Ako škriatok prebudil posledný púčik ruže

Škriatok Šimon bol najväčší bojko na svete. Nikdy nerozprával nahlas. Vždy len tichučko šepkal. "Veď čo keby ho niekto počul?" Celé dni nosil pyžamo a schovával sa pod perinou až po uši. "Veď čo keby ho niekto videl?" Na noc si vždy stiahol čiapku až na oči. "Veď čo keby prišlo strašidlo?"

Šimon sa bál naozaj všetkého. Keď niečo šuchlo, schoval sa. Keď niečo ťuklo, zatajil dych. Keď niečo buchlo, perinu si pritiahol až pod nos. Fííí... fúkal vietor. Šuch-šuch... tancovali listy. A Šimon sa bál.

Jedného večera sa však ozvalo sa niečo veľmi zvláštne. Znelo to ako tichučký plač. Šimon načúval. Plač neprestával. Bol celkom blízko. Opatrne vyliezol spod periny… Na nohy si natiahol papuče a do ruky zobral metlu. "Veď čo keby to bolo strašidlo..." Pomaly otvoril dvere a zašepkal do tmy: “Je tam niekto?" "Som tu," ozval sa slabučký hlások. “Kto si?” nesmelo zašepkal škriatok.  "Som šípová ruža." "Ty plačeš?" "Áno," vzdychla ruža. "Mám posledný púčik. Nemôže rozkvitnúť, chýba mu kľúčik," ruža sa hlasno rozplakala.

Šimon vyšiel do záhrady. Jeden nesmelý krok. Druhý. Tretí... Šuch! "Č-čo to bolo?" Pod nohami mu zašuchotal suchý list. Opatrne pokračoval ďalej. Obzeral trávu. Nakúkal pod listy. Prezeral kamienky. Kľúčik nikde. "Možno je tam!" zbadal niečo pod ružou. Urobil krok. Potom ešte jeden. Natiahol ruku a... Šmyk! Noha mu skĺzla po mokrom liste. Zamával rukami. "Jój-jój-jój!" Hop! Buch! Šuch! Vletel rovno medzi konáriky ruže. "Ááá! Chytila ma mátoha!" vykríkol a chcel odskočiť. Lenže čím viac cúval, tým viac ho niečo ťahalo späť. "Pusť ma! Pusť ma!" Šimon konečne vyskočil dopredu a pristál nosom rovno v tráve. V pyžame ostala diera a za ním sa na konári hompáľal kus pásikavej látky. Ruža sa potichu chichotala. “To nebola príšera. To bol iba tŕň." "To ty si ma chytila!?" Srdiečko mu ešte stále bilo ako zvon. "Je tma. Nič nevidím. Ja… ja prídem radšej ráno… Sľubujem!”

Len čo slnko vykuklo spoza plota, Šimon už stál pri ruži. "Dobré ráno! Tak som tu!” Ruža sa veľmi potešila. “Ten kľúčik nie je ozajstný. Je ním jemný dotyk. Taký nežný ako pohladenie…”. Šimon sa poškrabal po hlave. Chvíľu premýšľal. Pozrel sa hore, chytil sa konárika a začal sa opatrne šplhať. Hop. A ešte hop. Vyššie. Ešte vyššie. Až k poslednému púčiku. Jemne naň priložil svoje malé dlane. Nič. Skúsil to znovu... Púčik sa zachvel. Rozprestrel zelené lístky. A... Puk! V tej chvíli rozkvitla posledná šípová ruža. Voňala do ďaleka. Od toho dňa trávil Šimon v záhrade každý deň. Pozdravil kvety. Zamával motýľom. Usmial sa na včielky. A jeho strachu bolo každý deň o trošku menej.

Keď prišla jeseň, lupene ruží odleteli spolu s vetrom. A na konároch sa červenali šípky. Z nich si uvaril škriatok chutný čaj. Hrial ako mäkká deka. A možno mu priniesol aj pekné sny. Ktovie? Od toho dňa spával v záhrade pod šípovou ružou. Večer počúval vietor. Šumenie listov. A zo sna sa usmieval. Už vedel, že odvaha nepríde naraz. Rastie pomaličky. Tak ako kvet. A niekedy stačí iba jeden malý krok.

© Autor: Žaneta Kunštárová 

Príbeh o škriatkovi Šimonovi otvára deťom témy, ktoré sú im veľmi blízke – strach a odvahu, prekonávanie obáv, láskavosť, pomoc druhým, vzťah k prírode a objavovanie jesenných darov.

Po prečítaní rozprávky môžete:

✦ tvoriť Šimonovu jesennú záhradu pomocou kreslenia, maľovania, lepenia, odtláčania či prírodnín,

✦ objavovať šípovú ružu a jej plody, pozorovať ich farbu, tvar, vôňu a zmeny počas jesene,

✦ skúmať jesenné plody a poklady prírody – šípky, gaštany, žalude, orechy, semienka či farebné listy,

✦ experimentovať s farbami, prírodninami a rôznymi výtvarnými technikami a vytvárať vlastné jesenné dielka,

✦ zahrať sa na škriatkov, záhradníkov, zberačov, bádateľov či malých ochrancov prírody,

✦ rozvíjať jemnú motoriku, predstavivosť, pozorovanie a tvorivé myslenie prostredníctvom hravého tvorenia,

✦ premýšľať o odvahe a malých krokoch, ktoré nám pomáhajú zvládnuť to, čoho sa spočiatku bojíme,

✦ objavovať, ako môžeme pomôcť, potešiť alebo povzbudiť niekoho, kto je smutný či sa niečoho bojí,

✦ spoznávať šípky aj prostredníctvom zmyslov – pozorovaním, dotykom, vôňou či ochutnávkou šípkového čaju,

✦ zažiť Šimonov príbeh všetkými zmyslami prostredníctvom tvorenia, pohybu, dramatizácie, hier, pozorovania prírody a spoločných rozhovorov.

Rozprávka sa skončila, ale Šimonovo dobrodružstvo pokračuje!
Poďte so škriatkom Šimonom tvoriť, objavovať jesenné poklady, skúmať prírodu a robiť malé odvážne kroky. Pripravili sme pre vás ucelený projekt plný hravých a tvorivých aktivít, ktoré môžete realizovať doma aj v materskej škole.