Asambláž: Keď obyčajné predmety vytvoria nový svet

Čo majú spoločné gombík, kúsok kartónu, špagát, vetvička a vrchnáčik? Na prvý pohľad možno nič. Keď ich však začneme ukladať vedľa seba, otáčať a kombinovať, môžu sa premeniť na tvár, zviera, robota alebo celé fantazijné mesto. Asambláž je výtvarná technika, pri ktorej vzniká dielo spájaním a usporadúvaním rôznych predmetov a materiálov. Na rozdiel od klasickej koláže nemusíme pracovať iba s plochými kúskami papiera – do obrazu vstupujú aj trojrozmerné predmety, ich tvar, povrch a materiál.

Pre deti v materskej škole je asambláž prirodzeným spôsobom tvorenia. Deti rady zbierajú, triedia, premiestňujú a spájajú predmety. Pri asambláži sa práve toto skúmanie stáva súčasťou výtvarnej činnosti. Dieťa môže skúšať:

Čo vznikne, keď položím tieto predmety vedľa seba? Čím by sa mohol stať vrchnáčik? Môže byť špagát vlasmi? A čo mi pripomína tento kúsok dreva?

Asambláž tak podporuje predstavivosť, priestorové vnímanie, jemnú motoriku, rozhodovanie aj schopnosť nachádzať nové využitie obyčajných vecí.

Ako asambláž funguje?

Pripravíme si rôzne predmety a materiály a necháme deti, aby ich najskôr voľne skúmali. Môžu ich ukladať na pevný podklad, presúvať, otáčať a kombinovať. Nie je potrebné začínať s presnou predstavou výsledku. Niekedy môže práve tvar predmetu vnuknúť dieťaťu nový nápad. Keď je s kompozíciou spokojné, predmety môžeme prilepiť na podklad. Pri menších deťoch však pokojne zostaneme iba pri dočasnom ukladaní. Hotovú kompozíciu môžeme odfotografovať a materiál následne znovu použiť.

Čo budeme potrebovať?

• pevný kartón alebo lepenku,
• kúsky vlnitej lepenky,
• vrchnáčiky a korkové zátky,
• gombíky,
• špagát, vlnu alebo stužky,
• kúsky látok,
• drevené paličky,
• kamienky, vetvičky, šišky či iné prírodniny,
• bezpečné drobné predmety z bežného života,
• lepidlo vhodné pre deti.

Materiál vždy vyberáme s ohľadom na vek detí. Vyhýbame sa ostrým, rozbitným a veľmi malým predmetom, ktoré by mohli predstavovať riziko.

Jednoduchý postup

Najskôr si predmety spoločne prezrieme. Skúmame ich tvar, veľkosť, povrch a materiál. Dieťa si vyberie niekoľko predmetov a začne ich voľne ukladať na podklad. Presúva ich dovtedy, kým nenájde kompozíciu, ktorá ho zaujme. Postupne môže pridávať ďalšie prvky. Vrchnáčik sa môže stať okom, špagát vlasmi, vetvička rukou a kúsok kartónu telom. Ak chceme vytvoriť trvalé dielo, jednotlivé časti nakoniec pripevníme k podkladu. Kompozíciu môžeme ešte doplniť kresbou alebo maľbou, ale nemusíme – samotné predmety môžu vytvoriť hotové dielo.

Čo sa môže stať z obyčajnej veci?

Jednou z najzaujímavejších vlastností asambláže je premena významu predmetov. Gombík už nemusí byť iba gombíkom. Môže sa stať okom príšerky. Kúsok povrázku môže byť cestou, hadom alebo vlasmi. Kartónová rolka sa môže zmeniť na komín a kamienok na strechu domu.

Môžeme sa detí pýtať:

Čo ti tento predmet pripomína?

Čím iným by sa mohol stať?

Čo sa zmení, keď ho otočíme?

Ktorý predmet by si k nemu pridal?

Nejde pritom o hľadanie jednej správnej odpovede. Rovnaký predmet môže mať v predstavách každého dieťaťa úplne inú úlohu.

Tvár z nájdených predmetov

Jednoduchým námetom pre deti môže byť fantazijný portrét. Na kartón položíme rôzne predmety a skúšame z nich vytvoriť tvár. Oči nemusia byť rovnaké – jedno môže byť z gombíka a druhé z vrchnáčika. Vlasy môžu vzniknúť zo špagátu, ústa z vetvičky a nos napríklad z korkovej zátky. Výsledkom nemá byť realistická tvár. Práve nezvyčajné kombinácie robia asambláž zaujímavou. Rovnakým spôsobom môžeme vytvárať zvieratá, robotov, domy, dopravné prostriedky alebo fantastické bytosti.

Tvoríme bez lepidla

Asambláž nemusí byť vždy trvalým dielom. Deťom môžeme pripraviť väčšie množstvo predmetov a nechať ich vytvárať kompozície iba ich ukladaním. Hotové dielo odfotografujeme a potom všetko rozoberieme. Z rovnakých predmetov môže následne tvoriť ďalšie dieťa – a vznikne úplne iný obraz. Takáto forma práce je vhodná aj z environmentálneho hľadiska. Materiál nespotrebujeme pri jedinom tvorení, ale môžeme ho opakovane používať a premieňať.

Skúsme experimentovať

Asambláž ponúka veľký priestor na experimentovanie s materiálom. Jeden deň môžeme pracovať iba s prírodninami, inokedy s kartónom a papierom alebo s predmetmi určenými na opätovné použitie. Môžeme tiež skúmať protiklady:

mäkké a tvrdé, hladké a drsné, malé a veľké, prírodné a vyrobené človekom.

Deti si tak postupne uvedomujú, že pri výtvarnej tvorbe nie je dôležitá iba farba. Výrazovým prostriedkom môže byť aj tvar, materiál, štruktúra, veľkosť či vzájomné usporiadanie predmetov.

Asambláž vo výtvarnom umení

Asambláž patrí aj do sveta moderného a súčasného umenia. Umelci začali do svojich diel vkladať a spájať predmety každodenného života, čím prekročili tradičnú hranicu medzi obrazom a sochou. S rozvojom asambláže sa spájajú rôzne umelecké smery 20. storočia a umelci pracujúci s nájdenými predmetmi – objets trouvés. Významným medzníkom bola aj výstava The Art of Assemblage v Museum of Modern Art v New Yorku v roku 1961, ktorá predstavila široké možnosti tvorby z reálnych predmetov.

Aj obyčajná vec môže v umeleckom diele dostať úplne nový význam. A práve v tom spočíva čaro tejto techniky. Dieťa nepotrebuje dokonalý výtvarný materiál ani presný vzor. Potrebuje predovšetkým pozorne sa pozerať na veci okolo seba a skúšať, čím všetkým by sa ešte mohli stať.