Formulovanie výchovno-vzdelávacích cieľov

Formulovanie výchovno-vzdelávacích cieľov predstavuje ďalší krok pedagogického plánovania, ktorý nadväzuje na kľúčové kompetencie dieťaťa. Kým kompetencie vyjadrujú, kam smerujeme, konkrétne ciele určujú, čo chceme u detí rozvíjať v danej situácii. Dobre formulovaný cieľ pomáha učiteľke zamerať sa na podstatu učenia a zároveň vytvára rámec pre výber vhodných činností, metód a prostriedkov.

V tomto texte sa dozviete:

  • čo je výchovno-vzdelávací cieľ,
  • ako súvisí s kľúčovými kompetenciami,
  • ako formulovať cieľ tak, aby bol zrozumiteľný a využiteľný v praxi,
  • aké chyby sa pri formulovaní cieľov najčastejšie vyskytujú.

 Výchovno-vzdelávací cieľ 

Výchovno-vzdelávací cieľ vyjadruje, čo sa má dieťa prostredníctvom konkrétnej činnosti naučiť alebo rozvíjať. Nezameriava sa na činnosť samotnú, ale na výsledok učenia z pohľadu dieťaťa.

V podmienkach predprimárneho vzdelávania na Slovensku sú základné ciele formulované v Štátnom vzdelávacom programe vo forme výkonových štandardov. Tie predstavujú očakávané výstupy učenia dieťaťa a slúžia ako východisko pre pedagogické plánovanie.

Úlohou učiteľky je tieto výkonové štandardy:

  • interpretovať s ohľadom na konkrétnu skupinu detí,
  • konkretizovať do podoby čiastkových cieľov,
  • prispôsobiť ich vývinovým a individuálnym charakteristikám detí.

Cieľ by mal byť:

  • orientovaný na dieťa (nie na učiteľku),
  • konkrétny a zrozumiteľný,
  • primeraný vývinovej úrovni detí,
  • prepojený s kompetenciami.

Ako pracovať s výkonovým štandardom pri formulovaní cieľov

Pri formulovaní výchovno-vzdelávacích cieľov učiteľka nevychádza z "prázdneho priestoru", ale opiera sa o výkonové štandardy, ktoré sú súčasťou kurikula. Tieto štandardy však nepredstavujú hotové ciele pre konkrétnu činnosť, ale východisko pre ich tvorbu. Výkonové štandardy sa dosahujú postupne, počas celého pobytu dieťaťa v materskej škole. Preto učiteľka pre jeden výkonový štandard formuluje viacero čiastkových cieľov, ktoré rešpektujú aktuálnu rozvojovú úroveň detí a konkrétnu situáciu.

Vzťah: výkonový štandard – cieľ – činnosť 

Pri plánovaní je dôležité rozlišovať:

  • výkonový štandard → čo má dieťa postupne zvládnuť,
  • cieľ → čo sa má dieťa naučiť v konkrétnej situácii,
  • činnosť → prostredníctvom čoho sa to bude realizovať.

Učiteľka teda neplánuje priamo výkonový štandard, ale konkretizuje ho do podoby cieľa, ktorý je primeraný deťom a situácii.

Ako premeniť výkonový štandard na konkrétny cieľ 

Výkonové štandardy v Štátnom vzdelávacom programe určujú, čo má dieťa zvládnuť. Pre učiteľku však predstavujú východisko, ktoré je potrebné preniesť do konkrétnej pedagogickej situácie. To znamená, že výkonový štandard sa v plánovaní mení na konkrétny, zrozumiteľný cieľ prispôsobený deťom v triede.

Postup krok za krokom 

Výkonový štandard:
Roztriedi objekty v skupine na základe určenej vlastnosti (napr. farba, tvar, veľkosť, materiál a pod.).

Výkonový štandard neprepisujeme do plánu automaticky ako cieľ. Učiteľka z neho vychádza a premýšľa, ako sa bude tento výkon postupne rozvíjať v konkrétnej skupine detí, v konkrétnej situácii a za konkrétnych podmienok.


Krok 1: Ujasniť si, čo má dieťa zvládnuť 

Najprv si učiteľka potrebuje pomenovať, čo je podstatou výkonu.

V tomto prípade ide o to, aby dieťa:

  • vnímalo vlastnosti predmetov,
  • rozlišovalo podobnosti a rozdiely,
  • vedelo určiť spoločný znak,
  • zaradilo predmety do skupiny podľa zvoleného kritéria.

Teda nejde len o manipuláciu s predmetmi, ale aj o:

  • porovnávanie,
  • triedenie,
  • logické uvažovanie,
  • porozumenie zadaniu.

Krok 2: Prepojiť výkon so vzdelávacou oblasťou a kompetenciou

Tento výkonový štandard patrí do vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami.

Rozvíja najmä elementárne základy:

  • matematických kompetencií a kompetencií v oblasti vedy a techniky,
  • kompetencií učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť.

Takto si učiteľka ujasní, čo týmto cieľom u dieťaťa rozvíja.


Krok 3: Zohľadniť aktuálnu úroveň detí

Nie všetky deti zvládnu rovnakú náročnosť. Preto sa učiteľka pýta:

  • Podľa akej vlastnosti už deti vedia triediť?
  • Potrebujú názornú ukážku?
  • Zvládnu triediť samostatne alebo s pomocou?
  • Budú triediť podľa jednej vlastnosti alebo je to pre ne ešte náročné?

Práve tu sa výkonový štandard začína meniť na konkrétny cieľ.


Krok 4: Vybrať jednu konkrétnu vlastnosť

Výkonový štandard je širší. Cieľ musí byť užší a konkrétnejší. Preto si učiteľka vyberie, na ktorú vlastnosť sa v danej situácii zameria.

Napríklad:

  • farba,
  • tvar,
  • veľkosť,
  • materiál.

Namiesto všeobecného triedenia teda plánuje konkrétnu podobu výkonu.


Krok 5: Určiť situáciu, v ktorej sa bude cieľ napĺňať

Cieľ sa nevytvára "vo vzduchu", ale vždy pre konkrétnu pedagogickú situáciu.

Napríklad:

  • pri manipulácii s hračkami,
  • v rannom kruhu,
  • pri upratovaní,
  • v riadenej aktivite,
  • pri pobyte vonku.

To pomáha učiteľke formulovať cieľ realisticky a zmysluplne.


Krok 6: Sformulovať cieľ z pohľadu dieťaťa

Teraz sa výkonový štandard konkretizuje do cieľa. Cieľ má vyjadrovať, čo dieťa v danej činnosti urobí alebo zvládne.

Nevhodne:

  • Rozvíjať triedenie predmetov.
  • Triedenie podľa farby.
  • Roztriedi objekty podľa vlastnosti.

Vhodne:

  • Dieťa roztriedi predmety podľa farby.
  • Dieťa zaradí objekty do skupín podľa tvaru.
  • Dieťa vyberie predmety rovnakej veľkosti.
  • Dieťa roztriedi predmety podľa materiálu s pomocou učiteľky.

Takto je cieľ:

  • konkrétny,
  • pozorovateľný,
  • primeraný,
  • naviazaný na výkonový štandard.


Krok 7: Diferencovať cieľ podľa detí

Jeden výkonový štandard môže viesť k viacerým cieľom podľa úrovne detí.

Príklady diferenciácie:

Jednoduchšia úroveň: Dieťa roztriedi predmety podľa farby do dvoch skupín.

Stredná úroveň: Dieťa roztriedi predmety podľa tvaru do viacerých skupín.

Náročnejšia úroveň: Dieťa samostatne určí spoločnú vlastnosť a roztriedi podľa nej objekty.

Takto učiteľka rešpektuje vývinové a individuálne rozdiely.


Krok 8: Overiť si, či cieľ naozaj vedie k výkonovému štandardu

Na záver je dobré položiť si jednoduchú otázku: Vedie tento cieľ k tomu, aby dieťa postupne zvládlo výkonový štandard? Ak áno, cieľ je formulovaný správne. Ak nie, treba ho upraviť tak, aby bol viac prepojený s očakávaným výkonom.

Pre pedagóga to znamená: 

Premeniť výkonový štandard na cieľ znamená:

  • neprepisovať štandard mechanicky,
  • zúžiť ho na konkrétny čiastkový krok,
  • prispôsobiť ho deťom,
  • zasadiť ho do konkrétnej situácie,
  • formulovať ho tak, aby bol pozorovateľný.

Tak sa z kurikulárnej požiadavky stáva reálne plánovanie.

Otázka z praxe

Platí, že výkonový štandard = výchovno-vzdelávací cieľ?


Nie, výkonový štandard nie je to isté ako výchovno-vzdelávací cieľ, hoci spolu úzko súvisia a v pedagogickej praxi na seba priamo nadväzujú.

Výkonový štandard predstavuje kurikulárne stanovený očakávaný výstup, ktorý určuje, čo má dieťa postupne zvládnuť počas predprimárneho vzdelávania. Má dlhodobejší charakter a je spoločný pre všetky deti ako rámec ich rozvoja.

Výchovno-vzdelávací cieľ je naopak konkrétny zámer učiteľky, ktorý vyjadruje, čo sa má dieťa naučiť alebo rozvíjať v konkrétnej situácii. Má krátkodobý, situačný charakter a vždy sa prispôsobuje aktuálnej vývinovej úrovni detí, ich potrebám a podmienkam v triede.

Vzťah medzi nimi môžeme chápať tak, že výkonový štandard určuje smer, zatiaľ čo výchovno-vzdelávací cieľ predstavuje konkrétny krok, ktorý k tomuto smeru vedie. Učiteľka preto výkonový štandard neprepisuje ako cieľ, ale premieňa ho na viacero konkrétnych cieľov, prostredníctvom ktorých deti postupne dosahujú očakávaný výkon.

Rozlišovanie týchto dvoch pojmov je dôležité pre kvalitné plánovanie, pretože umožňuje učiteľke vytvárať konkrétne, zmysluplné a primerané ciele, ktoré reálne podporujú rozvoj každého dieťaťa.

Štandard ukazuje, čo má dieťa zvládnuť. Cieľ ukazuje, ako sa k tomu dostane.