Ako bublinka spoznala jesenné tajomstvo

Veľká novina! V liste vysoko na strome žila bublina. Keď bola ešte malilinká, maličký bol aj list – jej dom. Ako list rástol, zväčšoval sa aj bublinkin domček. Až bol z neho bol spletitý svet chodbičiek. Viedli hore, dolu, krížom-krážom ako bludisko. Niektoré boli široké, iné také úzke, že sa cez ne bublinka ledva prepchala. No stratiť sa v nich nedalo. Všetky totiž viedli k jedinému zvláštnemu miestu. K veľkým dverám.

Vyzerali ako brána do kráľovského zámku. Boli mohutné, bohato zdobené a uprostred mali malé okienko. Zatvárali sa na závoru a zamykali zlatým kľúčikom. Bublinka nimi ešte nikdy neprešla. Takmer každý deň sa pri nich na chvíľu zastavila. Niekedy priložila uško k okienku: "Ktovie, kto tam býva?" Raz už už položila ruku na zlatý kľúčik. "Dnes ich otvorím!" Ale potom si to zasa rozmyslela. "Alebo... zajtra." A kotúľ! - už bola preč.

Veď aj doma mala stále čo robiť. Tam, kde boli chodbičky široké, veselo sa gúľala. Tam, kde boli úzke, stiahla sa v páse a preliezala nimi ako húsenička. A keď sa chodbička prudko zatočila... Fŕŕŕk! "Jupííí!" Keď svietilo slniečko, celý list žiaril zelenou. Bublinka naháňala svetlé záblesky a preskakovala ich ako švihadlo. Hop! Hop! Hop! Keď pršalo, kvapky bubnovali po streche jej zeleného domčeka. Ťuk-ťuk! Ťap-ťap! Bum! Pri poriadnom lejaku sa celý list hojdal. Raz hore! Raz zasa dolu! Bublinka sa šmýkala po chodbičkách a hlasno sa smiala. Tak prešlo leto.

A potom... prišla jeseň. Najprv si Bublinka všimla, že slniečko ráno vstáva akosi neskoro. Večer sa zase ponáhľalo za kopec oveľa skôr. Dni boli zrazu kratšie. Rána chladnejšie. A bublinkin domček sa začal meniť. Jeho krásna zelená farba pomaly bledla. Tu sa objavila žltá. Tam zlatá. A o kúsok ďalej oranžová. "Čo sa to s mojím domčekom deje?" čudovala sa bublinka. No skôr než na to stihla prísť, začalo pršať.

Pršalo celý deň. Druhý. Aj tretí. Kvapky bubnovali po liste. Bublinka si obliekla pršiplášť a vybrala sa na svoju obľúbenú prechádzku. Ani nevedela ako a znovu stála pred veľkými dverami.

Vtom začula hlasy. Bublinka stuhla. "Akú chceš?" ozval sa veselý hlások. "Tlieskanú!" Bublinke sa rozbúchalo srdiečko. Tak predsa! Za dverami naozaj niekto bol. Opatrne nazrela cez malé okienko. Za ním pobehovalo niekoľko veselých bubliniek. Jedna mala šatkou zaviazané oči a ostatné okolo nej cupkali po špičkách.

Bublinka chytila zlatý kľúčik. Stlačila kľučku. Znova priložila oko k okienku. Spoza dverí sa ozval smiech. Bublinka sa nadýchla. "Tak dobre." Otočila kľúčikom. Cvak... Nadvihla závoru. Klap... A dvere pomaličky otvorila. Vŕŕŕz... Za nimi všetko stíchlo. Bublinky sa otočili. "Ahojte," pozdravila Bublinka nesmelo. "Pšššt!" Bublinka so zaviazanými očami natiahla ruky. "Mám ťa!" vykríkla slepá baba. "Poď sa hrať s nami!" A tak sa bublinka pridala. Od toho dňa mala za veľkými dverami nové kamarátky. 

Bublinkin zelený domček bol každým dňom zlatší. A jedného rána bolo v ňom nezvyčajne chladno a ticho. Bublinka sa vybrala za kamarátkami. Lenže keď prišla k dverám, niečo bolo inak. "Pozrite!" zvolala jedna z bubliniek. Chodbičky sa čudne zmenili. "Čo sa deje?" zľakla sa Bublinka. Vtom sa celý domček zachvel. Fííííí! Zafúkal jesenný vietor. List sa pohojdal. Raz na jednu stranu. Raz na druhú. "Držte sa!" vykríkla Bublinka. FÍÍÍÍÍ! List sa rozkýval ešte silnejšie.

Bublinky sa pochytali za ruky. A potom... Puk! List sa odpojil od stromu. "Jaaaaaj!" Letel vzduchom. Raz hore! Raz dolu! Otočka! A ešte jedna! Frrrrrr! Bublinky poskakovali v chodbičkách ako loptičky. "Pozóóór!" Buch! "Jaj!" Buch! A potom... ŠUCH! List mäkko pristál pod stromom. Nastalo ticho. 

Bublinka opatrne otvorila oči. "Sme... na zemi?" Veľké dvere boli pootvorené. Spoza nich fúkal čerstvý vzduch. Bublinka pristúpila bližšie. Celý život poznala iba svoj malý svet v liste. Chodbičky. Zákruty. Svetielka. A tajomné dvere. Teraz však za nimi videla niečo, čo nemalo konca. Obrovský svet.

Bublinka položila jednu nožičku na prah. Potom druhú. A... Fúúúk! Vietor ju nadvihol. Bublinka sa vzniesla do vzduchu. Za ňou vyletela druhá. Potom tretia. A ďalšia. "My letíme!" 

Bublinka sa rozhliadla okolo. Celý život bývala vo svojom maličkom liste. A teraz bola vonku. Vo vzduchu, ktorý bol všade. Medzi stromami. Nad lúkou. Okolo oblakov. Všade! 

Kamarátky sa hlasno smiali. Vietor ich niesol ďalej. Bublinka sa ešte raz obzrela za svojím starým domčekom. Ležal pod stromom medzi stovkami ďalších listov. Žltých. Oranžových. Červených. Hnedých.

Vtom sa pod stromom čosi pohlo. Z kríkov vyšiel malý ježko. Ňufáčikom nadvihol jeden list. Potom druhý. Tretí. A nakoniec aj ten bublinkin. Šuch-šuch-šuch! Navŕšil ich na kopu a zavŕtal sa medzi ne. O chvíľku z lístia trčal už iba malý pichľavý chrbátik. Možno si v nich tiež spraví svoje bludisko. 

© Autor: Žaneta Kunštárová