Rozvíjajú myslenie dieťaťa.
Prirodzene vysvetľujú svet okolo nás.
Prepájajú fantáziu s poznaním.
Vytvárajú priestor na zážitok a objavovanie.
Presne o tom je náš
Každá rozprávka:
Bez poučovania, bez tlaku.
Tieto rozprávky nie sú "len príbehy".
Dieťa prežíva príbeh a zároveň si nenápadne buduje porozumenie.
(Postupne dopĺňané)
Ku každej rozprávke budú pribúdať:
Aktivity pre deti
☆
Otázky na rozhovor
☆
Jednoduché materiály
☆
Tipy pre rodičov a učiteľky
☆
Projekt, ktorý rastie
Rok v rozprávkach je živý projekt. Postupne budú pribúdať:
Spolu vytvoria celistvý svet príbehov pre deti.
✔️ pre rodičov, ktorí chcú deťom ponúknuť viac než len rozprávku
✔️ pre učiteľky, ktoré hľadajú zmysluplný obsah
✔️ pre každého, kto verí, že príbehy majú silu
Nech sa páči, zoznámte sa! Šialený a roztopašný, kamarátsky a neposedný - šarkan. Bol priviazaný o plot za domom. Poletoval si vzduchom a na všetko sa díval z výšky. Jeho najväčšou pýchou bol dlhý chvost zdobený farebnými mašličkami a najlepším priateľom vietor. Bol rovnakým nezbedníkom ako on. Robil rád malé šibalstvá – zhadzoval listy zo stromov,...
Tam, kde slnko málo svieti, bolo jedno čudné miesto. Slnečný lúč sa sem predral len veľmi zriedka. Všade, kam oko dovidelo, vládlo prítmie. Ucho tu počulo iba ticho. V tomto tichu žil pavúčik. V noci súkal nite a viazal svoje pavučiny, cez deň sa rád hojdal. Alebo to bolo naopak? Ťažko povedať! Deň aj noc tu mali rovnako tmavú farbu....
Tancovala veverička v rannej rose, až sa jej z toho krútila hlava. Huňatým chvostom stierala kvapky z machu. Po špičkách skackala a nad hlavou prepletala labky. Potom sa celá k stromu pritlačila, objala ho, líčko si oprela o jeho kôru a tichučko zašepkala: - Môj dubík! Takto to robila každé ráno. Dubík bol obrovský majestátny strom. Najväčší v...
Drevená palica, na nej nasadený deravý klobúk. Pod klobúkom slamená hlava a za klobúkom malý štvorlístok pre šťastie. Kabát samá záplata a vo vrecku myš. Gombíky obtrhané, vlasy strapaté, oči veselé a ústa doširoka usmiate. To bol on - strašiak do kapusty. Možno ste ho nikdy nevideli. Stál v šírom poli, navalený trošku vbok. Strážil tu pred...
Dávno, pradávno bola jeseň časom malilinkých lietajúcich víl. Boli to nežné stvorenia. Ich telíčka, krídelká, ba aj sukničky boli priehľadné ako voda a ľahučké sťaby bublinky peny. Zjavili sa vždy nečakane a dali sa vidieť len veľmi zriedka. Aj to na kratučký okamih, keď sa ich vlasy zaligotali v lúčoch slnka. Boli také drobunké, že dokázali lietať...
- Skrytí, neskrytí, idem! - ozvalo sa na brehu jazera, pri ktorom sa na skrývačku hrali bocianie mláďatá. - Jeden – dva – tri, Art! - vyklopal bocianik zobákom svojho brata, krátko po tom, ako sa hra začala. - Prečo ja?! Zasa som prehral?! A tak rýchlo! - nechápavo zvesil hlavu smutný Art. Posadil sa na breh a nešťastný čakal,...