbou je dobré dopriať deťom čas na pozorovanie a manipuláciu s materiálom. Nemusia hneď vedieť, čo vytvoria. Môžu kamene ukladať od najmenšieho po najväčší, listy triediť podľa farieb, skúšať, ktoré konáriky sa dajú položiť na seba alebo koľko šišiek potrebujú na vytvorenie kruhu. Učiteľ pritom nemusí predkladať hotový vzor. Namiesto pokynu "urobíme si takúto mandalu" môže položiť otázku:

"Ako by sme mohli tieto veci usporiadať, aby z nich vzniklo niečo zaujímavé?"

Práve otvorenosť výsledku je dôležitá. Jedno dieťa vytvorí kruh, ďalšie cestu, iné postavu alebo abstraktnú kompozíciu. Niektoré deti budú pracovať samostatne, iné spontánne spoja svoje nápady a vytvoria jedno veľké spoločné dielo.

Čo môžeme s deťmi vytvoriť?

Najjednoduchším začiatkom sú línie, kruhy a špirály. Deti môžu vytvoriť dlhú cestu z kamienkov, špirálu zo šišiek alebo kruh z rôznofarebných listov. Veľmi dobre funguje aj práca s farbou prírody. Deti môžu zoradiť listy od zelenej cez žltú a oranžovú až po hnedú alebo vytvoriť obraz iba z materiálov jednej farby. Inokedy môžu vytvárať prírodné mandaly, malé stavby z kameňov, obrazce z konárikov, kompozície v piesku, stopy a kresby v snehu či spoločné dielo okolo stromu. V zime sa materiálom môže stať sneh a ľad, na jeseň farebné lístie, na jar kvety a tráva. Ročné obdobie tak samo mení výtvarnú paletu.

Dielo, ktoré si nemusíme odniesť domov

Jednou z najcennejších skúseností land artu môže byť pre dieťa jeho pominuteľnosť. V materskej škole sme zvyknutí výtvarné práce odkladať, vystavovať alebo posielať domov rodičom. Land art prináša inú skúsenosť. Dielo môže zostať tam, kde vzniklo. Vietor rozfúka listy. Dážď premiestni kamienky. Sneh sa roztopí. Voda odnesie konáriky. A práve toto môže byť témou ďalšieho rozhovoru:

"Čo myslíte, bude naše dielo vyzerať rovnako aj zajtra?"

Dielo môžeme odfotografovať a o deň či týždeň sa na miesto vrátiť. Deti môžu porovnať fotografiu so skutočnosťou a sledovať, ako do ich práce vstúpil čas a prírodné procesy. Pominuteľnosť je charakteristická aj pre veľkú časť profesionálnej landartovej tvorby. Takáto skúsenosť zároveň pomáha dieťaťu pochopiť, že hodnota tvorenia nemusí spočívať iba v hotovom výrobku. Dôležitý môže byť samotný proces – objavenie materiálu, nápad, experiment, spolupráca a zážitok.

Učíme sa tvoriť s prírodou, nie proti nej

Land art ponúka aj prirodzený priestor na environmentálnu výchovu. Deti sa môžu postupne učiť jednoduché pravidlo: Používame predovšetkým to, čo nám príroda sama ponúkla. Zbierame opadané listy, suché konáriky, šišky či voľné kamienky. Zbytočne netrháme živé rastliny, nelámeme konáre a nenarúšame miesta, ktoré môžu byť úkrytom živočíchov. Dieťa tak nezažíva prírodu ako sklad výtvarných potrieb, ale ako prostredie, ku ktorému pristupujeme s rešpektom. Práve spojenie estetickej skúsenosti, priameho kontaktu s prírodou a environmentálnej citlivosti patrí k zaujímavým pedagogickým možnostiam land artu v predškolskom vzdelávaní.

Od detskej hry k land artu

Keď dieťa vytvorí z kamienkov špirálu alebo usporiada farebné listy do kruhu, pravdepodobne nepremýšľa o tom, že robí "súčasné umenie". A ani nemusí. Pedagóg však môže na túto prirodzenú skúsenosť nadviazať: "Viete, že podobným spôsobom tvoria aj skutoční umelci?" Až v tejto chvíli môžeme deťom predstaviť pojem land art a ukázať im fotografie vybraných umeleckých diel.

Čo je land art?

Land art, teda krajinné alebo environmentálne umenie, sa ako výrazný umelecký smer rozvíjal najmä od konca 60. rokov 20. storočia. Umelci začali opúšťať tradičné ateliéry a galérie a vstupovať priamo do krajiny. Tá sa nestala iba miestom, kde svoje dielo vystavili – samotná krajina sa stala materiálom a súčasťou umeleckého diela. Umelci pracovali so zemou, kameňmi, drevom, pieskom, vodou a ďalšími materiálmi. Niektorí vytvárali obrovské zásahy do krajiny, iní naopak drobné a veľmi jemné kompozície. Land art zároveň spochybnil predstavu, že umelecké dielo musí byť predmetom umiestneným v galérii. Mnohé práce nemožno jednoducho premiestniť. Sú späté s konkrétnym miestom a menia sa spolu s ním.

Robert Smithson

Jedným z najznámejších diel land artu je Spiral Jetty amerického umelca Robert Smithson z roku 1970. Dielo vzniklo na brehu Veľkého soľného jazera v Utahu. Smithson vytvoril z čierneho bazaltu a zeminy monumentálnu špirálu, ktorá sa vinie z brehu do jazera. Má približne 460 metrov a podľa Utah Museum of Fine Arts sa stala jedným z diel, ktoré symbolizujú celé obdobie land artu. 

Pre deti je výborným dielom na pozorovanie. Jeho základný princíp totiž dokážu ľahko objaviť a následne interpretovať po svojom: Čo keby sme aj my vytvorili obrovskú špirálu – z kamienkov, listov alebo šišiek?

Patrick Dougherty 

Americký umelec ukazuje, že aj obyčajné konáre a prútie sa môžu premeniť na monumentálne umelecké dielo. Vo svojej tvorbe využíva najmä mladé stromčeky a pružné vetvy, ktoré ohýba, prepletá a spája do veľkých priestorových objektov. Jeho práce často pripomínajú hniezda, skrýše, domčeky alebo rozprávkové stavby, ktoré akoby prirodzene vyrástli zo svojho okolia.

Tvorba je veľmi blízka detskému spôsobu objavovania prírody. Konár už nemusí byť iba konárom – môže sa stať stenou domčeka, časťou hniezda, bránou alebo začiatkom malej skrýše. V materskej škole môžeme na jeho tvorbu nadviazať stavbou jednoduchých priestorových objektov zo suchých konárikov a ďalších voľne nájdených prírodnín. Nejde pritom o napodobňovanie konkrétneho diela, ale o objavovanie toho, ako sa prírodný materiál môže prostredníctvom detskej predstavivosti premeniť na umelecký priestor. 

Andy Goldsworthy 

Pre predškolské deti je azda najprístupnejšia tvorba britského umelca Andy Goldsworthy. Pracuje s materiálom, ktorý nachádza priamo v krajine – s kameňmi, listami, konármi, snehom, ľadom a ďalšími prírodnými prvkami. Svoje diela často vytvára priamo na mieste nálezu materiálu. Listy usporadúva podľa farieb, z kameňov buduje geometrické a organické útvary, z konárikov skladá línie a kruhy a z ľadu vytvára konštrukcie, ktorých podobu postupne mení teplota. Dôležitou súčasťou jeho tvorby je čas a premena. Mnohé diela nie sú určené na to, aby zostali zachované. Vietor rozfúka listy, voda ich odnesie, ľad sa roztopí a prírodné materiály sa postupne vrátia do svojho prostredia. Goldsworthy preto svoje dočasné práce často zachytáva fotografiou.

Umenie môžeme vytvoriť takmer kdekoľvek a bez kupovaných výtvarných pomôcok. Stačí sa pozorne pozerať na svoje okolie. V MŠ môžu deti napríklad usporiadať jesenné listy od žltej po červenú, vytvoriť kruh z kamienkov, špirálu zo šišiek alebo krátku líniu z konárikov. Nemali by však Goldsworthyho diela jednoducho kopírovať. Fotografia jeho práce môže byť skôr podnetom k otázke: "Čo všetko by sme dokázali vytvoriť z materiálov, ktoré nájdeme v našej záhrade?" Tak sa dieťa neučí reprodukovať hotové umelecké dielo, ale objavuje jeho základnú myšlienku – pozorovať prírodu, pracovať s tým, čo ponúka, a prijať, že vytvorené dielo sa môže opäť zmeniť alebo úplne zmiznúť.

A práve tu sa kruh uzatvára. Land art môže začať obyčajným kamienkom, ktorý dieťa zdvihne zo zeme a položí vedľa druhého. Až neskôr môže zistiť, že podobná potreba pozorovať krajinu, premieňať ju a prostredníctvom nej tvoriť priviedla umelcov k jednému z najzaujímavejších smerov moderného a súčasného umenia.