Sebareflexia

Reflexia vlastnej pedagogickej činnosti

Profesionalita pedagóga v materskej škole sa prejavuje predovšetkým v schopnosti reflektovať vlastné pedagogické pôsobenie a vedome ho rozvíjať. Reflexia predstavuje proces, prostredníctvom ktorého sa pedagogická skúsenosť mení na učenie – pre dieťa aj pre pedagóga. V každodennej praxi materskej školy vznikajú situácie, ktoré nemožno riešiť mechanicky, ani podľa pevného návodu. Vyžadujú profesionálny úsudok, citlivosť a schopnosť vnímať súvislosti. Práve reflexia umožňuje pedagógovi zastaviť sa, premýšľať o svojich rozhodnutiach, pomenovať ich dopad na dieťa a hľadať cesty k zlepšeniu.

Reflexia vlastnej pedagogickej činnosti nie je prejavom pochybností o vlastnej kompetentnosti. Naopak, je znakom profesionálnej zrelosti a zodpovednosti. Pedagóg, ktorý reflektuje, si uvedomuje, že jeho konanie ovplyvňuje vývin, prežívanie a učenie detí a že profesijný rast je kontinuálnym procesom.

Model reflexie

Od skúsenosti k profesijnému rastu

Reflexia pedagogickej činnosti je proces, prostredníctvom ktorého pedagóg premieňa každodenné situácie z praxe na zdroj učenia a rozvoja. Nejde o hodnotenie seba samého, ale o vedomé premýšľanie nad tým, čo sa stalo, prečo sa to stalo a čo z toho vyplýva pre ďalšie pedagogické rozhodovanie. Navrhovaný model reflexie je cyklický, jednoduchý a použiteľný aj v časovo náročnej praxi materskej školy.

1. Pedagogická situácia

Čo sa stalo?

Pedagóg si vyberá konkrétnu situáciu z praxe:

správanie dieťaťa,
reakciu skupiny,
vlastný zásah alebo rozhodnutie,
moment neistoty či nepokoja.

Cieľom nie je analyzovať celý deň, ale jednu významnú situáciu, ktorá zaujala alebo zneistila.

Príklad otázok:

Ktorá situácia ma dnes zaujala alebo vyrušila? Čo presne som pozoroval/a?

2. Vlastná reakcia pedagóga

Ako so reagoval/a a prečo?

V tejto fáze pedagóg reflektuje:

svoje konanie,
emócie,
spôsob komunikácie,
mieru kontroly alebo facilitácie.

Príklad otázok:

Ako som v danej situácii reagoval/a? Čo ma k tejto reakcii viedlo? Bolo moje konanie automatické alebo vedomé?

3. Pohľad dieťaťa

Ako mohlo situáciu vnímať dieťa?

Reflexia sa presúva od seba k dieťaťu:

jeho potreby,
vývinový kontext,
prežívanie situácie.

Príklad otázok:

Čo mohlo dieťa prežívať? Akú potrebu mohlo jeho správanie signalizovať? Boli moje očakávania primerané jeho možnostiam?

4. Odborný rámec

Ako tomu rozumiem z pedagogického hľadiska?

Pedagóg prepája skúsenosť s odbornými východiskami:

vývinové zákonitosti,
etické princípy,
inklúziu, wellbeing, partnerský prístup.

Príklad otázok:

Ktoré odborné princípy sa tu uplatňujú? V súlade s akými hodnotami som konal/a? Čo mi situácia ukazuje o kvalite prostredia či vzťahov?

5. Posun do praxe

Čo môžem nabudúce urobiť inak?

Reflexia má viesť k malému, ale konkrétnemu posunu:

v reakcii,
v komunikácii,
v organizácii prostredia,
v spolupráci s kolegom.

Príklad otázok:

Čo by som nabudúce skúsil/a inak? Čo si z tejto situácie odnášam? Čo mi pomôže v podobnej situácii?

Reflexia nie je jednorazový výkon, ale súčasť profesionálneho myslenia pedagóga. Môže mať rôzne podoby krátke zastavenie sa po dni, zápis do reflexného denníka, rozhovor s kolegom, tímová reflexia. Cieľom reflexie nie je bezchybnosť, ale učenie sa z vlastnej praxe.

Pravidlo na zapamätanie:

Profesionalita pedagóga sa neprejavuje v tom, že robí všetko správne, ale v tom, že sa k svojej práci vracia, premýšľa o nej a vedome sa posúva ďalej.