V mnohých z nás je hlboko zakorenená predstava, že chyba znamená zlyhanie. Niečo, čo sa "nemalo stať", čo treba rýchlo opraviť, odstrániť alebo sa tomu v budúcnosti vyhnúť. Keď sa však pozrieme na vývin dieťaťa očami neurovedy a vývinovej psychológie, obraz je úplne iný. Chyba nie je prekážkou učenia – je jeho základným mechanizmom. Deti sa neučia...
"Prečo má mesiac dierky?", "Kam ide myšlienka, keď na ňu zabudnem?", "Prečo nemôžem byť zajtra dinosaurus?", "Keď je vajce uvarené, vie sa ešte rozhodnúť, či chce byť kuriatkom?" Dospelému môžu tieto otázky znieť úsmevne, nelogicky alebo "od veci". Pre dieťa sú však vážnym pokusom porozumieť svetu. Otázky sú jedným z najdôležitejších nástrojov...
"Už som si umyla zuby." Kefka je však suchá. Alebo: "Ja som to nerozbila," hoci úlomky ležia na zemi. Detské klamstvo vie rodičov zaskočiť a vyvolať obavy - "Kde sme spravili chybu?" V skutočnosti však klamstvo u detí často neznamená morálny problém, ale vývinový posun v myslení.