Dieťa. Keď sa naň pozeráme, často máme pocit, že ho poznáme – veď sme ním všetci kedysi boli. A predsa nás dokáže stále prekvapovať. Prináša si na svet vlastný temperament, citlivosť, spôsob prežívania aj jedinečný pohľad na realitu. Je aktívnym tvorcom svojho učenia, zvedavým bádateľom, ktorý svet nielen prijíma, ale ho aj spoluvytvára. V 21. storočí dieťa vnímame ako plnohodnotnú osobnosť tu a teraz.

Súčasné dieťa vyrastá v rýchlom, podnetmi presýtenom svete, no jeho základné potreby zostávajú rovnaké – byť prijaté, videné, pochopené. Potrebuje bezpečie, vzťah a priestor na to, aby mohlo objavovať, skúšať a rásť vlastným tempom. Každé dieťa kráča svojou cestou, nesie si vlastný príbeh a reaguje na svet po svojom. Keď sa na naň pozeráme s rešpektom k jeho jedinečnosti, prestávame sa pýtať, čo by malo vedieť, a začíname sa zaujímať o to, kým je. A práve v tomto postoji sa otvára priestor pre skutočné porozumenie, sprevádzanie a láskavé vedenie.