PaedDr. Žaneta Kunštárová
Som učiteľka v materskej škole, mama aj stará mama - a detský svet je pre mňa najkrajším miestom, kde sa dá byť. Fascinuje ma hľadanie spôsobov, ako učiť cez hru, radosť, zážitok a tvorivosť. Každý deň vidím, aké zázraky deti dokážu, keď im dáme čas, blízkosť a priestor byť samy sebou. A práve o tieto malé veľké chvíle sa chcem s vami deliť: o tipy, nápady, skúsenosti aj drobné postrehy z každodenného života s deťmi, aby sme všetci mohli deťom rozumieť o kúsok viac a byť pre ne bezpečným prístavom.
O mne a mojom svete
Keď som bola malá, snívala som o tom, že raz budem sekretárkou – obklopená papiermi, zošitmi a spinkami. A vlastne sa mi to aj tak trochu splnilo – dnes je v mojej vedúcej pozícii papierov viac, než by som si priala. O to vzácnejšie sú pre mňa chvíle, keď môžem všetko "úradovanie" odložiť bokom a sadnúť si na koberec medzi deti. Tam sa odohrávajú tie najdôležitejšie okamihy – plné smiechu, hier a spoločného objavovania sveta.
Moji blízki vedia, že som sa narodila ako učiteľka. Deti ma sprevádzajú celým mojím životom. Dni, kedy pri mne neboli, by sa dali ľahko spočítať. A práve oni robia môj život bohatším, radostnejším a zmysluplným.
34 rokov praxe v materskej škole
Predškolská pedagogika ma sprevádzala od čias strednej školy až po akademickú pôdu. Hoci som na chvíľu uvažovala aj nad inými pedagogickými smermi, zostala som jej verná – a nikdy som tento výber neoľutovala. Na svojej profesijnej ceste som získala dve atestácie.
Dnes lektorujem, som spoluautorkou odborných publikácií, autorkou pracovných zošitov, článkov a programov profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov. Toto všetko vnímam ako prostriedky k napĺňaniu môjho poslania – deliť sa o skúsenosti, prinášať inšpiráciu a podporu všetkým, ktorí pracujú s deťmi, pretože oni majú v rukách krehký, no nádherný dar – možnosť rozvíjať deti.
Srdcom a dušou Montessori
S veľkou vďačnosťou si spomínam na okamih, keď sa ku mne dostala pedagogická koncepcia Marie Montessori – práve v období, keď prichádzala na Slovensko. Okamžite si ma celú získala a odvtedy sa stala prirodzenou súčasťou môjho profesijného aj osobného života.
Môj syn vyrastal ako "pokusné Montessori dieťa" – a prezradím vám, že veľmi úspešne. Je z neho skvelý muž, láskavý a zodpovedný otec.
Dnes už do mojej triedy prichádzajú deti mojich niekdajších škôlkarov a je to pre mňa nádherný, dojímavý moment. Vidieť, ako sa z malých zvedavých bytostí stali dospelí ľudia, ktorí mi s dôverou zverujú svoje vlastné deti. Je to to najkrajšie ocenenie mojej práce. Každý deň ma tieto deti učia niečomu novému. Stačí sa na ne pozorne dívať, načúvať im a citlivo vnímať ich svet – a zrazu si uvedomím, akú múdrosť v sebe nesú. Sú to čarovné bytosti, ktoré nám neustále pripomínajú radosť, zvedavosť a jednoduché zázraky života. Veci, ktoré my dospelí, v každodennom zhone tak ľahko prehliadame.
Čomu verím
Verím, že dieťa sa učí cez pohyb, hru a slobodu objavovať – práve vďaka tomu rastie prirodzene a s radosťou. Verím, že láskavé hranice mu dávajú pocit bezpečia, v ktorom môže rásť sebaisto. Verím, že prostredie je tichý učiteľ, ktorý dieťa jemne formuje každý deň. A verím, že rodič nemusí byť dokonalý – stačí, ak je prítomný a pripravený dieťa sprevádzať.
Sila sprevádzania dieťaťa
Byť rodičom je dar – dar, ktorý sa nebalí do mašlí, ale do každodenných chvíľ. Je to dar odvahy pri prvých krokoch a tichého objatia pri prvých pádoch. Dar, vďaka ktorému deti spoznávajú lásku, hodnoty a pevnú pôdu pod nohami. Nie je to ľahká cesta – prináša prebdené noci, množstvo rozhodnutí, drobných starostí aj veľkých zodpovedností. No práve vďaka našej prítomnosti, trpezlivosti a sile sa deti učia, že svet je bezpečné miesto.
Byť učiteľom je vzácne poslanie – kto nikdy nevkročil do jedálne plnej detského šumu, kde zrazu obeduje hromada detí, ten nevie, aké je čaro chaosu, ktorý má svoj vlastný poriadok. Kto nezažil chvíľu, kedy treba s úsmevom "vydržať" prestupujúc z nohy na nohu, ten ani len netuší, koľko trpezlivosti a sily sa v učiteľovi skrýva. A kto nikdy nepocítil zodpovednosť za každý pohľad, každé slovo a každý dotyk, ktoré môžu ovplyvniť dieťa na celý život, ten nevie, aké krehké a vzácne je toto povolanie, ktoré si mnohí obliekajú každý deň.
Byť starým rodičom je požehnanie – také, ktoré prichádza potichu, no zaplní celé srdce. Je to dar láskavých rúk a očí, ktoré vidia o kúsok ďalej než ostatní – pretože už raz videli, ako rýchlo detstvo utečie. Je to dar múdrosti, ktorá neradí silou, ale objíma trpezlivosťou. Dar prítomnosti, ktorá nemusí byť dokonalá, stačí, že je pokojná a istá. Vie, že najvzácnejšie okamihy sú tie, v ktorých dieťa sedí na kolenách, zvonivo sa smeje, alebo potichu počúva rozprávku, ktorú už počulo tisíckrát. Je pripomenutím, že láska sa vekom tichučko násobí - v každom objatí, v každom úsmeve, v každom návrate do bezpečia náruče.
Byť s deťmi v srdci - znamená niesť v sebe kúsok ich nevinnosti, smiechu aj dôvery. Je to tiché pripomenutie, že každý deň môže byť novým začiatkom, že aj v maličkostiach sa skrýva veľká radosť a že najväčšou hodnotou je láska, ktorou sprevádzame ich kroky.