Prečo niektoré deti do kolektívu zapadnú a iné zostávajú bokom?
Potreba byť prijatý medzi rovesníkmi patrí medzi základné sociálne potreby každého človeka. Už v predškolskom veku si deti začínajú uvedomovať, kto ich pozýva do hry, kto vyhľadáva ich spoločnosť a pri kom sa cítia vítané. Rovnako citlivo však vnímajú aj situácie, keď zostávajú na okraji skupiny alebo sú z aktivít vynechávané.
Skúsenosti s prijatím a odmietaním výrazne ovplyvňujú nielen sociálny, ale aj emocionálny vývin dieťaťa, jeho sebavedomie, pocit bezpečia a ochotu nadväzovať nové vzťahy.
Keď dieťa zažíva prijatie
Prijatie rovesníkmi neznamená, že dieťa musí byť obľúbené u všetkých alebo mať množstvo kamarátov. Podstatné je, aby malo pocit, že:
- patrí do skupiny,
- je rešpektované,
- môže sa zapájať do spoločných aktivít,
- ostatné deti prijímajú jeho prítomnosť prirodzene a bez podmienok.
Pocit spolupatričnosti vytvára základ pre zdravý sociálno-emocionálny vývin.
Dieťa, ktoré zažíva prijatie:
- ľahšie nadväzuje nové kontakty,
- získava dôveru vo vlastné schopnosti,
- odvážnejšie skúša nové situácie,
- rozvíja empatiu a prosociálne správanie,
- učí sa spolupracovať a riešiť konflikty.
Keď dieťa zažíva odmietanie
Odmietanie rovesníkmi predstavuje situáciu, keď dieťa opakovane zažíva nezáujem, vyhýbanie sa kontaktu alebo vylučovanie zo spoločných aktivít.
Je dôležité rozlišovať medzi:
- bežnými sociálnymi konfliktmi, ktoré sú prirodzenou súčasťou života v skupine,
- dlhodobým odmietaním, ktoré sa opakuje a ovplyvňuje postavenie dieťaťa v kolektíve.
Príklady odmietania môžu zahŕňať:
- opakované nepozvanie do hry,
- ignorovanie zo strany skupiny,
- vyhýbanie sa spoločným aktivitám,
- vylučovanie z vytvorených skupiniek,
- negatívne komentáre alebo zosmiešňovanie.
Ako odmietanie vplýva na dieťa?
Deti si už v predškolskom veku začínajú uvedomovať svoje miesto v skupine. Všímajú si:
- kto býva obľúbený,
- komu ostatní venujú pozornosť,
- kto má kamarátov,
- kto zostáva osamotený.
Opakované odmietanie môže negatívne zasahovať do vytvárania sebaobrazu dieťaťa.
Najčastejšie sa môže prejaviť:
Navonok nenápadne
- stiahnutím sa do úzadia,
- pasivitou,
- neistotou v kontakte s druhými,
- vyhýbaním sa spoločným aktivitám.
Alebo naopak veľmi výrazne
- zvýšenou impulzivitou,
- agresívnym správaním,
- provokovaním ostatných,
- častými konfliktmi.
Dôležité je uvedomiť si, že takéto prejavy môžu byť dôsledkom odmietania, nie jeho príčinou.
Čo ovplyvňuje postavenie dieťaťa v skupine?
Sociálne postavenie dieťaťa nevzniká náhodne. Ovplyvňuje ho viacero faktorov:
Osobnostné charakteristiky dieťaťa
- temperament,
- miera sociálnej iniciatívy,
- komunikačné schopnosti,
- schopnosť regulovať emócie,
- úroveň empatie.
Skúsenosti a prostredie
- rodinné vzťahy,
- predchádzajúce sociálne skúsenosti,
- kultúrne prostredie,
- príležitosti na kontakt s rovesníkmi.
Charakter skupiny
- atmosféra v triede,
- pravidlá skupiny,
- vzťahy medzi deťmi,
- podpora zo strany pedagóga.
Nie všetky deti potrebujú rovnaký počet sociálnych kontaktov. Niektoré preferujú menší okruh blízkych kamarátov, iné sa prirodzene zapájajú do väčších skupín.
Sociálne postavenie nie je nemenné
Jednou z najdôležitejších skutočností je, že prijatie či odmietanie nie je trvalou charakteristikou dieťaťa.
Dieťa môže:
- v jednej skupine zažívať odmietanie,
- v inom kolektíve fungovať úspešne,
- v priebehu času rozvinúť sociálne zručnosti,
- získať nové pozitívne skúsenosti vo vzťahoch.
Postavenie dieťaťa v skupine je výsledkom vzájomného pôsobenia dieťaťa, rovesníkov a prostredia.
Čo by si mal pedagóg všímať?
Pri pozorovaní sociálnych vzťahov nestačí sledovať iba jednotlivca. Rovnako dôležité je vnímať dynamiku celej skupiny.
Pozornosť si zasluhujú najmä deti, ktoré:
- dlhodobo zostávajú mimo spoločných aktivít,
- opakovane zažívajú odmietnutie,
- nemajú stabilného partnera na hru,
- len zriedka nadväzujú spontánny kontakt s rovesníkmi.
Rovnako dôležité je sledovať:
- kto koho vyhľadáva,
- kto iniciuje spoločnú hru,
- ako skupina reaguje na odlišnosť,
- či majú všetky deti možnosť zažiť úspech a prijatie.
Prečo je pocit spolupatričnosti taký dôležitý?
Dieťa sa učí a rozvíja najlepšie v prostredí, kde sa cíti bezpečne, prijato a rešpektovane. Pocit spolupatričnosti podporuje emocionálnu pohodu, sociálnu angažovanosť, ochotu spolupracovať, rozvoj identity aj pozitívny vzťah k učeniu. Vytváranie prostredia, v ktorom má každé dieťa možnosť zažiť prijatie a pocit, že do skupiny patrí, patrí medzi najdôležitejšie úlohy predprimárneho vzdelávania.