Motivácia
Motivácia v období raného a predškolského veku má špecifický charakter, ktorý vyplýva z vývinových zvláštností dieťaťa. Učenie sa v tomto veku je prirodzené, spontánne a prevažne neúmyselné, pričom hlavným zdrojom motivácie je zvedavosť, potreba objavovania a hra.
V tomto texte sa dozviete:
- čo je motivácia a prečo zohráva dôležitú úlohu v procese učenia dieťaťa,
- aký je rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou motiváciou,
- prečo je vnútorná motivácia základom celoživotného učenia,
- aké faktory ovplyvňujú motiváciu dieťaťa v predškolskom veku,
- ako rozpoznať motivované a nemotivované správanie dieťaťa,
- akým spôsobom môže pedagóg podporovať vnútornú motiváciu detí,
- ktoré pedagogické prístupy motiváciu posilňujú a ktoré ju môžu oslabovať,
- prečo je dôležité vytvárať príležitosti na úspech, samostatnosť a rozhodovanie,
- ako súvisí motivácia so sebadôverou, záujmom a pozitívnym vzťahom k učeniu.
Čo je motivácia a prečo zohráva dôležitú úlohu v procese učenia dieťaťa?
Motivácia predstavuje vnútornú alebo vonkajšiu silu, ktorá podnecuje dieťa k aktivite, objavovaniu, učeniu a prekonávaniu prekážok. Odpovedá na otázku: Prečo dieťa niečo robí?
V predškolskom veku sa motivácia prejavuje prirodzenou zvedavosťou, záujmom skúmať okolie, klásť otázky, skúšať nové veci a získavať nové skúsenosti. Práve motivácia je motorom učenia – ovplyvňuje, či sa dieťa do činnosti zapojí, ako dlho pri nej vydrží a aké úsilie je ochotné vynaložiť. Dieťa, ktoré je motivované, pristupuje k učeniu aktívne. Objavuje, skúša, pýta sa a hľadá riešenia. Naopak, ak motiváciu stráca, môže sa vyhýbať činnostiam, rýchlo sa vzdávať alebo prejavovať nezáujem.
Prečo je motivácia taká dôležitá?
Motivácia ovplyvňuje:
- záujem o učenie a objavovanie,
- schopnosť sústrediť sa na činnosť,
- vytrvalosť pri prekonávaní prekážok,
- ochotu skúšať nové veci,
- budovanie sebadôvery a pozitívneho sebahodnotenia,
- vzťah dieťaťa k učeniu v budúcnosti.
Deti sa neučia najlepšie vtedy, keď sú k činnosti nútené. Najefektívnejšie sa učia v situáciách, ktoré ich zaujímajú, dávajú im zmysel a prinášajú im radosť z objavovania.
Motivácia môže vychádzať z vnútorného záujmu dieťaťa alebo z podnetov, ktoré prichádzajú zvonku. Obe formy motivácie zohrávajú v predškolskom veku dôležitú úlohu, no líšia sa tým, prečo sa dieťa do činnosti zapája.
Pre pedagóga to znamená:
- vytvárať podmienky, ktoré podporujú prirodzenú zvedavosť a záujem dieťaťa,
- ponúkať deťom možnosť voľby, objavovania a samostatného rozhodovania,
- oceňovať snahu, pokrok a proces učenia, nielen výsledok,
- využívať pochvalu a povzbudenie citlivo, ako podporu, nie ako cieľ činnosti,
- vytvárať príležitosti na zažívanie úspechu a budovanie sebadôvery,
- podporovať vnútornú motiváciu, aby sa dieťa učilo s radosťou a vlastnou iniciatívou.
Cieľom nie je motivovať dieťa odmenami, ale vytvárať prostredie, v ktorom chce objavovať, skúšať a učiť sa samo.
Otázky z praxe
Dieťa sa zapojí len vtedy, keď dostane pochvalu. Je to problém?
Nie. V predškolskom veku je pochvala prirodzenou súčasťou motivácie. Dôležité však je, aby sa postupne nestala jediným dôvodom, prečo sa dieťa do činností zapája. Snažte sa podporovať aj jeho zvedavosť, záujmy a radosť z objavovania.
Ako motivovať dieťa, ktoré o ponúkané aktivity neprejavuje záujem?
Najskôr sa pokúste zistiť, čo dieťa zaujíma a čo ho baví. Motivácia často vzniká vtedy, keď aktivita nadväzuje na jeho skúsenosti, záujmy alebo potrebu objavovať.
Je vhodné používať odmeny?
Odmeny môžu byť v niektorých situáciách užitočné, nemali by sa však stať hlavnou motiváciou dieťaťa. Ak dieťa vykonáva činnosť iba kvôli odmene, môže postupne strácať prirodzený záujem o samotnú aktivitu.
Ako podporiť vnútornú motiváciu dieťaťa?
Ponúkajte deťom možnosť voľby, vytvárajte príležitosti na objavovanie, podporujte ich samostatnosť a oceňujte ich snahu. Dieťa sa učí s väčším záujmom vtedy, keď cíti, že jeho činnosť má zmysel.
Čo robiť, keď sa dieťa pri náročnejšej úlohe rýchlo vzdá?
Rozdeľte úlohu na menšie kroky a pomôžte dieťaťu zažiť čiastkové úspechy. Práve pocit, že niečo zvládlo, je jedným z najsilnejších motivačných faktorov.
Môže pochvala motiváciu aj oslabiť?
Áno, ak je používaná príliš často alebo je zameraná len na výsledok. Oveľa účinnejšie je oceňovať konkrétnu snahu, vytrvalosť alebo pokrok dieťaťa.
Prečo sa niektoré deti do aktivít púšťajú s nadšením a iné nie?
Každé dieťa je jedinečné. Motiváciu ovplyvňujú jeho temperament, skúsenosti, záujmy, aktuálne potreby aj miera sebadôvery. To, čo motivuje jedno dieťa, nemusí motivovať druhé.
Ako zistím, že dieťa je vnútorne motivované?
Dieťa sa do činnosti zapája dobrovoľne, prejavuje záujem, kladie otázky, experimentuje, vracia sa k aktivite opakovane a vytrváva aj bez sľúbenej odmeny alebo pochvaly. Najlepším ukazovateľom motivácie nie je to, čo dieťa dostane za svoju činnosť, ale to, či sa k nej chce vrátiť aj nabudúce.
Otázky na zamyslenie pre pedagóga
- Čo najčastejšie motivuje deti v mojej triede – záujem o činnosť alebo očakávanie pochvaly?
- Vytváram deťom dostatok príležitostí na objavovanie, skúmanie a samostatné rozhodovanie?
- Majú deti možnosť vyberať si aktivity podľa svojich záujmov?
- Oceňujem viac výsledok alebo proces učenia a vynaložené úsilie?
- Ako reagujem, keď dieťa urobí chybu alebo sa mu niečo nepodarí?
- Zažíva každé dieťa v mojej triede pocit úspechu?
- Podporujem u detí zvedavosť a kladenie otázok?
- Ktoré moje pedagogické postupy motiváciu detí posilňujú a ktoré ju môžu oslabovať?
- Dávam deťom dostatok priestoru na samostatné riešenie problémov?
- Aké podmienky vytváram pre to, aby sa deti učili s radosťou a vlastnou iniciatívou?
Zhrnutie
Motivácia je hnacou silou učenia. Pomáha dieťaťu objavovať, skúšať nové veci a vytrvať aj pri náročnejších úlohách. Hoci pochvala a povzbudenie zohrávajú dôležitú úlohu, najväčšiu hodnotu má vnútorná motivácia – radosť z objavovania, učenia a vlastného pokroku. Najsilnejšia motivácia nevzniká vtedy, keď dieťa niečo musí. Vzniká vtedy, keď objaví, že chce.