♡ Keď sa večery a uspávanie po nástupe do škôlky zmenia

Pred nástupom do škôlky večer fungoval celkom predvídateľne.

Večera. Kúpanie. Rozprávka. Pusa. Spánok.

A zrazu je všetko inak.

Dieťa nechce zostať v posteli samo. Volá vás späť. Chce ďalšiu rozprávku, ďalšiu pusu, napiť sa, prikryť, odokryť a znovu prikryť. Dieťa, ktoré ešte nedávno zaspávalo bez problémov, sa vás zrazu pevne drží a prosí:

"Mami, ešte nechoď."

Alebo nastane opačný problém.

Po škôlke je také vyčerpané, že zaspáva takmer pri večeri – a o hodinu neskôr akoby chytilo druhý dych.

Možno si kladieme otázku:

"Prečo sa nám po nástupe do škôlky pokazilo aj uspávanie?"

Nemuselo sa pokaziť.

Možno sa len ďalšia veľká zmena v živote dieťaťa premietla aj do jeho večerov.

Večer sa deň konečne zastaví

Počas dňa sa toho deje veľa.

V škôlke sú deti, hračky, aktivity, jedlo, pobyt vonku, učiteľka, presuny a množstvo podnetov. Dieťa je zamestnané tým, čo sa deje práve teraz.

Večer všetko stíchne.

A práve vtedy sa môžu výraznejšie ozvať potreby, na ktoré počas dňa nebol priestor.

Únava.

Blízkosť.

Potreba uistenia.

A niekedy aj emócie spojené s tým, že ráno príde ďalšie odlúčenie.

Výskum prechodu malých detí do starostlivosti mimo domova ukazuje, že nástup nie je iba jednorazovou udalosťou prvého rána, ale postupným procesom zžívania sa s novým prostredím. Deti sa pritom výrazne líšia v tom, ako túto zmenu prežívajú.

Preto nás nemusí prekvapiť, ak sa adaptácia neodohráva iba pri dverách škôlky, ale na určitý čas vstúpi aj do večerného fungovania rodiny.

"Mami, zostaň ešte chvíľu."

Uspávanie je samo osebe malým odlúčením.

Rodič odchádza a dieťa zostáva samo spať.

Dieťa, ktoré práve začalo pravidelne zažívať niekoľkohodinové odlúčenie počas dňa, preto môže večer intenzívnejšie vyhľadávať rodičovu blízkosť.

Chce držať za ruku.

Chce, aby sme zostali pri posteli.

Znovu nás zavolá krátko po odchode.

Potrebuje počuť:

"Som tu."

Z pohľadu teórie vzťahovej väzby je vyhľadávanie blízkosti rodiča prirodzenou súčasťou systému, ktorý sa aktivuje najmä v situáciách únavy, neistoty alebo stresu.

Nemusí to teda znamenať, že sme dieťa "naučili zle zaspávať".

Môže nás v tomto období jednoducho potrebovať o trochu viac.

Unavené dieťa nemusí ľahšie zaspať

Na prvý pohľad to znie nelogicky.

Ak je po škôlke vyčerpané, malo by predsa večer okamžite zaspať.

Lenže únava sa u malých detí nemusí prejaviť iba ospalosťou.

Môže vyzerať aj ako podráždenosť, plač, pobehovanie, vzdor či problém upokojiť sa.

A k tomu sa pridáva nový denný režim.

Možno dieťa v škôlke spí, hoci doma už poobede nespávalo. Alebo tam zaspí neskôr. Možno naopak nedokáže v novom prostredí odpočívať tak dobre ako doma.

To všetko môže ovplyvniť večerné zaspávanie.

Spánok predškolských detí pritom úzko súvisí s pravidelnosťou režimu a pokojnými, konzistentnými večernými rutinami. Výskum ukazuje súvislosť pravidelnej večernej rutiny s priaznivejšími spánkovými výsledkami u malých detí.

Možno teraz nepotrebuje prísnejší večer, ale predvídateľnejší

Keď sa uspávanie začne predlžovať, ľahko sa dostaneme do boja.

"Už sme čítali dve rozprávky."

"Už si sa napil."

"Teraz už naozaj spi."

A čím viac chceme večer konečne ukončiť, tým viac sa dieťa snaží oddialiť náš odchod.

Nemusíme preto odstrániť všetky hranice.

Práve naopak – dieťaťu môže pomôcť, keď vie, čo bude nasledovať.

Večera.

Kúpanie.

Pyžamo.

Rozprávka.

Objatie.

Spánok.

Predvídateľnosť môže byť v období veľkej zmeny jednou z malých istôt, ktoré zostávajú rovnaké.

Môžeme pridať blízkosť bez toho, aby sme menili celý večer

Ak dieťa po nástupe do škôlky potrebuje viac našej prítomnosti, nemusíme si vybrať iba medzi dvoma možnosťami:

nechať ho, nech si zvykne,

alebo pri ňom každý večer ležať dve hodiny.

Môžeme skúsiť pridať blízkosť pred samotným zaspávaním.

Chvíľu sa spolu hrať.

Pritúliť sa.

Prečítať rozprávku bez telefónu v ruke.

Porozprávať sa, ak dieťa chce.

Alebo len chvíľu sedieť vedľa seba.

Niekedy dieťa pri uspávaní nebojuje proti spánku.

Možno sa iba snaží predĺžiť chvíľu, keď nás má konečne pre seba.

Večer sa môže objaviť aj téma zajtrajška

Zhasneme svetlo.

A z postele sa ozve:

"Zajtra idem do škôlky?"

"Áno."

Ticho.

"A prídeš po mňa?"

Práve večer môže dieťa začať premýšľať o tom, čo príde ráno.

Nemusíme ho presviedčať:

"Veď v škôlke ti je dobre, nemáš sa čoho báť."

Môžeme odpovedať jednoducho a predvídateľne:

"Áno, zajtra pôjdeš do škôlky. A poobede po teba prídem."

Dieťa možno nepotrebuje dlhé vysvetlenie.

Potrebuje znovu počuť, ako bude zajtrajšok pokračovať.

A čo nočné budenie?

U niektorých detí sa po nástupe môže zmeniť nielen zaspávanie, ale aj noc.

Častejšie volajú rodiča, prídu do rodičovskej postele alebo sa po zobudení ťažšie upokojujú.

Jedna či niekoľko náročnejších nocí ešte nehovorí veľa. Spánok dieťaťa ovplyvňuje množstvo faktorov – denný spánok, únava, choroba, zmena režimu aj emočne náročnejšie obdobie.

Preto nie je dobré automaticky pripísať každé nočné zobudenie škôlke.

Ak sa však zmena objavila práve v období nástupu, môžeme ju vnímať ako jednu časť širšieho obrazu adaptácie.

Nemusíme sa báť, že všetko pokazíme

Rodič môže váhať:

"Keď pri ňom teraz zostanem dlhšie, nebude to potom vyžadovať stále?"

"Keď ho vezmem k sebe, nevrátime sa o dva roky späť?"

Počas náročnejšieho obdobia však môžeme dieťaťu poskytnúť viac podpory bez toho, aby sme z toho museli robiť nové pravidlo navždy.

Môžeme zároveň zachovať hranice, ktoré sú pre našu rodinu dôležité.

Blízkosť a hranice sa nevylučujú.

Môžeme povedať:

"Vidím, že je pre teba teraz ťažké, keď odchádzam. Ešte chvíľku pri tebe posedím a potom pôjdem."

Sledujme, či sa situácia postupne mení

Tak ako pri rannom lúčení, ani pri spánku nemusíme hodnotiť adaptáciu podľa jedného večera.

Zaujímavejší je vývoj.

Potrebuje dieťa prvé týždne výrazne viac našej prítomnosti, ale postupne sa uspávanie skracuje?

Začína si zvykať na nový denný rytmus?

Je večer pokojnejšie?

Prestáva sa opakovane uisťovať, či ráno musí ísť do škôlky?

To všetko nám môže ukazovať, že sa jeho svet opäť stáva predvídateľnejším.

Kedy už spánok riešiť samostatne?

Nie každá zmena spánku počas adaptácie je spôsobená adaptáciou.

Ak problémy pretrvávajú dlhodobo, výrazne sa zhoršujú, dieťa pravidelne spí veľmi málo, je cez deň nezvyčajne ospalé alebo sa objaví hlasné chrápanie, ťažkosti s dýchaním počas spánku či iné zdravotné príznaky, je vhodné obrátiť sa na pediatra.

Adaptácia môže byť časťou vysvetlenia.

Nemusí byť vysvetlením všetkého.

Večer možno potrebuje znovu zažiť, že sme spolu

Celý deň sa učí niečo nové: "Mama odíde – a ja zostanem v škôlke."

Večer si možno potrebuje znovu potvrdiť druhú časť tejto skúsenosti: "Mama sa vrátila. Som doma. Sme zase spolu."

A preto chce ešte jednu pusu.

Ešte jedno objatie.

Ešte chvíľu držať za ruku.

Nemusíme každé takéto volanie chápať ako problém, ktorý treba čo najrýchlejšie odstrániť.

Niekedy je to iba spôsob, akým si dieťa po veľkom dni overuje: "Si ešte tu?"

A my mu môžeme na chvíľu odpovedať: "Áno. Som."