Ako jabloň ponúkla nevídané dary

Bola jeseň. V sade voňali listy, tráva a najmä – jablká. Na starej jabloni sa ligotali zrelé plody. Celé leto ich hladkalo slnko a teraz boli konečne sladké a šťavnaté. Poriadne sa z toho tešili. "Zo mňa bude koláč!" vystatovalo sa veľké červené jablko. "A zo mňa sladký mušt!" ozvalo sa druhé. "Ja budem kompót!" pridalo sa tretie. "A ja... a ja..." Jabĺčka sa prekrikovali jedno cez druhé.

Iba na konci najtenšieho konárika ticho visela Evelina. Bola maličká. Naozaj maličká. Bola taká maličká, že sa schovala za jediný list. Evelina sa na seba pozrela. "A čo bude zo mňa? Som primalá na koláč. Šťavy mám sotva za lyžičku. A ani v košíku ma nikto nenájde.” Vtom sa pomedzi konáre prešmykol jesenný vetrík. Šššš... šššš... Pohladil listy, pošteklil jabĺčka a čosi Eveline pošepol. "Dary... dary... jabloň rozdáva svoje dary..." Evelina spozornela. "Aké dary?" Ale vetrík už bol preč.

Od brány sa ozval krik. "Už ideme!" "Ja chcem ten veľký košík!" "Pozrite, koľko jabĺk!" Do sadu pribehli deti. Začala sa oberačka. Hop! Jedno jabĺčko do košíka. Hop! Druhé za ním. Hop, hop, hop! Červené, žlté, zelené. Guľaté aj krivé. Veľké aj malé. Košíky sa plnili a s každým odtrhnutým jabĺčkom Evelina začula známy šepot. Šššš...

Jedno z detí si vyleštilo jablko o rukáv. CHRRRUM! "Mňam! Aké je sladké!" Ostatné deti neváhali ochutnať tiež. "A aké šťavnaté!" Vtom sa ozval vetrík. Šššš... "Dar pre zdravie a silu..." Evelina vykukla spoza listu. "Aha! Čerstvé jabĺčko je dar pre telo!”

Deti odniesli plný košík k lisu. Jabĺčka dnu. Zatlačiť... Do nádoby začala tiecť šťava. "Mušt!" potešili sa deti. Šššš... "Druhý dar..." Evelina už vedela. "Dar na smäd!" zvolala. Vetrík spokojne zašumel v listoch.

Zo starej kuchyne sa začala šíriť vôňa škorice. Niektoré jabĺčka sa ukryli pod chrumkavé cesto. "Jablkový koláč!" potešili sa deti. Iné putovali do pohárov ako kompót. Šššš... "Tretí dar..." Evelina sa zamyslela. Koláč. Kompót. "Už viem! Dar na neskôr! Keď už na stromoch nijaké jabĺčka nebudú." Evelina žasla. "Jedna jabloň a toľko darov!" Usmiala sa.

No potom sa rozhliadla. A úsmev jej zmizol. Konár napravo bol prázdny. Konár naľavo tiež. Nad ňou nič. Pod ňou nič. Košíky boli plné a deti pomaly odchádzali. Evelina zostala na jabloni celkom sama. "Počkajte!" pípla nesmelo. Nikto ju nepočul. "Haló! A čo ja?" zašepkala.

Čakala na vetrík. Nič. "Vetrík?" Ani lístok sa nepohol. "Povedz, aký je môj dar." Ticho. "Možno pre mňa žiadny dar nezostal." Na konci sadu sa zrazu pohla tráva. Evelina zdvihla hlávku. Šššš... "Vetrík!" Konárik sa rozhojdal. "Jaj! Držím sa!" Šššš... "Jaj! Nedržím sa!" Stopka povolila. Evelina letela dolu. Rovno k zemi. "Jaaaaaj!" 

Pristála v mäkkej tráve. Chvíľu sa ani nepohla. Potom opatrne otvorila jedno očko. Druhé očko. "Som celá?" Bola. Len na jednom líčku mala prilepené steblo trávy. Evelina si nešťastne vzdychla. "Najprv ma nikto neoberie a teraz ešte aj spadnem. Tak. Teraz som už naozaj nanič."

"Pozrite!" Evelina sa strhla. Z trávy ju zdvihla malá ruka. "Jedno jabĺčko nám ušlo!" Dievčatko si ju položilo do dlane. Evelina sa v nej takmer stratila. "Aké je maličké," povedal chlapec. "Ale aké krásne!” Evelina prekvapene zamrkala. "Ja?" Dievčatko ju odnieslo k ostatným. "Čo s ním urobíme? Na veľký koláč je primalé. Na mušt tiež. Čo s takým maličkým jabĺčkom? Chvíľu premýšľalo. Potom dostalo nápad. Položilo Evelinu na dosku a opatrne ju rozkrojilo.

Evelina zadržala dych. Deti stíchli. Uprostred maličkého jabĺčka sa ukrývala... hviezdička. "Jéééj!" "Pozrite!" "Hviezda!" Evelina neverila vlastným ušiam. "Vo mne celý čas bývala hviezda?" V komôrkach hviezdičky odpočívali malé jadierka. Jedno. Dve. Tri. Štyri. Päť. Dievčatko vzalo jedno medzi prsty. 

Vtom sa pomedzi konáre opäť prešmykol jesenný vetrík. Šššš... Evelina spozornela. "Čo vravíš?" Šššš... "Posledný dar..." "Aký?" Vetrík zakrúžil okolo jadierka. "Dar, z ktorého môže vyrásť nový strom." Evelina sa rozžiarila. "Tak predsa mám svoj dar!" "A možno ten najnevídanejší zo všetkých," zašumel vietor.

Dievčatko vybehlo do sadu. V mäkkej zemi vyhĺbilo malú jamku. Do nej vložilo jadierko. Opatrne ho prikrylo hlinou a prinieslo trošku vody. "Dobrú noc, jabĺčkové semienko," zašepkalo. Evelina sa usmiala. Už jej vôbec neprekážalo, že bola maličká. Vetrík sa naposledy prešmykol pomedzi konáre. Šššš... "Aj v tom najmenšom sa môže ukrývať veľký dar."

© Autor: Žaneta Kunštárová 

Rozprávkou sa jablkové dobrodružstvo iba začína!

Vydajte sa s Evelinou ešte o kúsok ďalej a objavujte s deťmi, čo všetko ukrýva obyčajné jablko. Bádajte, tvorte a skúmajte svet jabloní všetkými zmyslami. Vyberte si jednu aktivitu alebo celé dobrodružstvo – podľa vašich detí, času a chuti objavovať.