Ako genetika ovplyvňuje fyzický vývin dieťaťa

Genetika sa podieľa na dozrievaní viacerých telesných systémov, ktoré sú kľúčové pre pohyb:

  • Nervový systém – rýchlosť vytvárania nervových spojení a ich zrelosť ovplyvňuje koordináciu a istotu pohybu.

  • Svalové napätie (tonus) – niektoré deti majú prirodzene vyšší svalový tonus, iné nižší, čo sa prejavuje v kvalite a náročnosti pohybu.

  • Spojivové tkanivá a kĺby – ich pružnosť alebo pevnosť vplýva na stabilitu, rozsah pohybu a rovnováhu.

Tieto genetické rozdiely sú prirodzené a vysvetľujú, prečo dve deti rovnakého veku môžu pôsobiť pohybovo úplne odlišne.

Genetika a tempo motorického vývinu

Tempo, akým dieťa získava istotu v jednotlivých pohyboch, súvisí s geneticky daným rytmom dozrievania. Dieťa s vyšším svalovým napätím môže pôsobiť pevnejšie, ale pohyb preň môže byť náročnejší na uvoľnenie. Naopak, dieťa s nižším tonusom môže pôsobiť "mäkšie", no potrebuje viac času na stabilitu.

Tieto rozdiely ovplyvňujú:

  • kedy dieťa začne sedieť bez opory,

  • ako rýchlo získa rovnováhu v stoji,

  • akú istotu má pri chôdzi a behu.

Nejde o schopnosti, ale o čas, ktorý telo potrebuje na dozretie. 


Prečo genetika neurčuje hranice 

Aj keď genetika vytvára základ, vývin nie je pevne naprogramovaný. Mozog dieťaťa je vysoko plastický a dokáže sa prispôsobovať skúsenostiam z prostredia. Pohyb, hra, dotyk a bezpečné vzťahy dokážu výrazne ovplyvniť, ako sa genetický potenciál prejaví. 

Genetika v kontexte individuality 


Keď sa na motorický vývin pozeráme cez prizmu genetiky, učíme sa rešpektovať individualitu tela dieťaťa a podporovať ho spôsobom, ktorý mu vyhovuje. Pomalšie tempo nemusí znamenať problém, rýchle tempo nemusí znamenať výhodu a rozdiely medzi deťmi sú prirodzené a očakávané.

Genetické nastavenie tvorí tichý základ pohybového vývinu. Nevysiela signál, čo dieťa "má vedieť", ale určuje rytmus, v akom jeho telo dozrieva. Keď tento rytmus prijmeme, pohyb sa môže rozvíjať prirodzene – bez tlaku, porovnávania a zbytočných obáv. 

Späť
Share