Učebné štýly

❌ MÝTUS: Dieťa má jeden pevný učebný štýl.

✅REALITA: Dieťa nemá jeden typ učenia. V predškolskom veku ide o meniteľné preferencie, ktoré sa líšia podľa činnosti, nálady, prostredia a dospelého. Dieťa môže byť pohybové pri hre, vizuálne pri knihách a auditívne pri rozprávaní.

❌ MÝTUS: Učebný štýl sa dá presne určiť testom.

✅REALITA: V predškolskom veku neexistuje spoľahlivý test, ktorý by určil "typ dieťaťa". Pozorovanie v rôznych situáciách je omnoho presnejšie než dotazníky. Testy môžu zachytiť správanie v jednej situácii, nie celkové učenie.

❌ MÝTUS: Dieťa sa učí iba spôsobom, ktorý mu vyhovuje.

✅REALITA: Dieťa sa učí najlepšie kombináciou viacerých spôsobov. Ak ho obmedzíme len na "jeho štýl", pripravíme ho o rozvoj iných schopností. Najefektívnejšie učenie je multisenzorické.

❌ MÝTUS: Pohybové dieťa sa nevie sústrediť.

✅REALITA: Pohyb nie je opak sústredenia. Pre niektoré deti je práve pohyb podmienkou učenia a porozumenia. Kinestetické dieťa sa sústreďuje cez činnosť, nie cez sedenie.

❌ MÝTUS: Vizuálne učenie je "lepšie" než iné.

✅ REALITA: Neexistuje lepší alebo horší učebný štýl. Každý spôsob učenia má svoje miesto podľa typu úlohy. Nie všetko sa dá naučiť z obrázka – napr. sociálne zručnosti či pohyb.

❌ MÝTUS: Ak rešpektujeme učebné štýly, nemusíme dieťa viesť.

✅REALITA: Rešpektovanie učebných preferencií neznamená nechať dieťa bez vedenia. Úlohou dospelých je rozširovať repertoár učenia. Dieťa potrebuje ponuku, štruktúru a bezpečné hranice.

❌ MÝTUS 7: Učebné štýly sa ustália už v škôlke.

✅REALITA: V MŠ sa učebné štýly neustália, len sa prejavujú rôzne silnejšie tendencie. Stabilnejšie stratégie sa formujú až v školskom veku.

❌ MÝTUS 8: Keď dieťa nevyhovuje môjmu spôsobu učenia, je "problémové".

✅ REALITA: Rozdielny spôsob učenia nie je problém správania, ale signál, že dieťa potrebuje inú cestu k učeniu. Zmena prístupu dospelého často vyrieši "ťažkosti" dieťaťa.

Vzťah temperamentu a štýlov učenia 

Temperament a štýly učenia spolu úzko súvisia. Temperament ovplyvňuje, ako dieťa reaguje na nové situácie, aké je aktívne a ako prežíva emócie, zatiaľ čo učebný štýl ukazuje, akým spôsobom sa dieťa najradšej učí. Tieto dve oblasti sa navzájom ovplyvňujú. Napríklad aktívnejšie dieťa často uprednostňuje učenie prostredníctvom pohybu a praktických činností. Naopak, pokojnejšie alebo citlivejšie dieťa môže potrebovať viac času na pozorovanie, premýšľanie alebo individuálnu prácu.

Ak pedagóg ponúka dieťaťu spôsob učenia, ktorý zodpovedá jeho potrebám, dieťa sa cíti istejšie, je motivovanejšie a lepšie sa zapája do aktivít. Preto je dôležité vytvárať rôznorodé učebné situácie, aby si každé dieťa mohlo nájsť spôsob učenia, ktorý mu vyhovuje. Poznanie temperamentu a učebných štýlov pomáha učiteľke lepšie porozumieť deťom a vytvárať prostredie, v ktorom sa môže úspešne učiť každé z nich.

Otázky na zamyslenie pre pedagóga

• Ponúkam deťom rôzne spôsoby učenia alebo uprednostňujem najmä tie, ktoré vyhovujú mne?
• Majú všetky deti príležitosť zažiť úspech počas vzdelávacích aktivít?
• Všímam si, akým spôsobom sa jednotlivé deti najčastejšie zapájajú do učenia?
• Poskytujem dostatok príležitostí na učenie prostredníctvom pohybu, skúmania, pozorovania aj rozhovoru?
• Nehodnotím niektoré deti ako "nesústredené" len preto, že sa učia iným spôsobom, než očakávam?
• Dokážem rozlíšiť, kedy dieťa aktivitu odmieta a kedy len potrebuje iný spôsob zapojenia?
• Vytváram pri aktivitách priestor na individuálne objavovanie a vlastné tempo učenia?
• Majú deti možnosť učiť sa nielen od učiteľky, ale aj prostredníctvom hry, skúsenosti a spolupráce s rovesníkmi?
• Premýšľam pri plánovaní činností nad tým, ako aktivita osloví rôzne deti v triede?
• Podporujem deti v rozvíjaní nových spôsobov učenia alebo ich nevedomky vediem len k tým, ktoré sú im prirodzene blízke?